Drony sa vďaka rýchlemu vývoju a zlepšujúcej sa cenovej dostupnosti tešia čoraz väčšej popularite. Okrem nadšencov sa čoraz viac rozširujú aj do komerčnej sféry, kde môžu vykonávať veľký rozsah úloh. Spoločne s obrovským množstvom výhod však prichádza aj zástup problémov.
Drony alebo aj UAV, čo je skratka pre bezpilotné lietadlá (z anglického Unmanned Aerial Vehicles), dnes vstupujú do novej éry. V minulosti sme ich vnímali predovšetkým v rámci ich armádneho použitia, pričom šlo o na diaľku riadené stroje pre útoky, alebo výzvednú činnosť. Aj keď koncepčne ekvivalentné zariadenia (RC modely lietadiel) sa odjakživa tešili aj civilnému záujmu malej skupiny „hobbistov“, tak až nástup mobilnej éry v rámci smartfónov, ktorá priniesla veľké zlacnenie malých a ľahkých pozičných mechanizmov a takisto záznamových zariadení, umožnil enormný nárast tohto trhu. Dnes existuje množstvo rozličných druhov a veľkostí dronov, líšiacich sa výrazne spôsobom lietania a takisto počtom motorov a rotorov. Kým pri armádnom použití majú kvôli doletu preferenciu drony s pevnými krídlami, všade inde je obvyklejšie použitie vrtuľníkového princípu, pri ktorom má UAV napríklad štyri či osem rotorov. Aj keď veľkosť dronov sa môže pohybovať od prakticky regulárnych lietadiel, až po tie, ktoré sa zmestia do dlane či dokonca na konček prsta, ich spoločným prvkom je vždy to, že ide o stroje bez pilota na palube, ktoré sú ovládané na diaľku.
Pokročilé oktokoptéry, ako napríklad DJI S1000, si poradia aj s výpadkom niekoľkých motorov
Z hľadiska bežných používateľov sú dnes drony obvykle rekreačným zariadením, najčastejšie vo formáte kvadrokoptéry, teda vrtuľníka so štyrmi rotormi. Dron je možné ovládať samostatným ovládačom alebo softvérom na smartfóne či tablete a keďže na jeho spodok sa veľmi často pripevňuje aj malá kamera, môžete si pomocou neho vytvoriť zaujímavé fotografie a videá z vtáčieho pohľadu. Aj bez nej sa však môžete odreagovať ovládaním lietajúceho stroja ako takého, čisto len pre potešenie.
Nová doba a nové trhy
Ak by šlo v prípade dronov len o uplatňovanie koníčka, asi len ťažko by sa dalo hovoriť o nejakej revolúcii. Drony však majú obrovský potenciál v komerčnej sfére, kde otvárajú nové možnosti a prinášajú ušetrenie obrovského množstva času, finančných prostriedkov a neraz aj výraznú redukciu nebezpečenstva. Práve v týchto bodoch spočíva celé jadro novej „doby dronovej“. Behom pár rokov budú komerčné drony čoraz viac zapĺňať oblohu v rámci uplatnenia v doručovateľských službách, poľnohospodárstve, realitných zákazkách, dokumentárnej, filmovej či reklamnej činnosti, archeológii, mapovaní, monitorovaní porúch, policajných službách a v nespočetnej plejáde ďalších činností. Nová doba sa nepochybne začala.
Svetelná šou sprostredkovaná synchronizovaným letom 100 dronov s výbavou Intelu
Podobne ako v prípade súkromného použitia, aj v komerčnej sfére sú dnes extrémne rozšírené najmä kvadrokoptéry, ktoré sú cenovo najprijateľnejšie. Dominujú dokonca aj tam, kde by ste to nečakali, ako napríklad pri vytváraní mapovacích podkladov. Aj keď dron s fixným krídlom má výrazne väčší dolet, z dôvodu súčasných zákonov, ktoré prikazujú mať stroj stále v priamom dohľade, je omnoho vhodnejší vrtuľníkový typ. Hlavnou prednosťou tohto riešenia je nepochybne lepšia manévrovateľnosť. Použitie štyroch vrtúľ výrazne nakláňa pomer vztlaku a váhy na stranu toho prvého menovaného a dron je veľmi agilný a svižne reaguje na pokyny. Výhoda je pravdaže aj v možnosti nehybného visenia vo vzduchu, otáčania na mieste a takisto v ľahkom štarte aj pristátí kdekoľvek. Keďže na niektoré použitia v komerčnej sfére sú nutné väčšie drony, schopné niesť ťažšiu výbavu (napríklad kvalitnú filmovú kameru), dáva sa veľmi často už prednosť hexakoptéram alebo oktokoptéram, teda vrtuľníkom so šiestimi a ôsmimi rotormi. Tieto typy dronov okrem vyššej nosnosti môžu dosahovať väčších rýchlostí a výšok, ale hlavne, väčšej bezpečnosti z hľadiska poruchy. Vzhľadom na väčší počet motorov je totiž dron schopný letu aj s výpadkom jedného z nich (v prípade oktokoptéry aj viac, v závislosti od toho, o ktoré ide). To nielenže ochráni prípadné osoby pod ním, ale aj veľmi drahý dron samotný a techniku, ktorú nesie. Daňou za to je však omnoho vyššia cena samotného drona, väčšia veľkosť, ktorá komplikuje lietanie v stiesnených priestoroch, a takisto kratší čas letu (napr. 10 minút), po ktorom musí nasledovať zdĺhavé nabitie výkonných batérií, schopných poháňať také veľké množstvo motorov.
