Na začiatku októbra minulého roka sme zažili 6-hodinový výpadok rozhodujúcich sociálnych sietí a zostali po tom otvorené viaceré otázky.

Z krátkodobého pohľadu sme zistili, že naša komunikácia je dnes takmer výhradne odkázaná na četovanie pomocou sociálnych sietí, rovnako takto spoznávame priateľov a známych, zisťujeme si informácie o ľuďoch, ktorých sme stretli. Firmy si takto overujú adeptov o prácu, prípadne komunikujú so svojimi zákazníkmi. A zrazu väčšina zo sietí nebola dostupná. A to napr. pre firmy, pre ktoré je dnes taký WhatsApp vlastne help desk, znamenalo aj ohrozenie biznisu. Dokonca nakrátko zvažovali žaloby za ušlý zisk. Bol to vlastne taký lockdown na sociálnych sieťach. Vychádzať von ste síce mohli ale pripojiť sa na sociálne siete nie.

Doba 6 hodín nie je nič a asi to naozaj bol len technický problém. To je dobrá správa. Otázkou totiž zostáva, čo by sa stalo, keby to bol sofistikovaný hackerský útok, ktorý na tieto siete aj možno reálne očakávať, hoci sú určite dobre zabezpečené. A ako by sme to vlastne prežili, keby to netrvalo hodiny, ale povedzme celý týždeň.

Pre mnohých ľudí sú navyše Facebook, Instagram, Messenger a WhatsApp vlastne synonymom pre samotný internet, a tak začali riešiť, prečo im vypadla sieť. Potvrdili to aj poskytovatelia internetu na Slovensku, ktorí sa po 18. hodine prakticky nezastavili. Niektorí ľudia prišli počas tohto digitálneho lockdownu na to, že tie ich smartfóny skutočne dokážu aj vytočiť číslo a nadviazať telefonický hovor. Aj takto sa dá komunikovať so svojimi známymi a stále ešte fungujú dokonca aj starodávne esemesky. Iní zase odhalili, že existuje aj Twitter, ktorému sa minimálne v prvých chvíľach výpadku facebookového impéria rekordne darilo a aj tu sa dá dobre „čvirikať“.

Výpadok rozhodujúcich sociálnych sietí skončil niekedy pred polnocou, Facebook k tomu vydal obrovský blog s povedzme laickým popisom príčin výpadku chrbticovej siete celého systému. Vyzerá to na chybu programátora pri konfigurácii siete priamo v centrále, ktorá nebola na prvý pohľad viditeľná a keď sa potom prejavila, bolo už neskoro na rýchle riešenia. Komické bolo to, že táto chyba zároveň odpojila inžinierov Facebooku od vnútorných systémov a tí sa nevedeli fyzicky dostať k serverom. Prenikli správy, že niektoré z dverí bolo treba fyzicky vypáčiť. Celú pravdu však asi vedia len vo Facebooku.

Na druhý deň tak boli u nás všetky veľké televízie, evidentne to bola popri politickom dianí zaujímavá téma. Aj na TOUCHIT.sk boli správy o tomto incidente veľmi dobre čítané. Ako som sa vyjadril pre jednu z televízií, čo tento výpadok reálne priniesol, uvidíme možno až o 9 mesiacov – konečne sa totiž našiel čas na dlho odkladané aktivity.

Pripomeňme, že Facebook už má za sebou pár škandálov. Asi najviditeľnejší bol v roku 2018 v súvislosti so zneužitím dát používateľov treťou stranou Cambridge Analytica. Vtedy šéf Facebook priznal svoje osobné pochybenie, odišiel s pár pokutami od USA a EÚ a reálne sa toho veľa nezmenilo.

Výpadok Facebooku však teraz podporil bublanie okolo tohto impéria známe pod názvom Facebook Files. Bývalá pracovníčka Facebooku Francis Haugen totiž pre americký Wall Street Journal vyniesla citlivé informácie. Podľa tejto – ako sa to dnes hovorí – whistleblowerky, si vo Facebooku nechali spracovať hĺbkovú štúdiu o správaní sa používateľov. Tá celkom jasne ukázala, kam vedie aktuálne nastavený algoritmus sociálnych sietí na uprednostňovanie príspevkov. Veď určite ste si to všimli aj sami – víťazom dnešných sociálnych sietí je ten, kto dáva negatívne, doslova extrémistické príspevky a tie vzbudzujú vášne, inými slovami Facebookom očakávané „interakcie“. A nie je to len Facebook a jeho ďalšie impérium, vidno to aj na YouTube a na chvíľu som si pozrel aj ruské VK a to je už naozaj silná káva. Záujem je o negatívne správy, pozitívne nikoho nezaujímajú. A toto asi nie je dlhodobo dobre.

Štúdia pre Facebook teda existuje, bola predložená Markovi Zuckerbergovi a opäť sa nič nestalo. Ďalej to funguje tak, že hlavne mladí ľudia sledujú na Instagrame svoje vyumelkované vzory žijúce v prepychu a vzrušujúcom svete pozlátka. Radšej žijú v tomto virtuálnom svete a do toho skutočného sa nechcú vrátiť, lebo je akýsi šedivý, obyčajný a celkom nudný. Majú problém pozrieť sa do zrkadla, lebo ich skutočná podoba je na hony vzdialená od toho, čo vidia prezentované na internete a nechcú si pripustiť, že toto je ten jediný život, ktorý žijú a je len na nich, ako ho vylepšiť.

Šéf Facebooku za tých 6 hodín lockdownu prišiel údajne o niekoľko miliárd dolárov, a to je naozaj veľa peňazí. Preto rozhodovanie v smere, veď urobme niečo pre lepší svet a čert ber našich niekoľko stoviek miliárd ročne, nie je jednoduché a zatiaľ ho radikálne odmietli. Veľmi dobre vedia, že ničia mentálne zdravie miliónov ľudí a raz to zmeniť budú musieť, ale sila peňazí zatiaľ nad morálkou a zodpovednosťou evidentne prevažuje.

Pozitívne tak hodnotím krok operátora 4ka, ktorý sa rozhodol svoju vianočnú kampaň orientovať na spoluprácu s Ligou za duševné zdravie. V rámci nej chce komunikovať, že všetci robíme chyby a určite nie sme a ani nemôžeme byť dokonalí. Sme ľudia so svojimi problémami a nedokonalosťami, a tak to bude aj naďalej. Tak držíme palce, aby to zabralo a môžeme žiť svoj pokojný a obyčajný život.

Značky:

Ondrej Macko

Ondrej Macko
Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií.