Mýty a to, čo skutočne platí. Toto si rozoberieme v článku, ako zdaniť kryptomeny.

Legislatíva v oblasti kryptomien je na Slovensku prísna. Je to odraz toho, ako štát ignoruje technologické novinky. Rýchle riešenia pod strachom straty ohromného balíka financií od občanov primäl vládu pripraviť niečo, čo ťažko nazvete podporou kryptomien, nových technológií a blockchainu. Novela zákona teda priniesla poriadny škrt cez rozpočet každému, kto obchoduje s kryptomenami.

V Nemecku platí, že ten kto drží kryptomenu jeden rok od nákupu, nemusí potom zo zisku platiť daň. Mnohí hovoria o tom, že pre Slováka je ideálne si zmeniť daňovú rezidenciu. Menej sa už hovorí o tom, že reálne to nie je také jednoduché. Keby ste sa chceli do tak populárneho Paraguaja odsťahovať, museli by ste tam mať nehnuteľnosť, nejaký typ pobytu a najmä preukázať, že ste väčšinu časti roka trávili práve tam. To asi nebude celkom možné v prípade bežného občana.

Daňové zaťaženie

Absolútna smrť, tak by sa dalo charakterizovať zaťaženie daní a odvodov v oblasti kryptomien. Správne, aj zdravotných odvodov. Zo zisku platíte 14 % ako samostatný odvod do zdravotnej poisťovne. Prípady sa budú líšiť pre fyzické osoby, SZČO, s. r. o. atď. Odlišnosti sú napríklad v tom, čo si môžete započítať do nákladov a straty a fyzické osoby ťahajú za najkratší koniec.

Od 1. októbra 2018 platí novela zákona č. 213/2018 Zbierky zákonov o dani z príjmov. Fyzická osoba platí 19 % alebo 25 % a k tomu v oboch prípadoch ešte 14 % do zdravotného poistenia. V najnižšej sadzbe to je nenormálnych 33 %. Inými slovami, tretinu z toho, čo získate, zaplatíte len na daniach! Platíte len zisk, teda nie vstupné náklady a do nákladov si môžete započítať aj poplatky.

Kedy platím?

Sú štyri základné stavy, kedy platíte daň zo zisku.

  1. Výmena kryptomeny (virtuálnej meny) za tovar – niečo si kúpite v e-shope. Podľa nás likvidačné a niečo, čo nemá zmysel, iba ak by chcel štát získať čas a zabrániť kúpe tovaru touto formou.
  2. Výmena jednej kryptomeny za inú. Napríklad si prevediete bitcoiny, ktoré vlastníte za ethereum. V deň prevodu bude pre vás dôležitý kurz eura. Sumu, ktorú ste de facto predajom bitcoinu získali, musíte zdaniť, aj keď ste si za ňu kúpili ETH alebo niečo iné.
  3. Poskytnutie služby – napríklad sa pôjdete ostrihať. Najčastejšie uvádzaný príklad, no môže ísť o iný typ služby, napríklad prenájom hotelovej izby. Ak si týmto spôsobom prenajmete izbu, musíte z ceny prenájmu v prepočte na eurá opäť podľa kurzu Národnej banky Slovenska vypočítať sumu, z ktorej budete zdaňovať.
  4. Vyplatenie kryptomeny do FIAT meny. Teda úplne najčastejší prípad mnohých z nás. Skrátka, keď sa rozhodnete predať na burze alebo iným spôsobom bitcoin či inú kryptomenu.

V daňovom priznaní by táto položka mala byť stále v časti VIII na riadku 16. Aký je ale postup? Na výber máte v zásade dve metódy, ktoré sa dajú uplatniť. Dobrá správa je, že si môžete vybrať, ktorú použijete. Uznávané sú obe, najmä ak ste obchodovali častejšie a máte stovky transakcií s kryptomenami.

Prvá z nich je použiť metódu FIFO (First In First Out). Teda vždy považujete za zisk a náklady obchodov v číselnej postupnosti. Najprv ste kúpili 3 BTC v hodnote 20 000 eur za 1 BTC. Neskôr ste ešte prikúpili 2 BTC v hodnote 25 000 eur za 1 BTC. Zatiaľ nevzniká daňová povinnosť, nakoľko iba nakupujete. Keď ich budete držať aj niekoľko rokov, stále ste v stave, keď netreba nič zdaniť.

Potom ale predáte 2 BTC v cene 23 000 eur za jeden BTC. Predali ste v hodnote 46 000 eur. Metóda FIFO teda hovorí, že náklady počítate z prvej kúpy, teda v cene 20 0000 eur za 1 BTC. Náklady ste teda mali 40 000 eur. Predajom za 46 000 vám vznikol zisk 6000 eur a tento zisk musíte zdaniť.

Vážený priemer by ste spočítali tak, že zrátate všetky nakúpené bitcoiny. V našom prípade je to 5 kusov. Potom sumy, za ktoré ste ich kúpili. U nás to bolo spolu za sumu 110 000 v hodnotách BTC. 110 000 / 5 = 22 000. Ak by sme chceli predať 2 BTC, tak náklady by boli 44 000 eur. Zisk by bol 46 000, teda zdaniť by bolo treba 2000 eur.

