Niekedy sa vlámete cez okno, inokedy cez dvere. Celé mesiace tak chodíte do práce, v ktorej nepracujete a okupujete prázdnu kanceláriu, kde tvoríte svoj program. To je príbeh Rona a Grega v našom seriáli Čriepky z histórie IT.

Keď s vami zamestnávateľ preruší pracovný kontrakt a prestane vám platiť, v základe sa akosi prirodzene očakáva, že do danej práce prestanete chodiť.

To ale nebol prípad Rona Avitzura, ktorý sa skrátka rozhodol, že to neurobí a do práce bude potajme chodiť aj naďalej a svoj rozrobený projekt dokončí.

Ron Avitzur

Apple ho najal v roku 1992 v rámci nezávislého kontraktu pre tvorbu matematického a vizualizačného softvéru pre novo vyvíjaný typ počítača.

Aj keď Ron pracoval bez problémov a svoj softvér celý rok úspešne vyvíjal, nová počítačová platforma pre ktorú mal byť určený také šťastie nemala. V auguste 1993 bola zrušená. Aj keď dnes nie je verejne známe, o aký počítač malo ísť, údajne sa stal obeťou zlého manažmentu, veľkého ega a nepriznanej omylnosti.

Každopádne s koncom vývoja počítača ako takého sa Ron ocitol nielen bez práce, ale navyše, rok jeho úsilia vyšlo celkom navnivoč.

Bolo to pre neho nesmierne frustrujúce a demotivujúce. Do svojho programu, nazvaného Graphing Calculator (grafy kresliaca kalkulačka), vložil srdce a celý svoj um. Chcel ho dokončiť.

A tak sa rozhodol. Aj keď ho už nikto neplatil a Apple s ním ukončil pracovný kontrakt, do práce chodiť neprestal.

VEĎ TO BUDE LEN PÁR DNÍ…

Rona nesmierne povzbudzovalo to, že vždy keď ukazoval v Apple svoj program ostatným vývojárom, všetci z neho boli okamžite nadšení. S potešením skúšali zobrazovať rôzne 3D grafy funkcií, uznanlivo kývali a hovorili, že by si strašne priali, aby niečo také existovalo, keď boli ešte študenti.

Pre Rona to bolo utvrdenie, aby program dokončil, aj keď manažment a obchodné oddelenie Apple oň záujem už nemalo. Z pohľadu firmy bola totiž grafická kalkulačka len nerelevantný kód pre hardvér čo nevznikol.

Ron si predstavoval, že bude ďalej chodiť do práce, program za pár týždňov alebo nanajvýš mesiac dokončí a odovzdá ho Applu. Veď keď si ho pôvodne objednali, tak ho dostanú, pričom hotový softvér možno manažment firmy znova zaujme a priradia ho k nejakému inému počítaču, takže sa nakoniec k dostane aj k ľudom a práca nevyjde navnivoč.

Graphing Calculator na MacOS s vygenerovaným obrázkom funkcie

Ron vedel, že na konci chodby kde pracoval prebiehal súbežne paralelný vývoj iného prelomového počítača, založeného na novej platforme PowerPC. Tá naopak dostala zelenú a mala sa stať základom pre nové počítače Power Macintosh.

Ron svoj program niekoľkým jeho vývojárom ukázal. Okamžite ich zaujal, pretože cítili, že ide o niečo výnimočné, čo navyše malo potenciál ukázať, ako sú pripravované Power Macintoshe výkonné oproti predchodcom.

Problémom bolo, že išlo o zmenu platformy a inštrukčnej súpravy procesora, takže vývojový tím mal prikázané sústrediť sa na kompatibilitu a spojazdnenie všetkého existujúceho softvéru formou emulácie. Idea vytvoriť pre PowerPC platformu natívnu aplikáciu vtedy ešte mala nulové priority.

Ron však povedal, že to nevadí a že sa o to pokúsi sám. Pre Apple totiž už nepracuje, takže mu našťastie žiadny manažér neprikáže na programe prestať pracovať a odišiel nazad do „svojej“ kancelárie.

Procesor IBM PowerPC 601 /Foto: Dirk Oppelt/

Paradoxné bolo, že takmer všetci vývojári, ktorým Ron o svojej činnosti povedal, kompletne chápali jeho motiváciu a sympatizovali s ňou. Každý kto pre Apple pracoval už pár rokov totiž sám zažil zrušenie jedného alebo viacerých svojich projektov a vedeli sa vcítiť do Ronovej kože.

Nasledujúce dni ale boli ťažké. Ron nemal ani potuchy o tom, ako nová PowerPC platforma funguje a ako pre ňu upraviť svoj program. Takže aj keď vo vývoji pokračoval, s portom na inú platformu to vyzeralo chmúrne.

Ako však jeden augustový večer sedel vo „svojej“ kancelárii, a na programe pracoval, ozvalo sa zaklopanie a dnu vošli dvaja programátori z vývojového tímu PowerPC a MacOS.

Povedali mu, že sa im grafická kalkulačka páči a chápu, prečo ju chce dokončiť aj keď mu za to už nikto neplatí. Rozhodli sa teda, že si k tomu sadnú a behom večera mu program pomôžu na PowerPC platformu preportovať.

Behom nasledujúcich šiestich hodín prechádzali všetci traja 50 000 riadkami kódu grafickej kalkulačky a vykonávali potrebné zmeny.

Ron Avitzur

Ako Ron uviedol, všetko to pripomínalo delikátnu operáciu, ktorá vyžadovala extrémne dobrú znalosť operačného systému MacOS, procesora a platformy PowerPC a samotného kódu grafickej kalkulačky. Keby to robil niekto, kto perfektne ovláda len jednu z týchto troch znalostí, trvalo by to týždne. Všetci traja však spoločne vytvorili perfektnú súhru a kód preportovali za neuveriteľných 6 hodín.

Samozrejme, výsledok bolo potrebné vyskúšať. O jednej v noci sa tak všetci traja presunuli do vyľudnenej kancelárie s prototypmi nových Power Macintoshov, kde sa rozhodli aplikáciu otestovať.

Pripomínalo to scénu z filmu, pretože v momente, ako program spustili z diskety, z monitoru sa začalo dymiť a vzbĺkol.

Nebola to chyba programu, ale hlúpa náhoda v podobe zlyhania monitoru ako takého. Rýchlo ho len preniesli na balkón, aby sa nespustil požiarny poplach a pripojili ďalší.

Následne sa už pozerali na to, ako sa preportovaný program rozbehol a perfektne fungoval. Ba čo viac, fungoval 50× rýchlejšie, ako na dovtedajších počítačoch.

Kým pôvodne dokázal generovať 3D snímku grafu uhruba za 5 sekúnd, na novom PowerPC stroji zvládal generovať 10 snímok za sekundu a vytvoriť tak z grafu živú animáciu v reálnom čase.

Šlo prakticky o prvý natívny program pre túto platformu a Ron tak už bol definitívne presvedčený, že ho musí dokončiť, nech to stojí čo to stojí.

Bol však pred ním ešte kus práce. Od funkčného dema je k hotovému programu vhodnému na distribúciu ešte ďaleko. Začal si pri tom uvedomovať základnú poučku o tom, že posledných 10 % práce na programe zaberie 90 % úsilia.

Ron a Greg (prvý a tretí z ľava s kolegami z Apple v roku 1993)

Našťastie, jeho priateľovi Gregovi Robbinsonovi práve skončil kontrakt v inej divízii Applu a takisto sa ocitol bez práce. Ron ho teda požiadal, či by mu s grafickou kalkulačkou nepomohol a keďže Greg nemal do čoho pichnúť, tak súhlasil.

Svojmu manažérovi pri odchode povedal, že bol preradený do tímu Rona Avitzura. Manažér sa nezaujímal, kto vlastne Ron bol. Vzal to len tak, že Greg už spadá pod niekoho iného a nie je jeho problém, takže mu nebolo divné, že Greg si ponechal vstupnú kartu a aj svoju kanceláriu.

Ron svojmu pôvodnému manažérovi zrušeného projektu počítača povedal, že teraz už spadá pod Grega Robbinsona, takže tým to bolo vybavené a takisto zostal vo svojej pôvodnej kancelárii.

Výsledkom bolo, že keďže vlastne obaja už nespadali pod nikoho, kto by sa o nich mohol začať zaujímať, nikto ich už ani neobťažoval a mohli nerušene pokračovať v práci.

KEĎ ŤA TAM NECHCÚ, TAK SA TAM VLÁMEŠ OKNOM

Zhruba mesiac všetko pokračovalo bez problémov. Behom septembra však do kancelárskych priestorov kde Ron a Greg pracovali prišla office manažérka, ktorá tam chcela usadiť novo vzniknutý tím a Ronovi a Gregovi povedala, že sa musia presťahovať tam kam patria.

Nebolo to nič nezvyčajné. V rámci Apple a iných podobných firiem sa obvykle stávalo, že ako náhle jednotliví vývojári dokončili prácu na projekte, alebo bol ich projekt zrušený, boli priradení na iný. Keďže ale nikomu sa nechcelo sťahovať a meniť kanceláriu či stôl, vývojári obvykle zostali sedieť na pôvodnom mieste až dovtedy, dokým nebolo pridelené inému človeku.

Office manažérka teda očakávala, že Ron a Greg sú tento prípad. Mali sa teda len nahlásiť svojmu manažérovi a ten by pre nich našiel nové miesto, respektíve kanceláriu.

Prístupové karty Grega a Rona

Ron ale nikdy nikomu neklamal. Kedykoľvek sa niekto za posledný mesiac spýtal, pod aký tím s Gregom spadá, pravdivo odpovedal, že pod žiadny. Keď sa ľudia vyzvedali ďalej, a pýtali sa na meno nadriadeného, takisto odpovedal, že žiadneho nemajú. Na otázku kto ich teda platí Ron odpovedal, že nikto a keď sa konečne opýtali, čo tu teda vlastne robia, Ron ich zaviedol do „svojej“ kancelárie, kde im demo svojho vyvíjaného program predviedol a vysvetlil, že počítač pre ktorý bol pôvodne pripravovaný bol zrušený.

Vysvetlil im, že keďže nemal žiadnu rodinu ani hypotéku a žije skromný život, rozhodol sa, že do kancelárie bude skrátka ďalej chodiť a projekt dokončí zadarmo.

No a po mesiaci bol už na rozprávanie tohto príbehu taký zvyknutý, že ho povedal aj danej office manažérke.

Tá na rozdiel od kolegov vývojárov z neho nadšená nebola. Okamžite zavolala na vrátnicu a Ronovu a Gregovu prístupovú kartu dala zrušiť. Obom pritom nakázala, aby opustili budovu.

Našťastie, v tom čase v Apple prebiehalo veľké prepúšťanie, pri ktorom odchádzalo zhruba 20 % personálu, takže v budove bolo dostatok voľných kancelárii, kam sa Ron a Greg mohli zložiť a ďalej pracovať. Namiesto odchodu sa tak len usadli do inej, čo najďalej od pôvodnej, aby na danú office manažérku už nenarazili.

Ich prístupové karty síce prestali fungovať, ale stále ich mohli nosiť na krku, aby nevyvolali podozrenie. Od nasledujúce rána tak začali postávať u vchodových dverí a vždy sa prišmietli k niekomu, kto práve vchádzal a otváral dvere svojou kartou.

Nebol to problém. Po viac ako roku boli obaja známymi tvárami, ktoré ostatní vývojári stretávali na chodbách a inde. Pri pozdravení sa tak nezdráhali otvorené dvere podržať. Aj keď drvivá väčšina síce nevedela, čo Greg a Ron robia, nikoho nenapadlo, že by pre firmu už nepracovali.

Power Macintosh 8100, najvýkonnejší variant prevej rady PowerPC /Foto: Remi Jakobsen/

Ubehol tak ďalší mesiac. Práca na programe pokračovala dobre a blížilo sa jeho dokončenie, avšak len ťažko očakávať dobrú použiteľnosť od niečoho, čo nebolo poriadne otestované.

Kým v rukách autorov vyzerá program často hotový, v momente ako ho začnú používať milióny ľudí po celom svete a rýchlo začnú vynárať menšie či väčšie nedostatky. V tej dobe nemohol byť problém riešený rýchlou aktualizáciou po internete. Program ktorý na počítači bol, tam skrátka bol, a následne sa používal celé roky.

Grafická kalkulačka tak potrebovala profesionálnych testerov, ktorí aplikáciu podrobia skúškam zo všetkých smerov a budú v nej hľadať chyby a nedostatky.

No a jedného dňa akoby spadli z neba.

Na chodbe k Ronovi pristúpili dvaja chlapíci, ktorých nikdy nevidel a povedali mu, že o jeho „čiernom“ projekte kalkulačky počuli, pričom sa spýtali, či nechce pomôcť s testovaním. Jeden z nich mal doktorát z matematiky, ten druhý sám v minulosti navrhoval matematický softvér. Na projekt tak boli ako stvorení.

Za sľub, že Ron o ich pomoci pomlčí, ponúkli svoje testovanie a pomoc.

AKO NA MACINTOSHE DOSTAŤ PROGRAM, KTORÝ NEMAL EXISTOVAŤ

Program bol po „darovaných“ testoch takmer hotový. Ako ho ale na Macintoshe dostať a zaradiť ho medzi základný predinštalovaný softvér?

Jedného dňa vošiel do Ronovej a Gregovej kancelárie neznámy človek, ktorý sa predstavil ako vedúci výroby master diskov. V základe šlo o človeka, ktorý pripravoval exportný balík softvéru, v rámci tzv. zlatého master HDD, ktorý slúžil ako originál, z ktorého sa nakopírovali súbory do každého HDD budúceho predávaného počítača, tesne pred zmontovaním, zabalením a distribúciou.

Dotyčný človek grafickú kalkulačku videl a veľmi sa mu páčila. Ronovi a Gregovi povedal, že ak chcú, do masteru ju vloží a skôr než to niekto zistí, desiatky tisíc počítačov z prvej várky už bude na pultoch.

Grafická kalkulačka (Graphing Calculator) medzi základným softvérom MacOS 7

Bolo to až neuveriteľné. Prakticky každý radový inžinier Applu, ktorý sa o projekte dopočul, bol ochotný pomôcť, za podmienky že sa to nedozvie manažment.

Došlo tak aj k paradoxným situáciám, pri ktorých sa Ronovi a Gregovi dostalo prostriedkov, ktoré by oficiálne ani nemohli mať dostupné.

Keby boli normálni zamestnanci Applu, ich projekt by nikdy nedostali schválené toľko inžinierskej podpory, aká im bola dostupná potajme „na čierno“. Na počiatku vývoja napríklad existovalo len pár desiatok prototypov PowerPC, o ktoré jednotlivý programátori OS a programov museli žiadať a tvrdo bojovať o pridelený čas ich používania.

Pre Grega a Rona to ale neplatilo, pretože často zostávali vo firme do noci. Keď regulárny vývojári skončili s prácou niekedy večer, prišli ku Ronovi a Gregovi do kancelárie, položili prototyp počítača Power Mac na stôl a povedali „Oficiálne to odo mňa nemáte. Uistite sa, že stroj neopustí budovu a ráno ho mám na stole zas ja“.

Na konci októbra 1993 bolo všetko hotové a niekoľkí inžinieri Applu Ronovi navrhli, aby program predviedol vedúcim softvérového vývoja.

Ron tak urobil 20 minútovú prezentáciu vo „svojej“ preplnenej kancelárii, kde sa dočkal od hláv vývoja veľkého obdivu. Aplikáciou a jej možnosťami zobrazenia grafov v reálnom čase boli celkom unesení a Ronovi gratulovali k skvelej práci.

Následne sa pýtali, pod aký vývojový tím spadá a čudovali sa, že program ešte nevideli. Ron im následne povedal, že už niekoľko mesiacov sa potajme vkráda do budovy, pre Apple nepracuje a že projekt oficiálne neexistuje.

Najprv sa všetci začali smiať, ale následne, keď zistili, že Ron hovorí vážne, zvážneli aj oni a nakázali mu, aby už ten príbeh radšej nikomu nerozprával.

Následne všetko nabralo rýchly spád. Vedúci vývoja Mac PowerPC platformy bol akademikom prestížnej Dartmouthovej univerzity, vedúci marketingu pre Mac PowerPC bol syn učiteľa matematiky. Obaja pritom videli, že prítomnosť tohto programu v základnej softvérovej výbave by bola obrovským plusom pre školy, študentov a prakticky kohokoľvek.

K Ronovi a jeho programu tak boli následne pridelené všetky potrebné prostriedky regulárneho vývoja. Kalkulačka sa začal testovať v oficiálnom testovacom kanále, lokalizačný tím začal pre ňu vytvárať preklad do dvadsiatich rôznych jazykov, špecialisti na návrh používateľské rozhrania začali testy s bežnými používateľmi, atď.

Všetko v čase, kedy sa Ron aj Greg na čierno vkrádali do budovy cez podržané dvere, alebo v noci cez otvorené okno.

Neexistovala totiž žiadna objednávka softvéru, ani kontrakt so dodávateľom. Aj keď už o programe vedeli vedúci vývoja a mali oň záujem, objednávku bez kontraktu nemohli vytvoriť. A každý kontrakt musel byť schválený obchodným a právnym oddelením. A keby sa právne oddelenie o Ronovi a Gregovi dozvedelo, bolo dosť dobre možné, že by boli eskortovaní z budovy.

Malý easteregg v prvej verzii grafickej kalkulačky na Power Macintoshoch. Ak nad dialógovom okne „o aplikácii“ podržíte myš, objaví sa bublina s nápisom „Ďakujeme všetkým, ktorí nám otvárali dvere.“

Všetko tak pokračovalo ďalších pár týždňov, až sa jedného dňa, kedy Greg klasicky postával pri vchodových dverách a čakal na skupinku regulárnych zamestnancov, medzi ktorých sa vpletie, rozhodol prerušiť šarádu jeden z vyššie postavených vývojárov. Grega a Rona si vzal bokom a povedal „Počúvajte. Mám už toho dosť ako každé ráno musíte postávať pri dverách a čakať na príležitosť vojsť dnu. Vybavím to sám.“

Ron a Greg následne počúvali, ako telefonát prebiehal: „Nie, žiadne objednávkové číslo neexistuje, pretože im neplatíme. Nie, nie sú to naši zamestnanci. Potrebujú ale karty na vstup do budovy. Nie, nie sú tu na pracovnom pohovore. Len potrebujú karty aby sem mohli každý deň chodiť. Nie, nie sú to kontraktori. Nemajú žiadne číslo zákazky…“.

Nakoniec to všetko nejako dohovoril a Ron a Greg dostali nové prístupové karty, s ktorými sa do budovy mohli oficiálne dostať. Mali oranžové rámy s nápisom „poskytovateľ služieb“, rovnako ako mali osoby pracujúce vo firemnej jedálni a upratovačky, ktoré chodili do budovy vytierať podlahy a vynášať smeti.

Graphing Calculator v januári roku 1994 úspešne doputoval na pulty obchodov vo vnútri počítačov Power Macintosh, vo viac ako 20 miliónoch kópií.

Od tej doby sa stal súčasťou základnej softvérovej výbavy Apple Macintoshov na celé nasledujúce roky a dokonca dekády.

Ron na ňom nikdy neprestal pracovať a pracuje na ňom dodnes. Môžete ho vyskúšať aj na svojom smartfóne (iOS), kde jeho aktuálna verzia dokáže pomocou rozšírenej reality preniesť trojdimenzionálny graf funkcie na váš stôl.

Ron napokon na ďalšie verzie programu kontrakt od Apple dostal a všetko bolo z hľadiska oficiálnych kanálov právne doriešené spätne aj na prvú verziu programu.

Ako Ron hovorí, to že po roka pracoval na programe zadarmo ho netrápilo. Apple ho predtým rok platil za vývoj a keď bol projekt pripravovaného počítača zrušený, na úkor nových PowerPC, Ron považoval za povinnosť program dokončiť preň, hoc aj zdarma a na vlastnú päsť, pretože nechcel aby jeho práca vyšla vnivoč.

Navyše, pred očami mal stále to, že jeho program umožní deťom a študentom lepšie pochopenie matematických funkcií. Verejné školstvo totiž nemalo peniaze na nákup špecializovaného softvéru a obvykle si muselo vystačiť s tým, ktorý bol dodaný priamo s počítačom.

No a dobrá historka na rozprávanie takisto nebola na zahodenie. Takže to za všetko stálo.

Ron a Greg ako reprezentácia Apple v New York Times

Na záver ešte jedna roztomilá historická čriepka.

Keď bol Graphing Calculator konečne dokončený a počítače Apple s novým procesorom sa objavili na trhu, Ron sa chcel Gregovi aspoň nejako revanšovať za to, že mu s projektom 6 mesiacov pomáhal len tak. Kým Ron žil z úspor, Greg ako nezamestnaný žil naďalej u svojich rodičov, ako nejaký nezdarený syn.

Gregovi rodičia nevedeli počítače používať a o programátorskej práci svojho syna mali len hmlistú predstavu. Pravidelne však čítali noviny New York Times, takže Rona napadlo, že by Grega mohol dostať na ich stránky, pretože mal kontakt na jedného z reaktorov, ktorý o novinkách zo sveta IT pravidelne písal.

Reportér nadšene ponuku na rozhovor prijal, pretože programátori a iní vývojári od Apple mali obvykle prísne zakázané hovoriť s novinármi a reprezentovať tak spoločnosť (na to boli manažéri, hovorcovia a osoby z marketingu).

11. marca 1994 sa tak na titulnej stránke biznis sekcie New York Times objavil článok o novej kooperácii medzi firmami Apple, IBM a Motorola, ktorý hovoril o novom počítači Power Macintosh, založenom na novej procesorovej platforme PowerPC.

Článok rozoberal to, ako nové stroje fungujú a ako v spolupráci s novým softvérom otvárajú celkom nové možnosti, ako napríklad vytváranie 3D animácii matematických funkcií v integrovanej grafickej kalkulačke, ktorá je ich súčasťou.

V článku bola fotografia Rona a Grega, ktorí stoja pred dobre známou scenériou pohoria Santa Cruz obopínajúceho Sillicon Valley, ako reprezentanti softvérových inžinierov Apple, ktorí naprogramovali jednu z jeho populárnych aplikácii.

Keď sa o článku dozvedeli osoby z marketingu Apple a oddelenia styku s verejnosťou, dosť sa rozzúrili. Aj keď článok bol pozitívny, pretože prezentoval vysoký výkon nových počítačov a dovtedy nemožné schopnosti softvéru, chceli nespratných vinníkov porušujúcich pracovnú zmluvu a prísne nariadenia spoločnosti exemplárne potrestať.

Ron a Greg ale pre Apple nepracovali…

Ako Ron neskôr v jednej zo svojich prednášok veselo poznamenal, pôvodne uvažoval aj o vytvorení grafickej kalkulačky pre Windows 98, ale Microsoft si bohužiaľ vchod do budovy lepšie strážil.