Rok 2020 sa začal takmer rovnako ako každý predchádzajúci. Vstupovali sme do neho s novými výzvami a predsavzatiami. Prvé týždne ubehli ako voda a nič nenasvedčovalo tomu, ako to bude v tých nasledujúcich vyzerať. Razom sme zostali plní pochybností, otázok a viacerí aj doma.
Veľa vecí sa zmenilo. Stav, v ktorom sme do dnešných dní, nám však dal dostatok priestoru na bilancovanie a prehodnocovanie zaužívaných stereotypov, ktoré sme zvykli robiť akosi automaticky. Možno zo zvyku, z vplyvu okolia alebo možno iba preto, že sa to “tak patrí”. Sú tu síce dva tradičné dovolenkové mesiace, no je vysoko pravdepodobné, že budú iné, na aké sme boli doteraz zvyknutí. Nie je samozrejme nič zlé na tom, že Slováci chodia každoročne dovolenkovať k moru. Oddýchnuť si treba.
Koľkí z nich pritom neboli napríklad ani na Štrbskom Plese, alebo sa nepreviezli Oravskou lesnou železnicou? Nehovoriac o tom, že sledovať východ slnka z niektorého zo štítov Vysokých Tatier je zážitok na celý život. Pre hodnotné zážitky a kvalitnú dovolenku nemusíme chodiť za hranice ani všedných dní a už vôbec nie za tie slovenské. Postačí sa zbaliť do auta, sadnúť na vlak alebo autobus a vydať sa na dobrodružný výlet do najbližších hôr, kde sú poschovávané klenoty slovenskej prírody.
Z môjho pohľadu je dôležité prejsť Slovensko v čase, keď je človek aktívny a jeho telo zvládne aj náročné túry. S pokročilým vekom telo slabne a potom môžeme skutočne ľutovať, že sme si nedali aspoň tú hrebeňovku, čo i len Malými Karpatami a potichu nesledovali ich tajomný život. Pri mori môžeme ležať aj na dôchodku, ale aj to iba sem-tam. Pohyb prospieva v každom veku, ale čo je doma, to sa počíta. O dovolenke na Slovensku to platí stonásobne.
