Predstavte si, že by niekto ukázal čo budú moderné smartfóny robiť 15 rokov predtým, než sa vôbec skonštruovali nejaké mobilné siete a prvé mobilné telefóny. Predstavte si, že by niekto ukazoval princípy riadenia a funkcie súčasných áut, v čase kedy ešte všetci jazdili na koňoch. Vitajte vo svete Douglasa Engelbarta a retročriepke, ktorej je len ťažko možné uveriť.
„Dúfam, že vám nebude vadiť toto čudné predstavenie“. Povedal Douglas Engelbart, sediac na nezvyčajne futuristickej stoličke, na ktorej boli osadené zvláštne ovládacie zariadenia.
Bol deviaty december 1968 a muž, ktorého nemalá časť vtedajšej technickej verejnosti považovala za blázna, sa chystal začať 90 minútovú prednášku na konferencii v San Franciscu, usporiadanej pod taktovkou Asociácie pre výpočtové stroje a Inštitútom elektrických a elektronických inžinierov.
Dúfam, že sa neurazíte že budem celú dobu sedieť. Povedal Engelbart a usmial sa do kamery, ktorej obraz bol premietaný na 7 metrové plátno po jeho pravici, spolu s obrazovkou na ktorú sa pozeral a ktorú zo svojej stoličky ovládal.
Chcem vám ukázať akoby to vyzeralo, keby ste aj vy vo svojej kancelárii mali monitor, napojený na počítač, ktorý by ste mali k dispozícii neprestajne po celý deň. Čo myslíte, ako veľmi by vám to pomohlo, keby počítač okamžite reagoval na vaše príkazy a pomáhal by vám vo vašej intelektuálnej práci?
To čo sa Engelbart opýtal, bolo nezvyčajné. Pri čítaní nasledovných riadkov si je veľmi dôležité uvedomiť, v akej dobe sa všetko vlastne odohrávalo. V roku 1968 mali počítače podobu strojov, ktoré zaberali celú miestnosť.
Ovládali sa diernymi štítkami, teletypmi a terminálmi, pričom ich prioritným účelom bolo robiť rôzne matematické výpočty. Počítač bol niečo, čo počítalo. Niečo do čoho ste vložili zadanie a vyšiel výsledok. Nazeralo sa na ne podobne, ako dnes nazeráme na pokročilú kalkulačku.
Kupovali a používali ho výskumné centrá, vládne organizácie a veľké firmy. Šlo o stroje, ktoré sa nakupovali za sumy okolo milióna eur na dnešné peniaze. S počítačom ste mohli vypočítať koordináty pre rakety, robiť fyzikálne a iné výpočty pre vývoj nových strojov, zlúčenín, či počítať a viesť štatistické záznamy o populácii či o finančných výsledkoch firiem.
Douglas Engelbart to chcel všetko zmeniť. Snil o budúcnosti, v ktorej bude počítač fungovať ako myšlienková tretia ruka, ktorá pomôže komukoľvek zvýšiť intelekt a pomôže mu všetko robiť rýchlejšie, pohodlnejšie a efektívnejšie. Nebude slúžiť na výpočty, ale bude informačným centrom a nástrojom na komunikáciu.
A deviateho decembra 1968, v obrovskej prednáškovej sále pred zrakmi asi jedného tisíca technických divákov, celú ideu demonštroval na živo v praxi.
PREZENTÁCIA AKOBY Z INÉHO ČASU
Engelbart začal s tým, že začal na klávesnici, zavesenej uprostred jeho čudesnej stoličky písať. Text sa zobrazoval na obrazovke, pričom sa stával súčasťou nového súboru. Následne sa začalo ale diať niečo nezvyčajné.
Po obrazovke sa začal pohybovať malý fliačik, ktorý Engelbart nazýval bug (chrobáčik či muška). Začal pritom na napísaný text klikať a stláčaním kláves ho rozmnožovať a kopírovať.
„Ako môžete vidieť, môžem kopírovať text odtiaľto, alebo odtiaľto, môžem skopírovať túto alebo túto časť. Ak urobím chybu, môžem text zmazať odtiaľto, alebo odtiaľto sem. Takisto môžem text rýchlo preskupiť“, pričom potiahnutím pretiahol jednotlivé odseky jeden pod druhý a naopak.
Následne zobrazil súbor s nákupným zoznamom, ktorý obsahoval položky ako zelenina, mliečne výrobky a podobne, pričom ako náhle na položku klikol, akoby zázrakom sa rozbalila a zobrazila ďalšie položky, ako mrkva, zemiaky a podobne.
Nonšalantne tak predvádzal list a rôzne ho zoraďoval, pridával do neho položky či nové podpoložky a všetko rýchlo a prirodzene preskupoval podľa želania. Nazýval to ako „informačné štruktúry“.
To však ani zďaleka nebolo všetko. Ako náhle začal na jednotlivý text klikať, ukázal, že niektorý môže obsahovať hyperlinkové odkazy, podobne ako dnes používame v súvislosti s webom. Na slová skrátka klikol a skákal na jednotlivé časti toho istého, alebo iných súborov, ktoré sa zároveň otvárali.
A akoby sa nechumelilo, z ničoho nič, sa namiesto bežného textu zobrazili grafické prvky a grafické rozhranie. Jeden z linkov totiž viedol na jednoduchú mapu, skladajúcu sa z názvov miest a čiar, ktoré Engelbart plánoval navštíviť pri nakupovaní podľa zoznamu, ktorý predtým ukázal. Plánoval si pritom trasu s tým, že najprv pôjde do obchodu, potom do lekárne a následne do knižnice, kresliac čiary medzi rozlične rozmiestnenými cieľmi, vytvárajúc tak efektívnu trasu.
A čo mám vlastne robiť v knižnici? Spýtal sa rétoricky. Zabudol som čo som tam chcel. Na knižnicu tak klikol, pričom sa presunul do správnej sekcie predošlého zoznamu, kde bolo vidieť, že tam má vrátiť požičané knihy. Následne sa rýchlo vrátil jedným klikom na mapu a rozklikol lekáreň, kde zas uvidel v zozname aspirín a iné relevantné položky.
Všetci diváci s úžasom sledovali, ako Engelbart všetko ovládal nezvyčajným a novým spôsobom, pomocou zvláštneho posuvného zariadenia. Volal ho myš, pričom podotkol, že je to len jednoduché označenie, ktoré dostalo kvôli chvostíku, pričom sa ho nikto z jeho tímu neunúval zmeniť. Predviedol následne, ako fungujú jej tri tlačítka a ako k posunu dochádza pomocou dvoch koliesok, ktoré registrujú pohyb jedným a druhým smerom. Vďaka tomu sa „muška“ na obrazovke mohla pohybovať ľubovoľné po celej ploche displeja (vo videu nájdete túto časť na čase 31:00, alebo vybraním konkrétneho videa v tejto roztriedenej sekcii).
Všetko to vyzeralo ako mágia. Ako trik, ktorý bol vopred nahraný na magnetický kotúč a potom prehrávaný ako video v TV. Lenže tak to nebolo. Všetky údery na klávesnici, všetky pohyby myši, ktoré ľudia videli na pódiu, sa diali na displeji premietanom na plátne spolu s Engelbartovou tvárou v reálnom čase. Všetko vďaka prelomovému oN-Line Systému (NLS), ktorý Douglas Engelbart so svojim tímom vyvinul.
Počítač, ktorý Engelbart ovládal bol v skutočnosti veľký mainframe stroj SDS 940, ktorý sa nachádzal na Standfordovej univerzite 50 km ďaleko. Spojenie v reálnom čase bolo vykonané mikrovlnným spojením, cez prenajatý televízny okruh. Jeden mikrovlnný vysielač/prijímač bol na budove konferenčného centra a ďalší v televíznej dodávke zastavenej pred budovou univerzity. Ovládanie myšou a klávesnicou cez terminál putovalo telefonickou linkou, pomocou špeciálne na to vyvinutých modemov, ktoré transformovali signály do podoby zvukových tónov.
Engelbart následne televízne predstavil svoj systém a kolegov, ktorí boli k počítaču takisto pripojení priamo v laboratóriu na Standfordovej univerzite. Popísal, že systém má niekoľko terminálov, vďaka čomu je možné aj spolupracovať na súboroch a pracovať na totožných veciach v rovnakom čase.
Následne všetkým predviedol ako to vyzerá, keď na jednom dokumente ľudia spolupracujú. Pomocou telekonferencie sa spojil so softvérovým inžinierom Jeffom Rulifsonom, ktorý sedel v laboratóriu na univerzite, pričom obaja začali editovať ten istý dokument, vidiac tak svoje prepisy v reálnom čase. Zdieľali pri tom kurzor myši, podobne ako to dnes vidíme pri programoch na zdieľanie obrazovky, pričom sa zopárkrát oň aj „pobili“ v momente, ako sa snažili editovať rôzne časti dokumentu v rovnaký čas.
Engelbart zároveň predviedol ako je možné systém použiť aj na komunikáciu. Ak by totiž nemali vytvorený telekonferenčný hovor, mohli by komunikovať písaním správ, ktoré by si v reálnom čase mohli prečítať, alebo v prípade neprítomnosti nájsť dodatočne.
Následne všetci mohli vidieť, ako Engelbart ukázal to, čo dnes považujeme za posielanie okamžitých správ cez WhatsApp, Signal či iné aplikácie. Všetko v roku 1968, bez existencie internetu a takisto jeho prvého predchodcu Arpanetu, ktorý vznikol až o rok neskôr po tejto konferencii.
Engelbart sa pri tom vyjadril, že výhodou toho že ste on-line je to, že môžete prezentovať kto ste a čo robíte v reálnom čase. Správy ktoré napíšete totiž budú popisovať čo ste robili a kedy, čo iní ľudia môžu vidieť a v prípade záujmu aj vyhľadať.
SVET, KTORÝ NASTAL O DEKÁDY NESKÔR
Keď si video tejto famóznej demonštrácie pozriete dnes, je fascinujúce, ako „nudne“ na vás môže pôsobiť. Predvádza totiž úplné „samozrejmosti“, ktoré už roky a možno celé dekády na počítači používate.
