Osobný komunikátor IBM Simon (často nazývaný len IBM Simon) bolo vreckové PDA s dotykovou obrazovkou. Návrh vyšiel zo strany IBM, výroba bola nakoniec zverená spoločnosti Mitsubishi Electric.
Hoci termín „smartfón“ vznikol až v roku 1995, vďaka funkciám a možnostiam Simonu sa spätne označuje za prvý skutočný smartfón.
Krátky prehľad histórie
Len pripomeňme, že prvý iPhone predstavil bývalý riaditeľ spoločnosti Apple Inc. Steve Jobs 9. januára 2007 na konferencii Macworld Conference & Expo v San Franciscu. iPhone už nemal zabudovanú klávesnicu a ovládal sa dotykovým displejom podobným PDA. Veľa ľudí práve tento dátum považuje za objavenie prvého smartfónu. Ešte predtým tu však boli prvé zariadenia, ktoré pripomínali smartfón, ako je napr. Psion Seria 3 z roku 1991, avšak ten (bez príslušenstva) nemal priame pripojenie na celosvetovú sieť. To však mal komunikátor Nokia 9000, ktorý sa po prvýkrát predstavil na výstave CeBiT v roku 1996.
Simon v USA
V USA zariadenie Simon distribuovala spoločnosť BellSouth Cellular Corp., a to práve od augusta 1994 až do februára 1995. Celkovo sa ho predalo okolo 50 000 kusov. Osobný komunikátor Simon bol prvým osobným digitálnym asistentom alebo PDA, ktorý okrem iných funkcií súčasne obsahoval aj možnosť telefonovania. Batéria vydržala iba hodinu.
Hľadanie výrobcu
Za vývojom stál inžinier IBM Frank Canova a prototyp tohto zariadenia nazval slovom Sweetspot. Toto zariadenie bolo prezentované v novembri 1992 na veľtrhu počítačov a technológií COMDEX v Las Vegas. Prototyp Sweetspot kombinoval mobilný telefón a PDA do jedného zariadenia, ktoré používateľovi umožňovalo uskutočňovať a prijímať telefónne hovory, faxy, e-maily a prezerať mobilné stránky. Prototyp mal nielen mnoho funkcií PDA vrátane kalendára, adresára a poznámkového bloku, ale demonštroval aj ďalšie digitálne služby, ako sú mapy a správy. Účastníci veľtrhu COMDEX a novinári prejavili o zariadenie záujem. Deň po debute zariadenia Sweetspot sa v novinách USA Today na titulnej strane v rubrike Money objavila fotografia, na ktorej Frank Canova drží prototyp zariadenia Sweetspot. To bol jeho skutočný začiatok.
Po tejto úspešnej demonštrácii prototypu začala spoločnosť IBM pracovať na komerčnom produkte teraz už s kódovým názvom Angler. Spoločnosť Mitsubishi Electric pri vytváraní zariadenia do neho integrovala funkcie zo svojich vlastných bezdrôtových osobných digitálnych asistentov a mobilných rádiových technológií. IBM pôvodne oslovila spoločnosť Motorola, aby výrobok vyrábala, ale tá ponuku odmietla. Obávala sa, že IBM príliš vyrastie jeho výrobou a táto firma chcela ísť vlastnou cestou so svojimi produktami.
Vedenie spoločnosti BellSouth dalo hotovému výrobku konečný názov Simon Personal Communicator pred jeho verejným debutom na konferencii Wireless World v novembri 1993. Operátor BellSouth Cellular plánoval začať predávať Simon v máji 1994, ale kvôli problémom so softvérom zariadenia bol Simon dostupný pre spotrebiteľov až 16. augusta 1994.
Operátor spočiatku ponúkal Simon v 15 štátoch USA za 899 USD s dvojročnou servisnou zmluvou alebo za 1099 USD bez zmluvy. Neskôr sa cena znížila na 599 USD s dvojročnou zmluvou.
Funkčná výbava Simona
Okrem schopnosti uskutočňovať a prijímať mobilné telefónne hovory dokázal Simon odosielať a prijímať aj faxy, e-maily a prezerať mobilné stránky. Simon obsahoval množstvo aplikácií vrátane adresára, kalendára, plánovača stretnutí, kalkulačky, hodín svetového času, elektronického poznámkového bloku, ručne písaných poznámok a štandardnej a prediktívnej klávesnice na obrazovke so vstupom stylusom.
Mal LCD displej,a podporu PC Card. Jeho vnútorný hardvér zahŕňal systém na čipe (SoC) Vadem VG230 (CMOS) od spoločnosti NEC, RAM od Sony a Hitachi, pamäť flash od Intelu a Hitachi a modemové čipy Cirrus Logic.
Každý Simon bol dodávaný s nabíjacou základňovou stanicou, nikel-kadmiovou batériou a ochranným koženým krytom. Voliteľné príslušenstvo zahŕňalo kartu PCMCIA, kábel adaptéra RS-232 na použitie s PC-Link na spojenie s PC a kábel adaptéra RJ11. Takto umožňoval uskutočňovať hlasové a dátové hovory cez pevné linky.
Operačný systém a aplikácie
Simon používal súborový systém Datalight ROM-DOS. IBM vytvorila pre Simon používateľské rozhranie s dotykovou obrazovkou. Táto softvérová vrstva používateľského rozhrania pre Simon bola známa ako Navigator. Telefón Simon bolo možné rozšíriť o možnosť spúšťania aplikácií tretích strán buď vložením karty PCMCIA, alebo stiahnutím aplikácie do vnútornej pamäte telefónu.
Spoločnosť PDA Dimensions vyvinula pre Simon aplikáciu DispatchIt. Bola to jediná aplikácia tretej strany vyvinutá pre telefón Simon. Fungovala ako Remote Desktop a cena za aplikáciu bola 2 999 USD za softvér pre hostiteľský počítač a 299 USD za každého klienta softvéru Simon.
Simon v celkovom hodnotení trochu predbehol dobu a nemal príliš veľké šance na celosvetový rozmach. V laboratóriách iných výrobcov sa už rodili iné zariadenia, ktoré neskôr dobili svet.
Zdroje: vlastné, Wikipedia
Prečítajte si tiež
