Garantované energetické služby (GES) sú vo svete často využívaným spôsobom financovania modernizácie verejných budov.
Signifikantný medziročný nárast zaznamenali GES aj v susednej Českej republike, kde sa tento spôsob využíva predovšetkým na obnovu nemocníc a zdravotníckych zariadení. Slovensko garantované energetické služby na obnovu verejných budov využíva zatiaľ len minimálne. Asociácia poskytovateľov energetických služieb (APES-SK) je však presvedčená, že rok 2025 by mohol byť v tejto oblasti pre Slovensko prelomový.
Garantované energetické služby (GES) sú vo svete dlhodobo využívané na obnovu verejných budov. Dáta českej Asociácie poskytovateľov energetických služieb ukazujú, že investície do GES projektov vzrástli u našich susedov v roku 2024 medziročne až desaťnásobne. Okrem škôl a škôlok sa našim západným susedom podarilo takýmto spôsobom obnoviť aj viacero nemocníc a zdravotníckych zariadení.
Výrazné investície do obnovy verejných budov bude v roku 2025 nútené robiť aj Slovensko, ktoré sa pripravuje na implementáciu Smernice o energetickej efektívnosti (2023/1791) a Smernice o energetickej hospodárnosti budov (2024/1275). Podľa článku 6 Smernice o energetickej efektívnosti sú verejné orgány povinné každoročne obnoviť minimálne 3 % plochy verejných budov. Smernica o energetickej hospodárnosti budov ďalej vyžaduje, aby členské štáty do rokov 2030, resp. 2033 zabezpečili renováciu 16% (resp. 26%) energeticky najhorších nebytových budov.
„Naplnenie nových cieľov bude pravdepodobne výrazne limitované nedostatkom finančných prostriedkov vo verejných rozpočtoch a štát bude nútený hľadať dodatočné zdroje aj mimo európskych fondov a verejných rozpočtov. Financovanie obnovy z budúcich úspor je osvedčená a v zahraničí využívaná možnosť, ktorú pri menších legislatívnych úpravách budeme vedieť naplno využiť aj na Slovensku,“ konštatuje Marcel Lauko, predseda Správnej rady APES-SK.
Na Slovensku sa však v súčasnosti prakticky všetky rekonštrukcie verejných budov realizujú klasickým dodávateľským spôsobom – dodávka formou zmluvy o dielo, na základe projektovej dokumentácie, ktorú necháva vypracovať vlastník alebo správca budovy, ktorý následne znáša aj všetky riziká spojené s úspešnosťou projektu. Tieto projekty sú takmer výlučne financované z grantových schém, keďže povinnosť využívať na financovanie investícií aj budúce úspory energetických nákladov aktuálne neexistuje.
Legislatíva investorom zväzuje ruky
Verejný sektor je aktuálne povinný pri projektoch GES postupovať v súlade so vzorovou zmluvou a metodikou Eurostat-u a to tak, aby projekty nemali vplyv na výšku verejného dlhu. Takáto povinnosť je výhodná pri realizácii čiastkových opatrení zameraných výlučne na úspory energie, ale prakticky úplne znemožňuje využitie výhod GES pri komplexných obnovách verejných budov.
„Vhodným riešením povinnosti postupovania v súlade s metodikou Eurostatu môže byť kombinácia GES so Zmluvou o dielo. Pre SIEA sme už pripravili aj metodiku k realizácii takýchto projektov a čakáme na jej zverejnenie. Veríme, že nová metodika rozšíri obzory aj majiteľom či správcom budov a motivuje ich, aby nečakali na fondy. Čím skôr sa do obnovy pustia, tým skôr začnú šetriť na prevádzke,“ vysvetľuje Lauko. APES-SK sa pokúša aj o systémové riešenie problému. „Komunikujeme s Ministerstvom hospodárstva SR a s Ministerstvom financií SR aj o možnosti realizovať GES projekty aj s vplyvom na výšku verejného dlhu, rovnako ako je to v Českej republike. Benefitom bude využitie potenciálu energetických úspor a zníženie nárokov na kapitálové zdroje verejných rozpočtov,“ dopĺňa Lauko.
Pomôže európska legislatíva?
Nový vietor by mala priniesť aj Smernica o energetickej efektívnosti (EED), ktorá v článku 29. ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť pri obnove veľkých nebytových budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou viac ako 750 m2, aby verejné subjekty posudzovali realizovateľnosť využitia zmlúv o energetickej efektívnosti a iných energetických služieb založených na hospodárnosti. „V rámci pracovnej skupiny na ministerstve hospodárstva sme navrhli, aby bolo využitie ekonomického potenciálu budúcich energetických úspor povinné, respektíve, aby vlastníci či správcovia budov museli dokazovať, že využitie úspor pri rekonštrukciách nie je možné,“ hovorí Lauko.
Chýba politická vôľa
Podľa asociácie aktuálne chýba v rámci štátnej správy entita, ktorá by dokázala medzirezortne koordinovať obnovu budov. „Sľubne vyzerá zriadenie pracovnej skupiny na Ministerstve vnútra, ktorá by mala koordinovať obnovu administratívnych budov štátu, aj keď zatiaľ neboli prezentované pozitívne výsledky. Experti v tejto pracovnej skupine sú síce kvalitní odborníci, no bez politickej sily. Ak chceme obnovu budov riešiť komplexne, potrebujeme na palube aj ľudí s politickým mandátom. Z hľadiska zelenej obnovy ide o veľmi dôležitý segment, a preto verím, že sa téma dostane aj do pozornosti našich politikov. Zatiaľ sme vytvorili predpoklad pre spoluprácu so samosprávami prostredníctvom memoránd so ZMOS a SK8,“ uzatvára Lauko.