Lenže v roku 1968 šlo o niečo, čo svet nielenže nevidel, ale často si vlastne ani nedokázal predstaviť to, že by niekedy dané veci boli bežné a samozrejmé. Všetko to vyzeralo ako výjav zo sci-fi filmu, ktorý je len vysnený a nikdy sa nenastane bežnou súčasťou spoločnosti.
Douglas Engelbart v tejto demonštrácii predviedol funkčné prototypy toho, čo dnes poznáme ako textové procesory ako Word, tabuľkové procesory ako Excel, nástroje na tvorbu grafov, predviedol kopírovanie a posuny textu rýchlo a v reálnom čase, hyperlinkové odkazy, ktoré denne používame na navigácii v rámci webu a internetu, ukázal on-line kolaboráciu na dokumentoch, okamžité textové správy, videokonferenciu pri počítačovej práci, prácu s myšou a oddelenou klávesnicou, vzdialenú správu, grafické používateľské rozhranie. Všetko funkčné a reálne, 15 rokov predtým, než aspoň malá časť z toho začalo byť dostupná v rámci prvých osobných počítačov, ktoré si ľudia mohli kúpiť a používať.
Možno si poviete, že tisícka inžinierov a počítačových špecialistov, ktorá prezentáciu v San Franciscu videla naživo, sa následne rozbehla a všetko začala kopírovať a používať vo svojich projektoch.
Lenže to sa nestalo.
Všetko to bolo ako grafický výjav v novinách „ako bude vyzerať svet v roku 2000“, ktorý sa objavoval počas minulého storočia s pravidelnosťou prakticky všade.
Engelbart systém postavil so svojim tímom inžinierov a programátorov vo výskumnom centre Standfordovej univerzity v rokoch 1962 až 1968. Šesťročný vývoj bol financovaný agentúrou ARPA (dnešná DARPA) a NASA. Práve vďaka tomu sa tento finančne náročný a prelomový systém mohol stať realitou a prezentácia na konferencii v San Francisu v roku 1968 sa udiala vlastne len vďaka naliehaniu Roberta Taylora, vtedajšieho riaditeľa ARPA.
Engelbart a jeho tím v práci pravdaže pokračovali. Počítače Standfordovej univerzity, vrátane NLS systémov v Engelbartovom laboratóriu patril k prvým štyrom uzlom, ktoré v roku 1969 stvorili ARPANET.
Šlo o vôbec prvú národnú diaľkovú sieť počítačov, z ktorej sa postupným vývojom a rozširovaním stal o dve dekády neskôr dnešný internet. A v októbri 1969 sa Engelbartove laboratórium stalo aj príjemcom prvej správy, ktorá bola ARPANETOM poslaná.
V nasledujúcich rokoch mnoho ľudí a špičkových inžinierov z Engelbartovho tímu odišlo pracovať do novovzniknutého výskumného laboratória Xerox PARC (Palo Alto Research Center).
Boli to práve títo ľudia, ktorí v 70. rokoch minulého storočia stáli za vývojom počítača Alto, ktorý je dnes považovaný za vôbec prvý osobný počítač, obsahujúci grafické rozhranie a myš.
Práve tento stroj sa pritom stal vzácnym pokladom, ktorý navštívili „Piráti zo Silicon Valley“ v podobe Microsoftu Billa Gatesa a Apple Steva Jobsa.
Prvé grafické operačné systémy Apple a Microsoftu vychádzali z toho, čo dokázal počítač Alto, a z princípov ako to robil a prečo, čo práve vychádzalo z Engelbartových vízií toho, ako počítače a ich obsluha majú fungovať.
Pokiaľ sa chcete o tejto historickej čriepke a „veľkej grafickej lúpeži“ dozvedieť viac, odporúčame vám náš článok „Laboratóriá, ktoré menili svet: Xerox PARC“.
Vďaka odkopírovaniu celého konceptu Microsoftom a Applom sa tak idey Engelbarta a jeho tímu stali v 80. rokoch čiastočnou realitou a postupne sa v nasledujúcich dekádach zhmotnili kompletne.
Neskutočná nadčasovosť celého predstavenia, rovnako ako všetky Engelbartove vízie sú tak dnes nielen historickou čriepkou, ale hlavne skutočnosťou.
Aj keď nás Douglas Engelbart v roku 2013 navždy opustil vo veku 88 rokov, jeho idei a koncepty naďalej žijú prakticky vo všetkých počítačoch po celom svete.
A treba povedať, že jeho inovácie boli v rámci histórie technológii značne unikátne. Vo väčšine prípadov sa totiž stretávame s tým, že vynálezcovia a inžinieri riešia nejaký problém, pre ktorý navrhnú nové riešenie, nech už funguje akokoľvek. Engelbart sa na všetko pozeral opačne. Premýšľal nad tým, ako ľudia pracujú a ako by veci mali fungovať. A tak to vymyslel a navrhol. Bez ohľadu na to, že všetko bude nedokonalé a zhmotní sa v špičkovej podobe až o roky či dekády neskôr.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe každý štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