Takto sa generuje API kľúč s vami definovanými oprávneniami na burze KrakenZdroj: Kraken
Takto sa generuje API kľúč s vami definovanými oprávneniami na burze Kraken

Ručné počítanie nie je reálne

Menší počet obchodov viete spočítať aj pomocou Excelu, avšak na to sa treba trochu pripraviť. Burzy podporujú vytvorenie exportného súboru, najčastejšie vo formáte CSV. Tento súbor sa dá otvoriť v Exceli a tu máte možnosť s ním ďalej pracovať. Dostanete prehľad o jednotlivých transakciách, no výpočty si budete realizovať sami. Stále to bude náročné, no už toto je pokrok. Bez tohto nemáte šancu niečo si vypočítať.

Takýto CSV súbor si môžete importovať do špecializovaných služieb na internete. Tie vám s výpočtom finálnej sumy vašich transakcií pomôžu. Existuje ešte jeden spôsob a tým je prepojiť si burzu cez API. Ide o vygenerovaný kľúč, ktorý v sebe nesie isté parametre. Napríklad sa budú dať z vašej burzy čítať transakcie, ale daná služba nebude môcť vykonávať obchody alebo prevod peňazí. Je to spôsob ochrany vášho účtu. Postup na vygenerovanie API kľúča nájdete na každej burze.

Kam s takýmto kľúčom alebo CSV súborom? Služby, ktoré odporúčame vyskúšať, sú koinly.io alebo everytrade.io. Import CSV súboru si robíte vtedy, keď potrebujete jednorazový výpočet. Napríklad v tomto období, aby ste mali známu informáciu o stave vašich ziskov alebo strát z minulého roka.

Použitie API je zase výhodnejšie v tom, že nemusíte robiť neustále export CSV súborov a prepojenie cez API bude dynamické. Každý obchod si služba môže načítať v reálnom čase. Budete mať priebežný prehľad o tom, v akom stave máte účet voči zdaňovacej povinnosti.

Everytrade.io vám v čase ukáže stav vášho účtuZdroj: Everytrade.io
Everytrade.io vám v čase ukáže stav vášho účtu

Mýtus alebo pravda?

Poďme teraz na konkrétne prípady, aby ste sa v tom ľahšie vyznali a mali lepšiu predstavu o situáciách, ktoré sa vám bežne dejú.

Daním, iba keď si to pošlem na účet

Nie, zdaňujete každý obchod. Ak si kúpite BTC a o týždeň predáte so ziskom napríklad 100 eur, máte zisk 100 eur a z toho bude treba zaplatiť daň, konkrétne 33 % ak ste fyzická osoba. Daň sa platí k dátumu daňového priznania a na základe toho vám potom aj zdravotná poisťovňa pošle sumu, ktorú treba samostatne odviesť z vašich kryptomenových ziskov, resp. iných ziskov, nejde len o kryptomeny. Teda neposielate nikam žiadne peniaze ihneď, ako sa vám vytvorí zisk. Čiže daňová povinnosť vzniká vždy pri splnení niektorej zo štyroch vyššie uvedených podmienok, nie až vtedy, keď si pošlete nejakú sumu na váš bankový účet.

Obchodujem, ale na konci roka som v mínuse

Ak si kúpite BTC za 100 eur a neskôr predáte za 90 eur, máte stratu, nezdaňujete nič. Pozor ale na prvý prípad. Ak ste už medzičasom zarobili, napríklad spomínaných 100 eur a vložili ste 1000, máte teda na burzovom účte 1100 eur. Ak ich späť vložíte do obchodu a kúpite povedzme ETH a nakoniec predáte v strate za 980 eur, už kombinujete dve veci.

V prvom rade ste už mali zisk. Teória by bola taká, že ste mali najprv zdaniť zisk „u seba“ a odložiť si na najbližšie platenie daní a až ten zvyšok dať do ďalšieho obchodu. Takto vo výsledku môžete obchodovať, na konci roka skončiť v strate a ešte budete musieť platiť dane. Práve z vašich čiastkových obchodov. Spĺňate totiž jednu z podmienok. Prevod virtuálnej meny na FIAT. A tým, že ste tento krok spravili, vznikla tam daňová povinnosť. Pozor na tento častý omyl.

Pošlem si krypto na burzu bez KYC

Je to podobné, ako keby ste poslali peniaze na kryptoburzu bez KYC (Know your client / customer). KYC predstavuje overenie napríklad prostredníctvom občianskeho preukazu. Na burze overený byť nemusíte, avšak v banke ste a burza tak dostane informáciu o tom, že z verifikovaného účtu prišla FIAT mena na váš burzový účet. Teda ak ste raz zanechali takúto stopu, považujte sa za overeného, hoci nie je všetko oficiálne. Otázkou je, či by ste finančnej kontrole odporovali, že síce FIAT odišlo z vášho účtu, ale burza nie je vaša. Buďme však realisti.

Moje zisky sú malé, kto by sa tým zaoberal

Naozaj sa na toto chcete spoľahnúť, keď sa dá ísť v týchto prípadoch až 5 rokov spätne do histórie? Čo je to podozrivá transakcia? To nie je pre bankový systém len suma nad 10 000. Nemusí byť priamo podozrivá, ale je automaticky nahlasovaná na finančnú správu. Je teda riešením poslať si každý druhý deň na účet niekoľko tisíc eur, len aby ste nepresiahli 10 000-eurovú hranicu? Určite nie, akonáhle takéto platby neboli na vašom bežnom účte bežné, môže ich systém vyhodnotiť ako podozrivé. A ešte otázka – čo považujete za malé a nevýznamné zisky a s kým sa chcete porovnávať? Nie je to dobrý nápad a zisky treba zdaniť.

Prečítaje si aj:

Značky: