Tentoraz sme boli na výstave CES z redakcie až traja. Je to rekordný počet a oplatí sa to. Takto sa dá táto čo do plochy výstavných stánkov absolútne bezkonkurenčná výstava spotrebnej elektroniky naozaj reálne pokryť. Na to, aby ste to zvládli, treba sa v Las Vegas celkom vyznať, poznať lokálne špecifikácie aj dopravu a v neposlednom rade mať aj celkom dobrú kondičku. Denne sme robili bežne vyše 25-tisíc krokov, na spánok ostávalo tak 4 až 5 hodín a po štyroch dňoch v jednom kole je toho tak akurát.
Nováčikom v našom tíme bola tentoraz Xénia a celkom som sa tešil na to, ako sa vysporiada s tým, čo sa v USA berie za normálne. Na prvom mieste je to reč medzi bežnými ľuďmi. Zabudnite na gramatiku. Čím budete viac huhňať, tým vám budú viac rozumieť. Na druhom mieste káva – v americkom podaní je to litrový nápoj, ktorý sa pije od smädu a má mnoho príchutí. Pri jeho objednávaní sa prejavuje sloboda Američanov, z toľkých možností sa len tak nevysomárite. Nebyť poriadneho espressa, či skôr dvojitého doppia v Starbuckse, asi by sme to neprežili. Xénia však dokázala, že sa vie vyrovnať so všetkým. Síce nerada, ale predsa opustila na chvíľu svoju univerzitnú Cambridge angličtinu a poctivo vyhľadávala túto asi jedinú kaviareň v USA, z ktorej sa dá káva piť.
Mimochodom, do Las Vegas chodievam dobrých 15 rokov a sledujem rekordný nárast cien. Nikde to nevidieť tak, ako práve v tomto meste hriechu. Bola totiž doba, keď som sa v hotelovom bufete najedol aj napil dosýta za 10 dolárov, parkovanie v celom meste bolo zadarmo a mestská doprava bola za dolár. Strava je teraz 4-krát drahšia, za parkovanie chcú 20 dolárov a lokálny autobus je za 6 dolárov na 2 hodiny. Na to, aby vám dal hotel izbu zadarmo, musíte teraz v kasíne prehrať viac ako milión dolárov. A to sa veru neoplatí.
Ja som pre nás vybral hotel Circus-Circus, ktorý má síce doslova hnusné chodby, ale izby sú čisté a je na hlavnej ulici najlacnejší. Aj tak to vychádzalo v dňoch konania výstavy na takmer 500 dolárov. Mimo výstavy len 50 dolárov. Ešte že novinárske dni sa do výstavy nezapočítavajú. Reportáž videnú naozaj našimi očami uvádzame v tomto vydaní a z nej je jasné, že sme výstavisko prešli krížom-krážom a zamerali sme sa špeciálne na to, čo má potenciál dostať sa na Slovensko.
Totiž vo Vegas je dobre vidieť aj produkty či služby, o ktorých si myslíte, že to fakt nemôže mať nádej na úspech. Ale má. Napr. plyšák, ktorého čím viac hladkáte, tým viac sa k vám líška. Alebo odsávačka na materské mlieko s prepojenou aplikáciou – tá je už v piatej verzii a predáva sa za 499 dolárov. Po návšteve CES-u mám tak pocit, že čokoľvek si vymyslíte a robíte to „celým človekom“, bude mať úspech. Čím väčšia hlúposť, tým skôr to zaujme.
Po skončení našej návštevy CES-u sme si dali ešte dva dni v Kalifornii. Chcel som kolegom ukázať zaujímavosti, ktoré som v tomto bohatom štáte našiel počas 10 posledných rokov. Vyrazili sme požičaným autom cez púšť z Las Vegas do Los Angeles, konkrétne na Venice Beach, kde som im ukázal tzv. benátske kanály. Keď si to vygooglite, zistíte, že to vzdialene naozaj pripomína Benátky a v uponáhľanom meste anjelov je to oáza čistého pokoja.
Odtiaľ sme smerovali do mesta Santa Cruz. Toto mesto som vybral zámerne jednak preto, že je v autom dostupnej vzdialenosti od LA a tiež preto, že je tam úžasné drevené prístavisko, v ktorom žijú tulene. Neskutočne smrdia, ale sú veľmi milé a poriadne hlučné. V tomto mestečku sme mali najlepší hotel, ktorý bol zároveň aj najlacnejší. Toto je totiž typické dovolenkové miestečko, ale veď kto by už len v januári chodil k moru na severnej hemisfére. Tu sme mali aj tradičné americké raňajky – vlastnoručne urobené palacinky s javorovým sirupom a k tomu liter americkej kávy.
Zo Santa Cruz sme si to namierili do Silicon Valley. Bájne kremíkové údolie sme prešli skoro celé. Boli sme pri garáži, kde začínal William Hewlett a David Packard a v roku 1938 to bol oficiálne začiatok IT v tomto regióne. Boli sme pri garáži, kde začal svoju púť Google. Tieto garáže sú dnes v súkromných rukách a do vnútra sa nedostanete. Zašli sme aj do novej centrály Apple, tiež do Google a do Facebooku. O tomto detailne budúci mesiac v našej reportáži. Máte sa na čo tešiť.
Zlatý klinec mala byť návšteva San Francisca, kde sme spali poslednú noc. Prišli sme do tohto mesta v noci a silno tu pršalo. V takomto počasí toto mesto vôbec nevyzeralo dobre a navyše od mojej poslednej návštevy sa do jeho ulíc dostalo množstvo bezdomovcov. Bývajú na chodníku v stanoch a vyzerá to strašne. Rovnako to aj tak cítiť. V staručkom hoteli v centre mesta bez možnosti parkovania sme mali tzv. continental breakfest. Neviem, ktorý kontinent majú pritom Američania na mysli, ale je to slabučká káva, voda, maslo, džem a vrcholom je croissant. S Romanom sme toho zjedli celkom dosť, čašník na nás podozrievavo zazeral očkom.
Posledné ráno v Las Vegas s úžasným počasím
Cez deň bolo našťastie pekné počasie, a tak sme mohli absolvovať trasu, ako som ju naplánoval. Dostali sme sa k ikonickému mostu Golden Gate, peši ho celý prešli a pokračovali ďalej do malebného mestečka Sausalito. Odtiaľ chodí loď späť do prístaviska v San Franciscu, a to tak, že sa plavíte okolo bývalej väznice Alcatraz. Úžasný pohľad aj na mesto.
Dobre, ešte pobaliť veci, vrátiť auto na letisku a letíme cez Frankfurt späť domov. A rýchlo zabudnúť na 9-hodinový časový posun, hneď postrihať videá, napísať reportáž a ide sa ďalej. Po našom návrate prišla do redakcie pozvánka na predstavenie nového Samsung Galaxy S10, a to samozrejme do San Francisca. Takže si to môžem zopakovať. 😊
Prajem vám príjemné čítanie tohto vydania nášho magazínu a teším sa na vás nabudúce.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom vydaní TOUCHIT č. -1-2/2019, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania. Ak chcete ešte viac informácií o najnovších technológiách a čítať si porovnávacie testy a recenzie medzi prvými, predplaťte si časopis TOUCHIT len za 19,90 eur na celý rok.
