Toyota je prvou automobilkou na svete, ktorej ročná produkcia prekročila 10 miliónov vozidiel. Toyota Corolla je najpopulárnejším autom všetkých čias a už niekoľko rokov najpredávanejším autom sveta. Tajomstvom úspechu výrobcu je systém známy ako lean manufacturing – „štíhla výroba“.
Japonskú filozofiu výroby, založenú na skrátení času medzi dodávateľom a zákazníkom, prijalo za svoju mnoho firiem vo celom svete. Práve ona stojí za úspechom značky a umožňuje vyrábať autá v takom množstve a s povestnou spoľahlivosťou.
Na začiatku 20. storočia Sakichi Toyoda založil firmu na výrobu mechanických tkáčskych strojov. S výrobou automobilov začal jeho syn Kiichiro Toyoda v roku 1937. Od začiatku musel bojovať s nedostatkom surovín, ktorý spôsobila druhá svetová vojna. V určitom období dokonca do pick-upu Model K montovali iba jedno predné svetlo a brzdy boli iba na prednej náprave.
Nápad zo supermarketu
V tejto zložitej situácii Japonci hľadali spôsob, ako obstáť v konkurencii. Prelom nastal začiatkom 50. rokov, keď sa Kiichirov bratranec Eiji Toyoda spolu s inžinierom Taiichim Ohnom vybrali do Spojených štátov. Navštívili továreň Ford River Rouge v Michigane. Ohromila ich svojou produkciou. Uvedomovali si však, že vo vojnou zničenom Japonsku nie sú podmienky na vybudovanie takéhoto systému. Sklady v továrni Ford boli naplnené zásobami na niekoľko mesiacov a to si v krajine vychádzajúceho slnka nemohli dovoliť.
Americký supermarket. Ten vnukol Eiji Toyodovi nápad. U nich doma v tom čase nepoznali samoobslužné obchody. Japonského podnikateľa zaujalo, že zákazníci si mohli vybrať to, čo potrebovali, presne vtedy, keď to potrebovali. Rozhodol sa založiť výrobnú líniu presne na tomto princípe – vyrábať len toľko súčiastok, koľko bolo potrebných v danej chvíli. Tak vznikol výrobný systém Just-in-time, ktorý organizuje logistiku tak, aby minimalizovala dopravné a skladovacie náklady.
Výroba menšieho počtu dielcov umožnila Toyote pracovať s obmedzeným rozpočtom a eliminovať plytvanie zdrojmi, ktorému sa nevyhli vo Forde. Produkcia v továrňach bola založená na metóde Kanban, ktorá spočívala v plánovaní s využitím formulárov.Umožnila lepšiu kontrolu dielcov, ktoré boli vo fáze výroby na linke, ktoré práve vyrobili a tých, čo boli k dispozícii v sklade. Toyota používa systém dodnes, len formuláre nahradili čiarové kódy. Táto metóda vyžaduje disciplínu v celom systéme vrátane subdodávateľov, preto ju nie všade mimo Japonska môžu využívať bez rizika výpadkov. Toyote však umožnila zvýšiť produkciu o impozantných 30%.
Jidoka – každý je zodpovedný
Majiteľ Toyoty si všimol, že v amerických automobilových spoločnostiach fungovali výrobné metódy Henryho Forda. Pracovníkov tlačili do maximálnej výkonnosti, no potom museli opravovať chybné autá. Podľa Eijiho Toyodu to spôsobovalo veľa problémov a nemotivovalo zamestnancov, aby pracovali precízne. Preto v závodoch Toyota na každej pracovnej stanici nainštalovali spínač, ktorým mohol ktorýkoľvek zamestnanec zastaviť prácu montážnej linky, ak zistil problém. Celý tím potom pracoval na jeho odstránení. Tento systém výrazne znížil počet výrobných chýb.
Spolu s princípom Kaizen – trvalým zlepšovaním – výrobný model spoločnosti Toyota umožnil vybudovať značku známu spoľahlivými a cenovo dostupnými autami. Zároveň sa japonská automobilka preslávila obdivuhodnou rýchlosťou výroby.V roku 1962 opustilo brány továrne milión vozidiel, o desať rokov neskôr ich počet prekročil 10 miliónov.
V závodoch Toyoty vyrobia nové auto za 1,6 hodiny.Na porovnanie – priemer v USA je 3,8 pracovných hodín, vo Švédsku 4,7 a v Nemecku 2,7 hodiny.Keď kríza spôsobila nárast cien pohonných látok, americkí vodiči sa čoraz častejšie rozhodli pre japonské autá s nižšou spotrebou. Zvíťazili nad americkými vozidlami s výkonnými motormi a vysokou spotrebou paliva.
Globálny vzor riadenia
Do dnešného dňa vyrobila spoločnosť Toyota viac ako 250 miliónov automobilov. Inšpiruje aj ďalších výrobcov, najmä kvôli skúsenostiam s lean managementom. V zozname spoločností, ktoré sa učia od Toyoty, nájdeme firmy z rôznych odvetví – Boeing, Intel, Pixar, IBM či Porsche. Nemocnica v Kanade uplatnila zásady vyvinuté japonskou značkou na skrátenie čakacej doby na pohotovosti. Výrobný systém „štíhla výroba“ učia na univerzitách po celom svete. Nadácia Toyoty šíri metódy efektívneho riadenia vo verejných inštitúciách, mimovládnych organizáciách, aj malých podnikoch.
