Niekedy slová a skratky vyznejú inak ako chcete. Niekedy niekoho urazíte, bez toho aby ste si to uvedomili. Pozrite sa s nami na retročriepky toho, ako sa tomu najväčšia softvérová firma sveta postupne naučila vyhýbať.

Keby ste si práve zakladali v banke účet a po jeho vytvorení by všade pod vašim menom neprestajne svietil prívlastok „BLBEC“, asi by vám to nebolo najpríjemnejšie. Vysvetlenie banky, že ide o obyčajnú skratku toho, že patríte pod Bratislavské centrum na Bernolákovej ulici, by vás asi moc neuspokojilo.

V spojených štátoch existuje ďaleko väčšia obsesia pre skratky ako na Slovensku a ľudia, firmy, či rovno vládne inštitúcie sa priamo vyžívajú v tvorbe akronymov, ktoré následne slúžia ako slová pre označenie produktov, projektov, organizácií, alebo čohokoľvek iného.

Negatívnym aspektom je, že daných skratiek je také veľké množstvo, že sa poľahky trafíte do takej, čo reprezentuje niečo negatívne. Obzvlášť v prípade, že ste z vášho označenia nikdy skratku vytvoriť neplánovali a niekto (obvykle verejnosť) to urobil za vás. Ak by ste vo významnej firme vykonávali dôležitý post na pozícii Hlavného Operátora Veľmi Nebezpečných Opráv, asi by ste neradi videli, ak by všetci začali hovoriť, že Jozef Mrkva vykonáva „HO*NO“.

POS v rámci amerického obchodného domu Target /Foto: Marlith/

Presne tomuto vulgarizmu sa chcel Microsoft vyhnúť pri vydaní špeciálnych Windows systémov, určených pre rôzne kiosky a iný špecifický hardvér, ktorý sa používa v obchodoch (typicky ide napríklad o rôzne reklamné a informačné obrazovky a takisto pokladne).

V tejto súvislosti sa bežne používa skratka POS, znamenajúca „Point Of Sales“, teda miesto predaja. Ak sa však skratka pos používa v súvislosti s nejakou osobou, v americkom slangu to znamená, že dotyčný je „piece of shit“, teda doslovne „kus hov….“, alebo presnejšie významovo skrátka „zm*d“.

Z dôvodu negatívneho druhovýznamu sa Microsoft chcel danému výrazu nejakým spôsobom vyhnúť, ale zároveň nechcel prísť o jeho relevantnosť. V obchodnom prostredí nemá negatívne asociácie, ale v súvislosti s operačným systémom by ich ale ľahko mohol získať.

Microsoft strašilo predovšetkým spojenie Windows POS, respektíve Windows Embedded POS, čo by sa mohlo do všeobecného povedomia dostať ako „Windows: vložený kus h…a“. Po týchto úvahách tak marketingový tím zvolil mierne odlišný a bezpečnejší názov Windows Embedded POSReady, ktorý sa zo skratky vymaňuje pripojením slova Ready, teda pripravený.

Podobná vec sa udiala v ére Windows 10, kedy sa pripravovala špeciálna verzia pre high-end pracovné stanice, ktorá mala niesť označenie Windows 10 for Advanced PCs, teda Windows 10 FAP. Meno bolo nejakú dobu interne používané pri vývoji, až do jedného mítingu, kde jeden z vývojárov upozornil na možný nechcený vznik skratky, ktorá je synonymom slangového výrazu pre masturbáciu. Verzia Windows bola následne premenovaná na Windows 10 Pro for Workstations. Teda Windows 10 profesionál pre pracovné stanice.

Seniorný a prominentný vývojár Microsoftu Raymond Chen v tejto súvislosti humorne upozornil, že nebolo príliš prekvapivé, že Windows FAP takmer vznikol, pretože skupina ktorá mala jeho vydanie na starosti sama seba označovala ako Windows Technology Foundation group, teda WTF skupina pre vývoj technológii Windows, až do doby než ich na to na mítingu niekto upozornil.

Navrhol pri tom, aby každé marketingové oddelenie nechávalo vybraté meno alebo dizajn overiť skupinou 12 ročných detí.

Toto odporučenie sa dá aplikovať na každú firmu a ak by bolo splnené, zrejme by sa v roku 2008 nestalo Britskému úradu pre obchod, že ich nové logo, za ktorého dizajn zaplatili 14 000 libier, pripomínalo pri otočení o 90° masturbujúceho muža.

KÚZLO NECHCENÉHO

Existujú prípady, kedy sa musíte s negatívnou interpretáciou čohokoľvek skrátka zmieriť. Koniec koncov, ako náhle masturbujúceho panáčika uvidíte v logu OGC, uvidíte ho už navždy aj v samotných písmenách OGC, ktoré ho už nejako pripomínať budú vždy. Hovorca OGC to všetko s humorom komentoval slovami „naše logo je pre organizáciu, ktorá chce mať pevne v hrsti vládne výdaje, pomerne vhodné“.

Keď Microsoft vydal po prvý krát systém na novej architektúre Windows NT, z ktorej vychádzali všetky neskôr populárne systémy vrátane toho súčasného, neubránil sa posmešným narážkam, že ide o Windows „Nice Try“. Používatelia prívlastok sarkasticky rozpisovali slovami, akoby šlo o nepodarený pokus niečo urobiť.

Microsoft v tejto dobe pracoval aj na projekte Pegasus, čo bolo vývojové označenie Windows, ktoré malo byť určená pre malé, v ruke držané zariadenia. Na konci minulého storočia šlo hlavne o herné konzoly a takisto predchodcov dnešných smartfónov v podobe vreckových digitálnych asistentov.

V okamihu ako mieril k vydaniu, projektový manažér, vidiaci posmešky okolo prívlastku NT, nechcel nechať nič na náhode a najal marketingovú firmu na pomoc. Priehrštie mien, ktoré navrhla, pri tom nechal testovať u skupiny používateľov aj vývojárov a zoznam 10 vyselektovaných, ktoré boli vnímané dobre a neobsahovali žiadne očividné riziko vzniku posmeškov či vulgárnosti, predložil na výber vedúcemu vydávania a predaja produktov. Ten sa zamyslel a napokon sa rozhodol, že nepoužije ani jeden.

Vedúci vtedajšieho produktového tímu totiž cítil, že najvhodnejší je názov Windows CE, pretože to „znelo dobre“. Na otázku, čo vlastne písmená CE reprezentujú pritom vágne odpovedal, že to môže byť napríklad „zákaznícka edícia“ (Consumer Edition) alebo „kompaktná edícia“ (Compact Edition).

Táto nejasnosť sama o sebe nebola až tak unikátna, pretože aj v prípade Windows NT bol prívlastok vlastne bezvýznamový, i keď pôvodne vychádzala z popisu „nová technológia“ (New Technology). Vedúci vývoja sa snažili upozorniť na to, že hardvérovým partnerom sa prívlastok CE nemusí páčiť, pretože evokuje preferencie pre počítače Compaq, ale nakoniec sa s názorom vedúceho vydania produktov nedalo nijako pohnúť a názov Windows CE zostal.

Prakticky okamžite po vydaní sa pre systém vžilo ľudové označenie WinCE, čo pri čítaní alebo hovorení znie ako slovo wince, ktoré sa používa pre nelichotivú tvárovú grimasu, ktorú vytvoríte keď je vám niečo odporné, niečo ľutujete, alebo vás niečo zabolí.

Kúzlo nechceného, pri ktorej negatívnu anotáciu vytvoria nevedomky ľudia z iných oddelení firmy sa v Microsofte asi najkrajšie prejavilo v ére Windows 98, kedy firma vydala špeciálny nástroj na notifikáciu o existencii aktualizácie, ktorá riešila kritickú zraniteľnosť.

Grafické rozhranie tohto dôležitého mechanizmu používalo názov „Critical Update Notification“, teda doslova Notifikácia o kritickej aktualizácii, ktorý vo svojej prirodzenej podobe nebol nijako problematický.

V základe šlo o proces na pozadí, ktorý pravidelne kontroval či na serveri Microsoftu neexistuje nejaká aktualizácia systému a ak šlo o nejakú kritickú, okamžite používateľa upozornil svojou správou a navigoval ho, aby si ju stiahol a nainštaloval (šlo o predchodcu dnešného automatického aktualizačného mechanizmu).

Kontroloval to každých 5 minút a zároveň pri každom štarte prehliadača Internet Explorer, pričom používateľ mohol toto správanie jednorázovo dočasne zmeniť napríklad na jeden krát za deň či týždeň.

Problémom bolo, že šlo o doplnkový špecializovaný nástroj (Tool), takže vo všetkej dokumentácii Microsoftu sa začal objavovať označený ako „Critical Update Notification Tool“, čo pri populárnom americkom skratkovaní znamenalo, že sa zmenil na CUNT, teda hanlivé hovorové označenie pre ženský pohlavný orgán.

Krátko po uverejnení tak Microsoft v tichosti začal k názvu mechanizmu pridávať prívlastok utilita (Critical Update Notification Utility), aby sa doplneniu slova nástroj a nešťastnej skratke vyhol.

PROTIURÁŽKOVÝ NÁSTROJ V AKCII

Aby sa Microsoft vyhol nechceným urážkam po celom svete v plejáde vlastných produktov, vytvoril si behom prvej dekády tohto storočia vlastný interný kontrolórsky nástroj, ktorý neprestajne vylepšuje a v súčasnosti aj dopĺňa o prvky strojového učenia. Tento nástroj nie je verejne prístupný, avšak jeho existencia nie je žiadnym tajomstvom.

Nástroj sa nazýva PoliCheck, pričom ide o pokročilý skenovací nástroj obsahu, ktorého úlohou je upozorňovať na problematické slová a výrazy, ktoré zákazníci v rôznych častiach sveta môžu považovať za urážlivé.

Microsoft ho používa na skenovanie svojho zdrojového kódu, dokumentácie a prakticky čohokoľvek čo dnes produkuje a ponúka, aby sa vyhol nečakaným prekvapeniam. Nástroj hľadá nadávky, či politicky alebo geopoliticky nevhodné výrazy a formulácie.

Dôležitým problémom s ktorým sa tento nástroj musí popasovať je to, že slová ktoré sú v jenom jazyku nadávkou alebo urážlivé môžu byť v inom jazyku celkom normálne, alebo naopak.

PoliCheck to v základe robí ako kontrolór gramatiky, s tým, že má obrovské databázy slov a významov v najrôznejších jazykoch, ktoré používa len vtedy, kedy je to potrebné, teda napríklad pri kontrole lokalizovaných prostredí.

Falošné poplachy sú samozrejmosťou, avšak nástroj je na to pripravený a na rozdiel od bežného kontrolóra gramatiky nevyznačuje len problémová slová podrhnutím či červenou farbou. Vždy vysvetľuje, prečo je slovo problematické, kde býva problematické a v akej súvislosti. Takisto okamžite ponúka odporúčania, akým alternatívnym výrazom sa dá nahradiť.

Aj keď by sa mohlo niekomu zdať, že ide len o prehnanú citlivosť, byť neurážlivým naprieč celým svetom je náročné. Aj také jednoduchá vec, ako ikona palca nahor, totiž v niektorých častiach sveta znamenať celkom inú a urážlivú vec (podobnú vztýčenému prostredníku). Činnosti, ktoré považujete za normálne a robíte automaticky, ako napríklad vyznačenie nejakého mena červeným písmom pre lepšiu prehľadnosť, v niektorých častiach sveta znamenajú, že osoba o ktorej píšete je mŕtva.

PoliCheck často právnickou rečou vysvetlí, prečo je nájdený výraz problematický a prečo môže byť v produktoch a pre firmu veľmi rizikový z legálneho hľadiska. Veľmi rýchlo tak umožňuje hromadne opravovať nekorektné výrazy, pričom namiesto ponúknutia odstránenia vždy ponúkne ich zlepšenie.

Ani používanie týchto nástrojov však nedokáže situáciu zachrániť vždy. Pamätáte sa na Windows XP, ktorý zobrazoval pri vašom používateľskom účte malý obrázok? Šlo o kvietok, kozmonauta, gitaru, lietalo, futbalovú loptu a ďalších pár objektov, ktoré sa objavili vedľa vášho mena.

Vývojári Windows často dostávali rozhorčené emaily od používateľov, že tento mechanizmus sa k nim správa rasisticky a používa stereotypy. Šlo predovšetkým o obrázok kopajúceho karatistu, pretože ak si účet vo Windows XP vytvoril človek s japonským menom, tento obrázok sa k nemu priradil.

Šlo o ukážku hlúpeho stereotypu o tom, že Japonec musí byť karatista či byť fanúšik bojového umenia. Teda, až na to, že systém nič také nerobil. Malý obrázok sa k účtu priraďoval náhodne a bolo len 21 možností.

Obrázok ste si mohli vymeniť , ale ak ste to neurobili, pri vytváraní účtu sa použil generátor náhodných čísiel, ktorý bol nasmerovaný na priečinok C:\Documents and Settings\All Users\Application Data\Microsoft\User Account Pictures\Default Pictures. V ňom bolo len 21 obrázkov a nejaký sa náhodne vybral.

Nuž a ak si účet vo Windows XP vytvorilo napríklad 1 milión používateľov s japonským menom, znamenalo to, že zhruba 50 000 z nich sa objavil vedľa mena karatista. A oheň bol na streche.

Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe v štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.

František Urban

František Urban
Zameriavam sa najmä na prehľadové a analytické články z oblasti najrôznejších technológií a ich vývoja. Nájdete ma takisto pri diagnostike HW a SW problémov.

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.