Dacia sa opäť ukázala v tom najjasnejšom svetle a s výbavou EXTREME + Sleep Pack-om potešila nejedného dobrodruha i cestovateľa, takže aj moje srdce zaplesalo radosťou.
Osobne mám Daciu rád a už som sa o tom zmienil viackrát, napr. vo veľmi obľúbenom článku o zbytočných predsudkoch v prípade staršieho modelu Duster (recenziu nájdete – TU). Táto automobilka ešte stále dokáže ponúknuť dobrú hodnotu a úžitkovosť za prijateľnú cenu. Podobne to platí aj v prípade modelu Jogger vo verzii EXTREME, ktorý som mal možnosť otestovať so spacím boxom priamo od výrobcu. Milujem tento spôsob cestovania, takže som dlho neváhal a vymyslel plán testu, ktorý bol s ohľadom na dané auto relatívne náročný.
V rámci testovacieho týždňa som prešiel viac ako 2500 kilometrov po rôznych cestách, od diaľnic, cez okresné cesty, šotolinu až po slušný terén, do ktorého by sa mnoho majiteľov neodvážilo, no ja vám potvrdím, že sa to dá a relatívne s prehľadom. Prešiel som viaceré krajiny (Slovensko, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko a Chorvátsko), pričom si trúfam povedať, že ide o nadpriemerne komplexný test v náročných podmienkach a s plným zaťažením vozidla.
Daciu Jogger vo verzii EXTREME som bral do testu s obrovským nadšením nie len kvôli krásnemu dizajnu, ktorý sa približuje prírode, ale aj kvôli tomu, že tento model mal k dispozícii na vyskúšanie Sleep Pack, teda jednoduchú rozkladaciu zostavu na spanie v aute, ktorá zásadným spôsobom zmení možnosti cestovania. Veľmi rád cestujem týmto štýlom, nakoľko ma z mnohým ohľadov nič nelimituje a aj počas kratších výjazdov toho dokážem prejsť a vidieť veľmi veľa, nakoľko sa takmer denne presúvam a vždy trávim čas na inom mieste. Z pohľadu dizajnu ma „zelený topo Jogger“ okamžite zaujal a aj napriek tomu, že mnoho ľudí má voči Dacii stále predsudky, tak to auto vyzerá i funguje výborne.
„Pár technických zmien (výkonnejší motor + pohon všetkých kolies) a garantujem vám, že aj s trošku vyššou cenou by to bol krutý bestseller, ktorý by robil konkurencii veľké vrásky na čele.“
Jediný fakt, ktorý robil vrásky na čele mne, a to najmä s ohľadom na cestovateľské plány, bol motor a absencia rezervného kolesa, čo spolu úzko súvisí. Prečo? Preto, lebo testovaný model mal pod prednou kapotou 1-litrový benzínový 3-valec s výkonom 74 kW (100 koní), ktorý je kombinovaný so 6-stupňovým manuálom a v praxi produkuje max. krútiaci moment 170 Nm + je obohatený o továrenskú LPG prestavbu. V praxi ide o tzv. sporák, ktorý má vďaka dvom nádržiam (50 litrov benzín / 40 litrov plyn) skvelý dojazd na jedno tankovanie s dupľou, čo v praxi znamená menej starostí.
Plynová nádrž je uložená namiesto rezervného kolesa, čo je síce výhodou, no zároveň má náhradné koleso absenciu a vážnejší defekt by mohol znamenať závažný problém, najmä ak ste ďalej od obývaných oblastí (vo výbave je opravná súprava s kompresorom + som sa poistil vlastným mini kompresorom a kvalitnou opravnou zostavou na defekty behúňa). Skôr ma však trápilo to, ako sa popasujem s výkonom, ktorý je na bežné používanie auta dostačujúci, no s plne naloženým autom v rámci rôznych spevnených i nespevnených ciest to môže byť trápenie. Môžem vás však už teraz ubezpečiť, že obavy boli vcelku zbytočné.
Jogger som s kompletnou výbavou prebral v pondelok poobede a keďže som vedel, že stan, ktorý je tiež vo výbave, so sebou brať nebudem a nahradím ho zaujímavejšou alternatívou, tak som sa ihneď vybral do terénu, aby som ho rozložil a zreferoval vám aspoň to, ako sa skladá, ako vyzerá a či je na prvý pohľad použiteľný.
Samotná stavba stanu s možnosťou pripojenia ku autu je relatívne jednoduchá. Stan má tri sklolaminátové tyče, ktoré sa prevliekajú zvonka (cez tunel v tropiku) a základná stavba stanu nezaberie viac ako 15 minút – s kompletným pripnutím ku autu to je max. na 30 minút. Ideálne je to stavať vo dvojici. Zloženie stanu sa mi predĺžilo o ďalších 15 minút, ktoré som strávil opravou tyčiek, úchytov a čistením koncov tyčiek od blata, ktoré tam nemá čo robiť. Poniektorí kolegovia by si mohli dať viac záležať na veciach, aj keď sú iba zapožičané.
Nižšie vidíte, ako vyzerá stan v kombinácii s pripnutým autom, ktoré môže mať otvorený kufor. Takýmto spôsobom vytvoríte zaujímavú základňu, pričom dvaja ľudia sa vyspia v aute a ďalší štyria v stane s predsieňou. Dôležité je, že stan sa dá použiť aj samostatne, bez prítomnosti auta. Z praktického hľadiska dodám, že stan s autom má na dĺžku takmer 10 metrov, čo je v drvivej väčšine prímorských kempov v rámci sezóny nepoužiteľné – nedovolia vám to rozložiť alebo zaplatíte mraky eur navyše. Toto je ideálna kombinácia na väčšie priestranstvá, pre veľké vnútrozemské kempy, pri vodné toky/splavy a pod.
Pre môj cestovateľský plán však tento stan nebol vhodný, nakoľko som plánoval spávať na rôznych miestach v prírode a mimo davu ľudí, kde by bola táto konfigurácia príťažou. Klasický stan som nechal doma a namiesto neho som zobral strešný stan. To je správna kombinácia!
Strešný stan som vyskúšal od spoločnosti VisionX Outdoors, konkrétnejšie model Adventure Extreme, ktorý má celohliníkovú konštrukciu a veľmi jednoducho sa rozkladá/skladá, čo bolo v rámci tejto výpravy nutnosťou. Expedičný strešný stan sme ukotvili na integrované modulárne nosiče, ktoré sa dajú z pozdĺžnych premeniť na priečne – bez dokupovania ďalšieho príslušenstva.
Myslel som, že to bude po technickej stránke problém, no nakoniec sa všetko podarilo a stan držal perfektne. Musím dodať, že napr. Subaru Outback ponúka podobné riešenie, pričom sme sa s majiteľom jedného z nich zhodli, že Dacia to má urobené lepšie a hlavne odolnejšie.
Modulárne priečniky sú kovové a skutočne robustné. Strecha Dacie Jogger má dynamickú nosnosť 80 kg (stan váži 75 kg) a statická nosnosť je viac ako 150 kg. Aj väčší strešný stan unesie Jogger s prehľadom a strecha nemá so zaťažením žiadny problém. K stanu sa ešte dostanem, nakoľko splnil účel a požiadavky na 100%.
Prichádza moment, kedy som začínal mať skutočné obavy, ako to Jogger so slabším 1-litrom zvládne. Na aute bol stan, v ňom originálny spací box, ktorý bol plne naložený – odspodu až po strechu interiéru. Cestovali sme štyria (2 dospelí / 2 deti), takže vecí bolo treba zobrať dostatok, plus sme neplánovali žiadne kempy, lebo keď adventúra, tak poriadna a brali sme aj dostatočnú zásobu vody na pitie i sprchovanie (cca. 40 litrov), ktorú sme neustále dopĺňali. Okrem toho treba myslieť na jedlo, varenie (kuchynský euro box 60 x 40 x 35 cm), nejakú výbavu, základné náradie a pod. V praxi som sa dostal na limit max. hmotnosti vozidla, čo je okolo 1770 kilogramov. S takto naloženým autom sme vyrazili za dobrodružstvom – smer Chorvátsko.
Obavy ohľadom výkonnosti motora sa na moje obrovské prekvapenie rýchlo rozplynuli. Prvotný presun bol po diaľnici, kde si auto počínalo veľmi dobre a ani 130+ kilometrová rýchlosť nebola problémom. Strešný stan má značný odpor, no počas jazdy vyššími rýchlosťami nevydával žiadny extra rušivý zvuk, čo som ocenil. Plné auto, stan na streche, pustená klimatizácia a Jogger si veselo ide na plyn so spotrebou okolo 8,3 až 9,5 litra.
V praxi som prešiel na jednu nádrž plynu viac ako 450 kilometrov. Do kopca, a to aj na diaľnici, je potrebné častejšie podraďovať (zo 6 do 5, niekedy aj 4), aby bol motor vo vyšších otáčkach a zvládal náročnejšie stúpania. Papierový výkon malý, no v praxi ma výrazne neobmedzoval, aj keď je jasné, že väčší motor by bol výhodou (napr. taký preplňovaný 1.3-litrový 4-valec s výkonom 150 koní, to by bola celkom hitparáda, prípadne 1.5 DCi). Minimálne pocitovo bol motor po prepnutí na benzín svižnejší a v náročnejších podmienkach trošku ochotnejší.
„LED svetlomety mi počas nočných presunov robili dobrú službu, no škoda, že nie sú LEDkové aj diaľkové svetlá, ktoré celkový dojem trošku kazia. Svietiť svietia, no v rámci diaľkových to mohlo byť aj lepšie.“
Priemerná spotreba benzínu sa pohybovala od cca. 7 do 8,2 litra na 100 km. Samozrejme, v závislosti od náročnosti trasy. V plnej záťaži je to každopádne veľmi dobrý výsledok, nakoľko v bežných podmienkach tieto čísla rapídne klesajú. Jogger má aj jednoduchý palubný počítač, kde vidíte všetky informácie a dojazdy. Spaľovanie plynu môžete zapnúť/vypnúť tlačidlom na ľavej strane pod volantom – ak sa plyn v nádrži minie, automaticky sa systém prepne na spaľovanie benzínu. Ak máte dostatok plynu, tak sa auto vždy snaží jazdiť na plyn, netreba spaľovanie LPG po každom štarte aktivovať.
„Dacia Jogger EXTREME neponúka veľa asistenčných systémov, no základné prvky má. V prvom rade je to núdzové automatické brzdenie, monitorovanie mŕtvych uhlov, SOS tlačidlo, tempomat, asistent rozjazdu do kopca, EXTENDED GRIP a parkovací systém zložený z PDC senzorov a zadnej kamery s priemerným rozlíšením. Cením aj prítomnosť plnej konektivity + bezdrôtového pripojenia Apple CarPlay a Android Auto. Samozrejmosťou je viacero USB-A portov a celkom ma bavil aj audio systém, ktorý je v danej triede veľmi slušný.“
Motor TCe 100 ECO-G ponúka aj napriek neveľkým parametrom dostatočnú húževnatosť v náročných podmienkach, no úprimne si netrúfam napísať, koľko rokov by v rámci takejto záťaže vydržal. Občasné výjazdy s plne naloženým autom však nebudú mať na životnosť obrovský vplyv. Osobne považujem za veľký mínus iba to, že Jogger nemá pohon oboch náprav, čo by z neho urobilo úplne iné auto, no útechou je aspoň nadpriemerná svetlá výška, ktorá sa však po naložení auta trošku scvrkla :). Avšak, aj napriek tomu som sa v rámci prvých dní cestovania po Dalmácii vydal na rôzne nespevnené cesty, kde bolo treba ísť krokom a prekonávať rôzne kamenné polia a výrazné terénne nerovnosti.
Obavy boli, no auto to zvládlo so cťou. Roky cestovania ma naučili, že na najkrajšie miesta vedú najťažšie cesty – rovnako to platí aj pre miesta, kde je absolútne minimum ľudí, a to aj v plnej sezóne. Ak chcete kempovať na divoko, priamo pri vode a v kľude, tak to chce veľa bádania, študovania mapy a otáčania sa na konci slepých rozbitých ciest :). Kempovanie na divoko je v mnohých krajinách limitované, no existujú určité výnimky, takže vždy s obozretnosťou a slušnosťou!
Od krásnych miest pri vode sme sa presunuli aj k hraniciam s Bosnou, kde som plánoval navštíviť jeden vojenský objekt, ktorý sa nachádza na hraniach s BiH, pod najvyšším vrchom Chorvátska (Dinara, resp. Sinjal – 1831 m.n.m). Obrovský vojenský objekt ponúka pozostatky rôznej vojenskej techniky, predovšetkým tankov. Niektoré sú veľmi zachovalé a celý objekt má zaujímavú atmosféru – ak máte radi vojenskú tematiku, odporúčam navštíviť.
Vedie tam približne 10 kilometrová cesta po horšej i lepšej šotoline z obce Kninsko Polje, po ktorej sa dostanete na veľký pľac, odkiaľ sa dá pokračovať ďalej po rôznych off-road cestách, ale výhradne na vlastné riziko kvôli možnej nevybuchnutej munícii atď. Po objekte sa veľa bežných automobilov skrz mierne náročnejšieho terénu nepohybuje. Partia Čechov na upravených Toyotách a Land Roveroch sa mi úsmevne zdravila a s údivom sledovala, kam s tou Daciou idem. Pozdravujem!
Samozrejme, vo všetkej úcte voči autu, možnému defektu i zapadnutiu na „konci sveta“ som dával obrovský pozor a nešiel všade kde oni, no i tak zvládol Jogger na jeho pomery v celku náročné pasáže. Na fotku to ťažko zachytiť, no bolo to krásne… teda až na pohľady plne ženskej posádky, ktorá radšej situáciu nekomentovala :). Jogger potrebuje pohon oboch náprav, nutne!
V rámci možností mi však pomáhala elektronika, presnejšie EXTENDED GRIP, ktorý obmedzuje protišmykový systém a kolesá môžu ísť viac do záberu (treba však dávať pozor, aby ste sa v mäkkom teréne náhodou nezahrabali). Mne tento jednoduchý systém v teréne dosť pomohol. Ešte dodám, že auto malo obuté obyčajné letné pneumatiky Continental EcoContact 6 (205/60/R16) na čiernych lesklých diskoch.
Testovaný Jogger mi skrz jeho húževnatosť i dizajn veľmi imponoval a rovnako tak vzbudzoval všade trošku záujmu. V novej zelenej farbe (Cedre) v prírode krásne splýva s okolím, čo bola výhoda. Zelená je skvelá voľba pre takýto typ vozidla a topografický dizajn v rámci exteriéru i interiéru to celé dopĺňal. Z pohľadu cestovania a spania na divoko v rôznych krajinách je takéto prevedenie veľkou výhodou, nakoľko nie ste ľahko viditeľným objektom, ako napr. v striebornom aute a pod.
Ruka v ruke s dizajnom musí ísť v tomto prípade aj interiér vozidla zameraný na praktickú stránku. Jogger praktický je, no ako sa hovorí, miesta nie je nikdy dosť. Tí, čo cestujú v podobnom štýle vedia o čom je reč – vecí potrebuješ vždy veľa, no miesta je takmer vždy málo.
Ako šofér musím po 2500 kilometroch zhodnotiť, že pracovisko vodiča je fajn, ale chcelo by to trošku obsiahlejšie nastavenie sedadla. Časom sa na to dá zvyknúť, no jednoznačne by som vymenil nový typ čalúnenia MicroCloud za obyčajnú látku. Čalúnenie je to síce pekné a odolné voči mechanickým poškodeniam, ale človek sa na ňom extra potí a dlhšie drží vlhkosť. Na palubovke a výplniach dverí vyzerá skvelo, ale sedadlá by som určite „obliekol“ do obyčajnej látky.
Odhliadnuc od poťahov je sedenie i výhľad z kabíny fajn. Druhý rad okupovali prevažne deti, no zmestím sa doň i ja, i keď nie úplne pohodlne. Pre menšie postavy je tu dostatok miesta na nohy i vzdušnosti nad hlavou a zásadné výčitky okrem absencie polohovania operadiel som nezavetril. Testovaná verzia bola 5 miesta, no 607 litrový kufor bol obsadený spacím boxom s hmotnosťou 50 kilogramov a interným úložným priestorom s kapacitou 220 litrov. Bez boxu a so sklopenými operadlami ponúka Jogger 1819 litrov.
Cestovanie na divoko s DACIOU JOGGER
Prvý deň výjazdu sme venovali prevažne presunu do prvého bodu, ktorým bol národný park Paklenica. Dorazil sme v noci, našli vhodné miesto na spanie, rozložili spodné spanie, strešný stan a unavení zaľahli. Takýto štýl cestovania vyžaduje okrem chuti a odhodlania aj overenú výbavu + rýchlo rozložiteľné spanie, ktoré je zároveň aj pohodlné. Testovaný model mal originálny spací box (súčasť príslušenstva zo série DACIA InNature), ktorý je veľmi jednoduchý a zložený z viacerých kusov odolnej preglejky. V akomkoľvek stave ponúka ľahko dostupný úložný priestor pod vyklápacou vrchnou časťou s aretáciou.
Čelo boxu je z dvoch častí na pánte a dá sa z neho vytvoriť stolík s nosnosťou do 25 kg. Keď sme išli spať, bolo potrebné zopár vecí preložiť na predné sedadlá a pod nohy v druhom rade. Po prvom dni sme to mali zvládnuté za pár minút. Celková úprava do režimu spania s presunom vecí trvá asi 5 minút – stačí sklopiť operadlá v druhom rade, trošku posunúť predné sedadlá, roztiahnuť spodný rám boxu, vložiť dva priečniky a rozložiť rošt, ktorý sa skladá z troch častí, no rozkladajú sa iba dve na pántoch.
V podstate klasická konštrukcia spacieho boxu s výsuvnými bokmi pri zadných dverách, kde je najširšie miesto na spanie. Myslelo sa aj na ľahké otváranie bočných dverí, čo je nutnosťou. Radšej by som však prijal extra spínač z vnútornej strany kufra, cez ktorý sa ľahšie vlieza i vylieza. Na rošt sa následne rozloží matrac, ktorý má hrúbku okolo 5 cm a ponúka skutočne pohodlný spánok (ak nie ste veľmi rozmaznaní alebo málo unavení).
„Po prvom dni sme museli všetky veci z boxu vyložiť a preukladať tak, aby sme v tom mali prehľad. To je tak vždy, keď idete neznámym autom. Najprv naložíš a po druhom dni preukladáš tak, aby v tom bol prehľad a poriadok. Je to nutné, keďže cestujete štyria, vecí je veľa a prehľad musí byť.“
Rozložená posteľ má rozmer 190 x 130 cm (v najširšom bode) a medzi matracom a stropom zostáva približne 60 cm. 2 metrový človek sa tam neposadí, no 155 cm žena a dcéra sa so sklonenou hlavou posadili. Na spanie pre dve dospelé osoby alebo 1 dospelý a dve menšie deti je to pohodlné a hlavne funkčné riešenie aj na dlhšie trvajúce výjazdy. Treba si to iba správne zorganizovať. Samotný box má aj s matracom hmotnosť 50 kilogramov a keď ho nepotrebujete, môžete ho nechať doma.
Zmestí sa aj do 7 miestnej verzie, stačí vybrať sedačky z tretieho radu. Ak si to dobre usporiadate a máte výbavu/veci rozdelené v rôznych boxoch alebo taškách, tak sa aj v štvôr posádke dá na cestách veľmi dobre fungovať. K boxu si môžete dokúpiť aj tieniace vložky do okien (všetky ceny nájdete na konci článku), ktoré sú na mieru a odporúčam ich – počas spánku máte tmu a nie ste vystavení prípadným zvedavcom.
„Treba dodať, že originálny spací box je skrz jeho extra jednoduchosť relatívne drahý, pričom existuje množstvo menších firiem, ktoré vyrábajú podobné spacie boxy aj s výsuvnými kuchynkami a pod. Stačí pohľadať na internete. Rovnako tak to platí o clonách, za cenu originálnych obyčajných clôn môžete mať napr. termo clony, ktoré odvedú viac roboty. Ak však chcete jednoduchosť a nič extra neriešiť, tak smelo kúpte originálne príslušenstvo, funguje dobre.“
V rámci nášho výjazdu spala žena s dcérou v aute (poslednú noc som ich vystriedal) a ja s druhou dcérou sme mali top spanie na streche, ktoré ponúka tie najkrajšie výhľady na krajinu, špeciálne pri západe a východe slnka. To proste v hoteli nezažiješ :).
Strešný stan VisionX Outdoors Adventure Extreme ma zaujal najmä kvôli pevnej celohliníkovej konštrukcii, na ktorú sa dajú ukotviť rôzne ďalšie doplnky. Samozrejmosťou je rozkladací rebrík (vysunutý max. 2,3m / nosnosť 150 kg), ktorý je možné oprieť z troch strán. V prepravnom stave má stan rozmer 216 x 130 x 32 cm. Na aute vyzeral mohutne, no žiadne negatíva som počas cesty nespozoroval. Najviac som ocenil hliníkovú „V“ konštrukciu, ktorá sa ľahko rozkladá i skladá, čo je veľkou výhodou a zjednodušením s ohľadom na výber miesta na spanie.
Otvorenie stanu je otázkou 5 minút, stačí uvoľniť 2 zadné zámky a vrch posunúť smerom hore, zostatok roboty urobia plynové vzpery. Stan má vnútorný „U“ profil, ktorý treba zvnútra vyklopiť, čím sa trošku zväčší jeho interiér. Následne sa nahodia dve drôtené tyče na vystuženie tropika a môžete zahájiť spánok. Veľmi efektívne a jednoduché.
V režime spania má stan rozmer 216 x 130 x 105 cm, pričom samotné lôžko (pamäťový matrac s prateľným poťahom) má rozmer 215 x 125 x 5 cm. Pohodlné spanie pre dvoch dospelých ľudí. Veľký vstup do stanu je z troch strán (všetky otvory majú aj sieťky proti hmyzu). Najdôležitejšie je, že strešný stan pridal autu viac možností, najmä s ohľadom na 4 člennú posádku a celkové pohodlie.
V stane môžete po celý čas ponechať aj dva spacie vaky + nejaké drobnosti, vrátane rebríka, čo šetrí miesto v aute. 4 ľudia sa s takouto kombináciou vyspia veľmi pohodlne a rovnako tak sa im bude pohodlne aj cestovať, stačí si dobre zorganizovať veci a mať iba kvalitnú a overenú výbavu, ktorá nezaberá zbytočne veľa miesta. Ešte dodám, že cena strešného stanu je 2190 eur.
Spali sme na rôznych miestach, videli množstvo krásnej prírody i zaujímavých oblastí a to všetko v úplnej jednoduchosti a pohode – v kempe sme boli iba na jednu noc. Takéto cestovanie odporúčam každému, no treba sa pritom vedieť aj správať a nerobiť rozruch a neporiadok. Som rád, že Dacia sleduje záujmy svojich zákazníkov, ktorí tento štýl cestovania preferujú čoraz viac. Doplnením o strešný stan môžete vytvoriť ultimátnu zostavu, ktorá bude spolu s vami producentom mnohých krásnych chvíľ a zážitkov. Rád by som však poprosil každého dobrodruha a cestovateľa, aby miesta kam prichádza zostávali aj po jeho odchode rovnako pekné a čisté alebo ešte čistejšie :).
DACIA Jogger je vo verzii Extreme dostupná od 19 100 eur. Spací box s matracom vás bude stáť 1988 eur. Originálne tieniace clony stoja 199 eur a doplnkový stan 379 eur.
Automobil do testu zapožičala spoločnosť: Dacia Slovensko
Prečítajte si aj: