Chat Control už v októbri: Vraj nemáme právo na súkromnú komunikáciu

Podľa dánskeho ministra spravodlivosti nemáme právo na šifrovanú komunikáciu.

Ide o kauzu verejnosti známu ako Chat Control, o ktorej ste si mohli prečítať na našom webe. Na sieti X sa dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard vyjadril nasledovne: „Musíme skoncovať s úplne mylnou predstavou, že je občianskou slobodou každého komunikovať na šifrovaných messengerových službách.“

Treba dodať, že politikov a vládnych úradníkov na rôznych úrovniach by sa zákaz šifrovanej komunikácie netýkal.

Danish Minister of Justice and chief architect of the current Chat Control proposal, Peter Hummelgaard:

"We must break with the totally erroneous perception that it is everyone's civil liberty to communicate on encrypted messaging services." pic.twitter.com/YDnPW5RO4a
— Pirat_Nation 🔴 (@Pirat_Nation) September 15, 2025

Tento príspevok vyvolal na sieti veľkú kritiku, najmä od zástancov šifrovanej komunikácie a súkromia používateľov. Aktuálne čakáme na termín 14. október 2025, kedy by malo prebehnúť hlasovanie o tejto regulácii, respektíve niektorých jej sporných častiach. Tá je známa v hovorovej reči a najmä v oblasti kritických hlasov ako Chat Control, no oficiálne znenie je CSAR – Regulation to Prevent and Combat Child Sexual Abuse.

Právo na súkromie?

Vyhlásenie ministra by sa dalo ironizovať – postačilo by, aby štát nemal právo špehovať svojich používateľov a tí by nepotrebovali právo na ochranu svojej komunikácie. Vytvorenie nových požiadaviek pre vývojárov komunikačných aplikácií bude mať dopad aj na iné služby, ktoré poskytujú súkromie používateľom.

Aj služby VPN sú pod drobnohľadom a v niektorých krajinách sú zakázané. Otázkou je, čo príde na rad nabudúce. Budú to cloudové úložiská, ktoré používajú end-to-end šifrovanie. Kritické hlasy hovoria najmä o možnosti zneužitia hackermi. Ak bude mať aplikácia na komunikáciu slabé miesto, je len otázkou času, kedy ho hackeri zneužijú.

Výsledkom však je, že všetci občania Európskej únie budú hromadne špehovaní, a to aj v prípade, že o podozrivých správach budú rozhodovať algoritmy. Tie dosahujú len minimálnu spoľahlivosť, rádovo v percentách či desiatkach percent. To je dôvodom, prečo by množstvo správ bolo takzvane falošne pozitívnych a následne by sa o komunikáciu mohli štátne zložky zaujímať v drvivej väčšine prípadov.

Zdroj: X.com, vlastné

Prečítajte si aj: