Len s veľkými problémami zvládal štát veľký nával požiadaviek na funkčnosť aplikácií reagujúcich na pandemickú situáciu. Vývoj, nasadzovanie a fixovanie ich nedostatkov bol tak jedným z hlavných výziev, ktoré ovplyvňovali informatizáciu verejnej správy na Slovensku za posledný rok. Pozitívom je menšia závislosť vývoja IT systémov od veľkých dodávateľov. Zhodli sa na tom niektorí spíkri ITAPA Digital Talku v online verejnej diskusii na tému Progres v informatizácii na Slovensku.
Posledný rok výrazne poznačila pandémia koronavírusu. Základným problémom pri údajoch a štatistikách počas pandémie bolo podľa Jána Bučkuliaka, poradcu predsedu vlády SR pre digitalizáciu, že neexistoval biznis vlastník pandemických dát. „Časť údajov sme mali z NCZI, časť z Úradu verejného zdravotníctva a časť bola priamo na ministerstve zdravotníctva.“
Najväčším problémom však bolo, keď úplne zlyhal systém na objednávanie očkovania.
„Očkovací systém zlyhal už počas jeho analytickej časti hneď na začiatku,” hodnotí situáciu Róbert Suja, generálny riaditeľ NCZI. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) Mareka Antala by sa toto už nemalo stať pri zavádzaní COVID zeleného certifikátu, ktorý sa v súčasnosti pripravuje systematicky.
Pomohol však rok pandémie celkovo tomu, aby sa stalo Slovensko viac digitálne, či dokonca smart? IT Asociácia Slovenska (ITAS) vidí hlavne veľký posun v zlepšení zručností u detí a mládeže pri vzdelávaní. “Covid otestoval elektronické služby štátu,” hovorí Peter Kulich, výkonný riaditeľ Slovensko.Digital. „Školstvo však len pomaly nabiehalo na digitálne riešenia, aj keď investície doň boli vysoké.“ Róbert Suja z NCZI si myslí, že Slovensko je po roku určite digitálnejšie, ale stále ešte nie je smart. Rezervy vidí hlavne v kvalitných analýzach a zadaniach, na ktoré by sme sa mali v prvom rade orientovať.
Je v štátnom IT viac transparentnosti za posledný rok a je verejnosť viac informovaná o projektoch? Štátny tajomník MIRRI Marek Antal: „Čo sa týka transparentnosti, mali by sme si v prvom rade zadefinovať akýsi Kódex transparentnosti a jeho fungovanie. Neodmietame komunikáciu, nastala zmena kultúry, debatujeme a rozhodujeme v tímoch.“ Ján Bučkuliak z Úradu vlády SR dodáva: „Štátne IT je určite transparentnejšie, je menej v područí IT firiem a finančných skupín.”
MIRRI ukončilo vlani hodnotenie eurofondových projektov v celkovej výške 700 miliónov eur, pripomienky poslalo ich zadávateľom – jednotlivým ministerstvám. „A teraz je rad na nich, aby sa rozhodli, či majú záujem projekty realizovať a majú na ne aj dostatok kapacít,“ dodáva M. Antal. „IT firmy na Slovensku sú na implementáciu projektov pripravené, pokrylo by to iba 10-15 % IT trhu ročne,” hovorí Emil Fitoš (ITAS). „Ale samozrejme, je na jednotlivých rezortoch, aby ich realizácia mala zmysel, ale aj na koordinátorovi projektov MIRRI, aby sa peniaze nemuseli vracať,“ dodáva Fitoš. Podľa neho je jedným z problémov nedostatok kvalitných ľudských zdrojov vo verejnej správe. Na trhu je veľa inzerátov hľadajúcich IT expertov, ale len menej ako jedno percento sa týka pozícií z verejnej správy. Verejná správa by mala byť podľa neho aktívnejšia, nakoľko by mala mať až 15 percent odborníkov pracujúcich na projektoch z vlastných zdrojov.
ITAPA Digital Talks je séria pravidelných online diskusných stolov s kľúčovými osobnosťami na aktuálne témy. Podujatia ITAPA už 20 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou na Slovensku, so stovkami spíkrov a účastníkov z domáceho prostredia aj zahraničia.