Inšpekcia veternej turbíny pomocou drona
Na komerčné použitie dronov sa vo väčšine krajín sveta vzťahujú prísnejšie zákony ako na rekreačné drony pre súkromné osoby. Ani v jednom prípade však nejde o triviálnu záležitosť, nakoľko ide o oblasť súvisiacu so zákonmi o leteckej premávke. Napríklad v USA spadajú tieto právomoci pod Federálnu leteckú správu, skrátene FAA (Federal Aviation Administration), ktorá dohliada na civilnú dopravu v celej krajine. Lietanie „rekreačných“ dronov je v USA dlhodobo povolené na základe zákona o modelárskych lietadlách z roku 1981, ktorý však stanovuje jednotlivým strojom nutné limity prevádzky a funkčnosti (k čomu sa ešte dostaneme). Avšak v prípade komerčného použitia je situácia iná a ešte donedávna boli lety takýchto strojov v USA nelegálne, pričom jedinou možnosťou bola žiadosť o výnimku, ktorú FAA udeľovala len s ťažkosťami a prípad od prípadu.
V máji 2014 to viedlo k sťažnosti mnohých mediálnych spoločností (ktoré chceli drony využívať pre natáčanie reportáží), ktoré drakonické limity a FAA kritizovali, pričom poukázali na to, že majú na spravodajstvo extrémne negatívny dopad. To viedlo napokon k tomu, že americký kongres nariadil FAA, aby do konca roku 2015 vytvorila nové pravidlá. To naštartovalo v USA významný záujem o komerčné drony a vyvolalo to reťazovú reakciu v iných krajinách. Výnimky na komerčné žiadosti začali byť udeľované v rýchlom tempe a ich počet behom dvoch rokov presiahol 5000.
Inšpekcia solárnej elektrárne pomocou drona AscTec Falcon 8
Aktuálna americká povinnosť registrácie komerčných a takisto nekomerčných dronov (s váhou nad 250 g) nám odhalila aj inak nedostupné štatistiky toho, akí výrobcovia dronov majú najväčší trhový podiel (pri registrácii sa výrobca a typ drona vyplňuje). Behom celého roku 2015 sa až 75 % komerčných žiadostí týkalo dronov od čínskeho výrobcu DJI. Americkému výrobcovi 3D Robotics dali prednosť 4 % komerčných žiadateľov, švajčiarskemu SenseFly 3 % a čínskemu Yunecu len 2 % žiadateľov. Zostávajúcich 16 % žiadostí malo drony množstva menších výrobcov. Koncom roku 2015 bola v USA spustená takisto povinná registrácia nekomerčných dronov a behom prvého štvrťroka 2016 sa ich registrovalo viac ako 400 000. Aj tu boli dominantné drony DJI, pričom sa ich týkalo 48 % registrácií. Ďalším v poradí boli americké firmy AeroViroment (12,1 %), 3D Robotics (7,6 %) a Precisionhawk (3,9 %). FAA odhaduje, že počas tohto roku sa v USA predá 2,5 milióna dronov (v prípade bežných používateľov sú ťahúňom najmä Vianoce), pričom počet sa bude rok čo rok stále zvyšovať. V roku 2020 už predpokladá predaje na úrovni 7 miliónov zariadení ročne (4,3 milióna pre súkromné a 2,7 milióna pre komerčné účely). V rámci komerčnej sféry pri tom očakáva, že v najbližšej dobe bude najaktívnejší segment trhu v rámci industriálnej inšpekcie (42 %), fotografickej a videodokumentácie (22 %), poľnohospodárstva (19 %) a poisťovníctva (15 %), doplnený o služby pre štátne inštitúcie ako políciu, požiarnikov a podobne ( 2 %).
Filmovanie, mapovanie a inšpekcia
Najrýchlejšie sa na éru dronov začal adaptovať biznis v súvislosti s kinematografiou, dokumentaristikou a TV. Je to celkom pochopiteľné. Vzhľadom na manévrovateľnosť a rozmery dronov je možné získať zábery, aké v minulosti prakticky neboli možné. Všetko bez riskovania kameramanov zavesených na lanách, plošinách, žeriavoch či na palubách vrtuľníkov. Vo väčšej miere boli drony používané napríklad už v roku 2012 pri natáčaní filmu Skyfall zo série Jamesa Bonda, či o rok neskôr vo filme Vlk z Wall Street. Jedným z priekopníkov v rámci TV je britská stanica BBC, ktorá si neprenajíma externé firmy, ale má samostatný „dron tím“ využívaný pre reportáže, športové záznamy a podobne.
Drony majú v poľnohospodárstve obrovské využitie
Väčšie drony dokážu niesť aj kvalitné kamerové vybavenie, pričom ich použitie je zvyčajne omnoho lacnejšie ako v prípade vrtuľníka s posádkou. Neporovnateľná je takisto mobilita a hlučnosť. Dron môže natáčať napríklad športovcov bez toho, aby boli obťažovaní hlukom a takisto silným vetrom z veľkého rotora, pričom to robí z väčšej výšky, aká sa dá dosiahnuť jednoduchou posuvnou plošinou. Výhodou je takisto to, že dron sa môže bez problémov vyslať aj do nebezpečného prostredia, napríklad v rámci záznamu prebiehajúcej prírodnej katastrofy, čo je mimoriadne dôležité pre spravodajstvo.
TV a kinematografia nie je pre fotky a video limitom a drony môžu byť vo veľkej miere používané aj v rámci trhu s realitami (na vytváranie záberov pozemkov a domov z výšky), ďalej pri zázname rôznych súkromných udalostí (napr. svadby) a v neposlednom rade aj na marketingové účely. Napríklad v roku 2013 spoločnosť Paramount Pictures použila v Londýne drony s LED osvetlením na vytvorenie reklamy pre film „Start Trek: Do temnoty“ a v januári tohto roku predviedol Intel v rámci propagácie svojej technológie RealSense nočný synchronizovaný let 100 dronov osvetlených LED, čím vytvoril nový Guinnessov rekord (pozri video). Intel sa pritom netají tým, že v blízkej budúcnosti by chcel takýto kŕdeľ dronov rozšíriť na stovky či dokonca tisíc jednotiek a šou predvádzať na mnohých miestach na svete.
100 dronov Intelu:
Drony môžu takisto výrazne pomôcť pri mapovaní, pričom môžu ťažiť z veľkého počtu synchronizovaných zariadení operujúcich súčasne a takisto z letovej výšky len niekoľko desiatok metrov, umožňujúcej veľmi vysoké rozlíšenie. Podobne ako napríklad samoriadiace vozidlá pritom môžu byť vybavené radarom alebo lidarom, pomocou ktorého môžu mapovať prostredie aj v 3D. Všetko pri tom môže byť vykonané omnoho lacnejšie ako pri najímaní lietadla, takže je možné udržiavať aj výrazne vyššiu frekvenciu vytvárania aktuálnych záberov. Tieto vlastnosti dronov úzko súvisia aj s ich použitím v rámci industriálnej inšpekcie, čo je oblasť, v ktorej americká FAA predpovedá najväčšie rozšírenie dronov v najbližších rokoch. Ide napríklad o inšpekciu vysokých vysielačov, bez potreby náročného šplhania pracovníkov, kontrola stĺpov vysokého napätia, monitorovanie rozsiahlych plôch solárnych elektrární, priehrad a nekonečného zástupu rôznych industriálnych zariadení. Drony všade môžu šetriť čas v obrovskej miere. Napríklad exteriér veternej turbíny je pomocou drona možné veľmi podrobne skontrolovať bez toho, aby sa musela vypnúť a zdĺhavo na ňu liezli ľudia.
Drony v poľnohospodárstve
Poľnohospodárstvo je pre diaľkovo riadené alebo automaticky pilotované stroje enormne lákavý sektor. Keďže do roku 2050 narastie počet ľudí na zemi na 9 miliárd, v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať veľký dopyt po čoraz efektívnejších pestovateľských postupoch. Aj keď by sa to mnohým nezasväteným ľudom nemuselo na prvý pohľad zdať, farmári môžu pomocou dronov kontrolovať svoje polia v rozsahu a rýchlosti, ako to nikdy predtým nebolo možné dosiahnuť v rozumných cenách. Doposiaľ boli rozsiahle kontroly vykonávané najmä satelitnými snímkami, čo však má množstvo nevýhod. Cena je vysoká, takže je únosné vykonať maximálne jednu snímku za deň, rozlíšenie je pomerne malé a do cesty pri tom môže vstúpiť oblačnosť, čo dáta znehodnotí.
Zábery z drona vybaveného dvoma kamerami pre rozdielne vlnové dĺžky svetla umožňujú podrobnú kontrolu stavu plodín
Drony môžu výrazne pomôcť už pri prvotnej analýze pôdy, vytváraním 3D snímok, pomáhajúc tak dobre naplánovať pozíciu sadeníc. Experimenty boli takisto vykonané s pokusným sadením, kropením a postrekovaním pesticídmi, pričom drony takéto úlohy vykonajú vo väčších počtoch mnohonásobne rýchlejšie a presnejšie, ako traktory, poprašovacie lietadlá a podobne. Azda najžiadanejšou úlohou je však pravidelná kontrola rastu a zdravia jednotlivých plodín. Kým za bežných okolností musí farmár rôzne časti poľa kontrolovať tak, že celým poľom prechádza, v prípade použitia kamery a dronov je kontrolu možné vykonať bleskovo z výšky. Farmári pritom nemusia všetko hodnotiť hneď, ale aj neskôr dodatočne, pričom môžu porovnávať aj niekoľko rôzne starých záznamov a lepšie tak sledovať vývoj situácie. Nejde pri tom len o rýchlosť a lepší rozhľad. Špeciálne kamery môžu okrem viditeľného svetla zachytávať napríklad aj blízke infračervené spektrum, pričom kombinácia viditeľného a infračerveného záznamu pomáha objaviť bakteriálne či plesňové infekcie. Rýchla reakcia so zlikvidovaním malej nakazenej časti pritom môže zachrániť obrovské polia.
Drony pri tom v blízkej budúcnosti už nemusí byť nutné ovládať (dnes ide najmä o problém z hľadiska zákonov, než techniky), pričom na základe GPS ich bude možné naprogramovať tak, aby sa držali nad poľom a lietali dokola v trajektóriách potrebných pre najvyššiu efektivitu vykonávanej úlohy. Okrem rastlín môžu pravdaže monitorovať aj stáda koní, kráv, oviec a iných hospodárskych zvierat, vrátane potenciálneho hľadania zatúlaného jedinca. Takisto môžu rýchlo kontrolovať stav farmárskych budov alebo monitorovať škody spôsobené zlým počasím, povodňami či požiarom.
Záchrana životov a bezpečnosť
Takisto polícia, pohraničná stráž či protipožiarne zložky majú pre drony obrovské využitie. V rámci polície ide predovšetkým o monitorovanie a výzvednú činnosť v nebezpečných situáciách (napríklad pri držaní rukojemníka, či ozbrojenej lúpeži), pričom s dronmi je možné rýchlo zaujať výhodné pozície, zabezpečujúce perfektný prehľad o situácii, čo by pri omnoho väčšom a hlučnejšom vrtuľníku nebolo možné. Drony takisto môžu rýchlo vykonať hľadenie osoby na úteku vo veľkej oblasti, pričom majú výhodu už jednoducho z toho dôvodu, že ich je možné nasadzovať za prijateľnú sumu v ďaleko väčších počtoch, ako v prípade pátracích helikoptér s posádkou. V noci je ich pri tom možné doplniť o infračervené kamery a iné vybavenie. Podobne užitočné môžu byť aj v prípade stráženia štátnych hraníc, na ktorých sa odohráva mnoho nelegálnych prekročení (napríklad hranica USA a Mexika).
Dron nemeckej prepravnej spoločnosti DHL v testovacej prevádzke
Nie je pri tom priveľkým fantazírovaním predstaviť si budúcnosť, v ktorej bude dron prakticky povinnou výbavou policajného auta a automaticky sa vypustí pri nebezpečnej situácii pre lepšie monitorovanie situácie (napríklad riadený spolujazdcom s náhlavnou súpravou). Reálnou možnosťou je takisto dron, ktorý by bol okrem kamier vybavený elektrickým paralyzérom (taserom), ktorým by mohol na vzdialenosť niekoľko metrov nebezpečnú osobu omráčiť. Keďže pilotom by bol policajt na sedadle spolujazdca vozidla, prakticky by šlo o jeho predĺženú ruku.
Možnosti sú takmer neobmedzené, pričom nemusí ísť vždy len o boj s kriminálnymi živlami, ale aj o pomoc pri hľadaní stratených detí, nástroj na rýchle monitorovanie dopravnej situácie a podobne. Napríklad záchranná služba v americkej Virgínii v priebehu posledných rokov dron úspešne použila pri pátraní po stratených a dehydrovaných turistoch v horách Blue Ridge. Drony sú takisto mimoriadne vhodné na získanie rýchleho prehľadu o požiaroch, záplavách či iných nešťastiach, pričom je možné ich používať aj tam, kde je vyslanie vrtuľníka prakticky nemožné (napríklad z dôvodu veľkého množstva dymu).
V roku 2014 boli vykonané takisto prvé experimenty s dronmi pre pomoc v zdravotníctve, pričom za pozornosť stojí napríklad projekt Aleca Momonta, týkajúci sa drona so zabudovaným defibrilátorom. Ide o nesmierne dôležitú funkčnosť, pretože každé oneskorenie boja so srdečnou zástavou o jednu minútu znižuje šancu na prežitie o 10 %. Na efektnom demonštračnom videu môžete vidieť koncept, pri ktorom k osobe volajúcej o pomoc okamžite rýchlo vyrazí nemocničný dron, pričom po prílete môže priamo cez jeho kameru a reproduktor zdravotník komunikovať s osobami na mieste, snažiacimi sa o záchranu.
Dron s defibrilátorom:
Doručenie za pár minút či hodín
S dronmi sa veľmi vážne uvažuje aj v rámci dopravy tovaru, pričom tieto snahy vidieť nielen pri doručovateľských službách ako je UPS či DHL, ale aj v rámci IT spoločností, predovšetkým Googlu a Amazonu. Drony majú oproti klasickým rozvozným dodávkam značnú výhodu v rýchlosti. K zákazníkovi totiž môžu letieť priamo, bez naviazanosti na polohu cesty a dopravnú situáciu. Problémom pravdaže je zaručenie bezpečnosti, aby človek neprišiel do kontaktu s rotormi, pričom jedným z riešení je balíček spúšťať dolu ako žeriav bez toho, aby musel dron výrazne klesnúť k zemi. V roku 2013 naštartoval záujem o tento sektor Amazon svojím projektom Prime Air, v ktorom sa zaoberá vývojom dopravy tovaru priamo zo skladu Amazonu až k zákazníkovi. V rovnakom roku zahájila svoj projekt aj nemecká doručovateľská spoločnosť DHL, ktorá začala experimentálne doručovať zásielky dronmi v rámci projektu Parcelocopter na ostrov Juist na severozápade krajiny (v Severnom mori, vedľa Dánska). V roku 2014 odhalil Google svoj projekt Wing, ktorý začal testovať v Austrálii, kvôli priaznivejším podmienkam z hľadiska zákonov, avšak v roku 2016 už vďaka novým povoleniam od FAA testuje aj v odľahlých oblastiach Kalifornie. Na rozdiel od Amazonu pritom nepočíta len s dodávkami bežného tovaru, ale napríklad aj s roznáškami jedla. Od minulého roku testuje dopravu dronmi aj Švajčiarska pošta, ktorá používa plne autonómne drony, lietajúce podľa letového plánu. Prvé doručenie nad husto obývanými oblasťami si v minulom roku zapísala aj Fínska pošta, ktorá doručila dronom 3 kg zásielku z Helsiniek na 4 km vzdialený ostrov Suomenlinna.
Testovacie doručenie jedla dronom Googlu v septembri tohto roku:
Zaujímavou variáciou je doručovanie na „pohyblivú adresu“. Veľké testy dronov nedávno vykonala napríklad spoločnosť Maersk, ktorá prevádzkuje rozsiahlu flotilu námorných tankerov. Rieši pri tom problém, že ak je potrebné na tanker dopraviť náhradné súčiastky, obyčajne to vykoná loďou, čo je finančne nákladné a časovo neefektívne. Drony s dostatočnou nosnosťou a doletom by to mohli vykonať výrazne rýchlejšie a efektívnejšie, pričom spoločnosť ráta s tým, že by na obsluhe každého jedného tankera ročne ušetrila tisíce dolárov.
Vo všetkých doručovateľských prípadoch sú kľúčovými faktormi nosnosť, dolet a takisto dostatočná bezpečnosť drona, vyplývajúca z nutnosti letu nad obývanými oblasťami a dokonca aj preplnenými ulicami veľkomiest. V súčasnosti prebieha v tejto oblasti horlivý vývoj, pričom spoločnosti testujú nielen kombinácie vrtúľ a pevného krídla, ale aj kombináciu batérií s ľahkým spaľovacím motorom (napr. spoločnosť Top Flight Technologies). Jeff Bazos, výkonný riaditeľ Amazonu, sa nechal počuť, že v blízkej budúcnosti bude zbadanie roznáškových dronov niečo také bežné, ako dnes zbadanie roznáškového auta na ulici. Očakáva sa pri tom, že pri úspešnom vývoji a odstránení právnych obmedzení by sa mali tieto druhy dopravy začať výrazne zavádzať do prevádzky v roku 2018.
Problémy a riziká sa nedajú ignorovať
Spoločne s obrovským množstvom výhod, ktoré drony prinášajú, však prichádza aj množstvo problémov. Okrem stále nepripravených zákonov v mnohých krajinách, ktoré súčasný stav technológií často vôbec nereflektujú, ide predovšetkým o obavy z hľadiska bezpečnosti. Dron môže pri poruche spadnúť na ľudí, pričom pri váhe niekoľkých kilogramov a výšky niekoľko desiatok metrov môže ľahko spôsobiť smrteľné úrazy. Aj bez poruchy motorov pri tom hrozí to, že pri nízkom lete alebo pristávaní jeho rýchlo sa točiace rotory zrania osoby v blízkosti.
Drony otvárajú takisto nové možnosti z hľadiska porušovania súkromia a kriminálnej činnosti, čo je nevyhnutný dôsledok ich rozsahu funkčnosti. Niet divu, že zariadenia vyvolajú množstvo kontroverzií a dnes sa už aj na Slovensku môžete nezriedkavo stretnúť s tabuľami zakazujúcimi let dronov napr. v blízkosti kultúrnych pamiatok. Všetko to pri tom úzko súvisí s dnes ešte stále problematickou zodpovednosťou operátora drona, ktorý ho ovláda na diaľku, pričom v mnohých prípadoch môže byť ťažké až nemožné identifikovať nezodpovedných vlastníkov, ktorí takéto stroje ovládajú lajdácky, poškodzujú majetok, narúšajú súkromie či dokonca ohrozujú ľudí na zdraví.
Lapanie neporiadnych dronov do siete špeciálnym zásahovým dronom japonskej polície
Všetky tieto problémy budú pritom stále viac naberať na význame. V dobe, keď na oblohe jedného mesta vidieť jeden či dva drony, je zrážka s človekom alebo pilotovaným lietadlom/vrtuľníkom ešte veľkou raritou, ale s postupným rozširovaním môžeme očakávať aj nástup lacnejších zariadení s menej kvalitnými pohonnými systémami a riadením (zlyhať však môžu pravdaže aj tie najkvalitnejšie na trhu), ktoré môžu znamenať katastrofu. Americká FAA začala zhromažďovať záznamy o incidentoch dronov vo februári 2014. Podľa záznamov zverejnených v marci tohto roku vieme, že behom roku 2015 došlo len v USA k 1200 incidentom, čo je 5× viac, ako v roku 2014. Ani v jednom prípade našťastie nešlo o kolíziu za letu s iným pilotovaným leteckým prostriedkom a v súčasnosti sa pravdepodobnosť takejto udalosti považuje za značne menšiu, ako je zrážka napríklad s vtákom, ktorých je vo vzduchu omnoho väčší počet. Do hry ale vstupujú nezodpovední operátori, nedodržujúci bezpečnostné nariadenia. Výskumný tím New Yorskej univerzity Bard College tento rok jednotlivé letecké incidenty dronov analyzoval (obdobie od decembra 2013 do septembra 2015), pričom zistil, že v 65 % prípadoch pilot lietadla/vrtuľníku dron včas zbadal a reagoval (nebezpečenstvo zrážky teda viac menej nevzniklo) a v 35 % prípadov došlo k tesnému minutiu, pri ktorom už na reakciu bolo neskoro, ale našťastie všetko dobre dopadlo. Až 90 % týchto udalostí sa pri tom odohralo nad výškou 120 m, čo bolo porušením výškových limitov, ktoré boli v danom období nariadené.
Bohužiaľ, známe sú aj prípady kolízie, respektíve pádu na ľudí. V auguste 2013 sa dron lokálnej TV stanice zrútil do hľadiska býčieho rodea v americkej Virgínii, pričom štyria ľudia utrpeli drobné zrania. V apríli 2014 sa zrútil dron na austrálsku triatlonistku, ktorá utrpela poranenia hlavy a musela byť ošetrovaná v nemocnici a známy je takisto incident z decembra minulého roku, pri ktorom došlo k pádu drona v tesnej blízkosti rakúskeho lyžiara Marcel Hirschera v priamom prenose (incident si môžete pozrieť na videu). V roku 2015 prišlo takisto aj k zraneniam detí, vrátane veľmi vážnych. V septembri sa súkromný dron zrútil na matku a jej 11-mesačnú dcéru v americkej Pasadene, pričom odtrhnutý rotor zasiahol dievča do tváre a spôsobil zhruba centimetrovú tržnú ranu. Koncom novembra došlo v anglickom Worcestershire k ešte horšej udalosti, keď padajúci dron zasiahol osemnásťmesačného chlapca, ktorý následkom toho prišiel o pravé oko. Tieto prípady sú mimoriadne vážne a hrozí, že pri ich neustálom raste bude zdiskreditovaný celý segment dronov a vstúpia do platnosti výrazné obmedzenia.
Pád drona na lyžiarskych závodoch:
Riešením by potenciálne mohlo byť to, že pre prevádzku súkromných dronov budeme požadovať oprávnenie, podobne ako je to vyžadované v prípade komerčnej prevádzky. Koniec koncov, riziká dopravných kolízií všetci dobre poznáme a nikto dnes nebude namietať, že by sme mali povoliť auto riadiť každému a oprávnenie a výcvik v rámci vodičského kurzu nie je potrebný. Okrem chyby pilota zlyháva takisto aj technika. Výrobcovia sa však dlhodobo snažia redukovať výskyt problémov, vedúcich k pádu, pričom nejde len o tie hardvérové (napr. nekvalitná spájka, kondenzátory a podobne), ale aj softvérové opatrenia. Väčšina dronov obsahuje funkcie typu „návrat domov“ pri ktorej sa dron automaticky vráti na miesto štartu po tom, ako stratí kontakt so svojím operátorom a čoraz viac sa rozširuje aj funkcia, ktorá zabráni vzlietnutiu drona s menej ako 10 % nabitím batérie (v prípade poklesu na túto úroveň za letu zaháji dron automatický návrat). Potenciálne sa uvažuje aj o vstavanej navigačnej výbave, obsahujúcej zakázané zóny (napríklad letiská), kde by dron automaticky odmietol vzlietnuť alebo do danej lokality vletieť.
Pády a zrážky sú pravdaže len časť problémov. Horúcou témou je takisto potenciálne narúšanie súkromia. Nikomu by asi nebol príjemný dron s HD či 4K kamerou, poletujúci večer za oknami a poľujúci na potenciálne obete napríklad z hľadiska šteklivých záberov. Do popredia sa takisto dostáva aj možnosť nelegálnej prepravy, ako napríklad distribúcia drog, zbraní a podobne. V roku 2014 došlo v Severnej Karolíne k incidentu, pri ktorom sa na diaľku pilotovaný dron pokúšal do väznice prepraviť zásielku narkotík, cigariet a pornografie. V auguste 2015 boli dvaja muži v Kalifornii prichytení pri pokuse prepašovať dronom 13 kg heroínu cez štátne hranice a v októbri 2015 došlo v Oklahome k ďalšiemu incidentu s väznicou, keď sa za plot dostal dron s niekoľkými pílkami na železo, smartfónmi, sekundovým lepidlom a drogami. V novembri 2015 pohraničná stráž v Arizone takisto prenasledovala dron, ktorý priletel z Mexika a v USA zhodil zhruba 5 kg marihuany. Pozadu nezostávajú ani narušenia zakázaných priestorov. V roku 2011 bol napríklad vo Washingtone zatknutý človek plánujúci útok na Pentagon dronom nesúcim výbušninu, zatiaľ čo v apríli 2014 vo Veľkej Británii zadržali človeka, ktorý vletel s dronom do stráženého vojenského prístavu nukleárnych ponoriek. V októbri 2014 došlo vo Francúzsku k celkovo 16 narušeniam vzdušného priestoru siedmich nukleárnych elektrární ( i keď žiadne nebezpečenstvo nehrozilo) a v máji 2015 zadržala tajná služba muža, ktorý preletel dronom za plot Bieleho domu. Na druhú stranu, bolo by veľmi nerozumné priveľmi kritizovať tieto udalosti, pretože vyplývajú jednoducho z toho, ako tieto zariadenia fungujú. Podobne sa nedajú kritizovať ani výrobcovia automobilov za to, že autá umožňujú transport drogových dílerov.
Asi najväčšie obavy však spôsobilo v minulom roku video uploadované na YouTube, v ktorom 18-ročný mladý muž z amerického Connecticutu nasadil na dron plne funkčný systém na diaľkovú streľbu z pištole (čo môžete vidieť aj na videu). Okamžite to pri tom rozprúdilo debatu o možnosti spáchania vraždy, pri ktorej dron hoc aj za bieleho dňa vletí medzi ľudí, zastrelí človeka a bez možnosti dolapenia odfrkne preč rýchlosťou 100 km/h bez toho, aby bolo možné identifikovať páchateľa, ktorý ho cez kameru riadil.
Podomácky vyrobený strieľajúci dron:
Tieto udalosti vyvolali značný vývoj v oblasti chytania dronov a ich núdzového vyraďovania z činnosti. Jedným z vyvíjaných systémov je napríklad americký DroneDefender, od spoločnosti Battelle, ktorý pozostáva z drona vybaveného komplexným rušiacim systémom, ktorý priletí k zariadeniu neposlušného operátora a zaruší jeho komunikačný signál (riadenie drona obvykle prebieha v 2,4 GHz pásme podobne ako Wi-Fi siete, alebo v pásme 5,8 GHz). Strata spojenia aktivuje núdzový režim drona, ktorý začne automatický návrat na miesto štartu alebo núdzovo pristane. Priamočiarejší spôsob zvolila japonská polícia, ktorá vytvorila jednotku zloženú z dronov lapačov. Ich šesťrotorové drony nesú sieť veľkú 3 × 2 m, pričom vzhľadom na výkonnejšiu motorovú konštrukciu obvykle nemajú problém chytiť jednoduchšie kvadrokoptéry ako muchu do pavučiny. Ide o reakciu na udalosť z apríla minulého roku, keď neznámy dron pristál na streche japonského premiéra Šinzo Abeho, pričom mal na palube čiastočne rádioaktívny piesok. Šlo o protest proti spusteniu 48 jadrových elektrární (ktoré Japonsko odstavilo po nehode vo Fukušime pri tsunami v roku 2011), za ktoré premiér značne loboval. Na protidronových systémoch pracuje takisto Veľká Británia, pričom spomenúť sa dá armádny systém Falcon Shield, ktorý pozostáva iba z pozemného zariadenia, schopného zacieliť civilné drony a silno ich zarušiť pre okamžitú stratu riadiaceho signálu. Ak by rušenie nefungovalo, jeho výrobca Selex ES poeticky uvádza, že má systém ešte alternatívnu možnosť použitia „kinetických efektorov“, čo je trošku nadnesený výraz pre streľbu klasickou muníciou.
Regulácie vo svete a na Slovensku
Trh komerčných a nekomerčných dronov sa v posledných dvoch, troch rokoch začal výrazne formovať i keď je nepochybne ešte v plienkach. V súčasnosti mnoho krajín zavádza do platnosti nové pravidlá pre prevádzku týchto zariadení, pričom sú obvykle obmedzené z hľadiska váhy, rozmerov a maximálnej výšky letu.
V USA je od decembra minulého roku povinná registrácia aj rekreačných, teda nekomerčných dronov, pričom vlastník musí byť starší ako 13 rokov. Váha drona musí byť v rozsahu 250 g až 25 kg, pričom sa týka celého zariadenia, teda aj všetkých pripojiteľných častí, ako napríklad kamier (z registrácie sú vyňaté lietajúce hračky, ktoré sú určené na lietanie v uzavretých priestoroch alebo drony ľahšie ako 250 g). Každý dron dostáva identifikačné číslo, ktoré je nutné umiestniť na viditeľné miesto jeho trupu. Registrácia sa vykonáva cez on-line formulár a jej súčasťou je meno vlastníka, takže majiteľa je následne možné dopátrať. Cena registrácie je 5 dolárov a platí na tri roky. V rámci aktuálnych zákonov, ktoré vstúpili do platnosti v tomto roku, je povolená akákoľvek výška letu s výnimkou blízkosti letiska, kde je obmedzená na 120 m (je však možné požiadať letisko o povolenie prekročenia tejto hranice). Pre nočné lietanie musí byť dron vybavený osvetlením a platí zákaz jeho chytania za letu (musí teda pristávať na zem). Komerčné drony vyžadujú už platnú licenciu pre jeho operátora (po každej nehode je nutné ju obnoviť), pričom ten s dronom nesmie prekročiť rýchlosť 160 km/h a vystúpiť vyššie než 120 m (je ale možné zažiadať o výnimku). Keďže drony majú na základe súčasných zákonov zákaz priameho lietania nad ľuďmi, ktorí na to nedali svoj súhlas, mnohé projekty nie je dnes možné zavádzať do praxe (napríklad doručovací systém Amazonu). V súčasnosti však FAA vytvára špeciálne regulácie pre tieto prípady, ktoré by sa mohli objaviť na konci tohto, alebo začiatkom budúceho roku.
Na Slovensku nové zákony ohľadom dronov vstúpili do platnosti v lete minulého roku. Rozpoznávame dve zakladené kategórie dronov. Lietajúce hračky do 0,5 kg a ťažšie diaľkovo riadené letecké modely do maximálnej hmotnosti 20 kg. Pre prvú kategóriu platí maximálna výška letu 30 m a nutnosť horizontálneho odstupu od ľudí na dvojnásobok aktuálnej letovej výšky (pri výške 10 m musí byť teda dron minimálne 20 m od ľudí vo vodorovnom smere). Druhá kategória má maximálnu výšku 120 m, pričom sa dron nesmie vzdialiť na viac ako 1 km od osoby, ktorá ho ovláda. Nesmie sa pri tom priblížiť bez súhlasu k osobám na menej ako 50 m, pričom rovnaká vzdialenosť platí aj pre vozidlá a stavby (v prípade dronov so spaľovacím motorom a váhou nad 7 kg ide o až o 1500 m od husto obývaných oblastí). Ani v jednom z týchto dvoch prípadov registrácia nie je potrebná.
Prevádzka dronov v husto obývaných oblastiach si vyžaduje ešte veľké zmeny v zákonoch
Registrácia je nutná len pre komplexné drony ťažšie ako 20 kg a paradoxne takisto aj pre každý dron, vybavený kamerou, nech je jeho váha akákoľvek. Ak teda dron chcete používať na komerčné alebo hoc aj súkromné fotografovanie a natáčanie videí, podľa platných slovenských zákonov je nutná jeho registrácia. To samo o sebe nie je veľký problém, pretože registrácia na dopravnom úrade je bezplatná. Horšie je, že fotenie a natáčanie videa spadá pod vykonávanie leteckých prác, pričom licencia na tieto účely stojí 600 eur s platnosťou na jeden rok (360 eur pri predlžení). Ak si teda bez tejto licencie robíte dronom fotky či videá hoc aj pre osobnú potrebu (alebo aj nerobíte, stačí ak je kamera na dron pripevnená), tento zákon porušujete a hrozí vám pokuta 1659 eur (33 190 eur v prípade fotenia pre komerčné účely). Tento stav je z hľadiska nekomerčného, ale aj malého komerčného privyrobenia celkom absurdný a nie je sa čomu čudovať, ak ho ľudia potajme porušujú. Nové zmeny sa aspoň zatiaľ v SR nechystajú, avšak zlepšenia môžu priniesť spoločné nariadenia v rámci EU, ktoré momentálne vypracováva Európska agentúra pre leteckú bezpečnosť (EASA).
Doba dronová je síce tu, ale z hľadiska zákonov ešte príliš nedorazila, čo platí nielen pre Slovensko, ale aj pre mnohé iné štáty. Ak sa tento trh má posunúť k obrovskému rozmachu v komerčnej sfére, sú nutné výrazne úpravy. Vonkoncom však nejde len o koníček, ktorý z okraja záujmu dočasne vykukuje k masám. Výhody dronov v komerčnej sfére sú nesporné a v nasledujúcich rokoch majú potenciál výrazne zefektívniť postupy v mnohých oblastiach. Všetko žiaľ pripomína situáciu zo začiatku automobilizmu a letectva ako takého, keď zákonodarcovia takisto nevedeli, čo si s nováčikom majú počať. Dúfajme, že sa situácia čoskoro zlepší.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom novembrovom vydaní TOUCHIT č. 9/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
