Každá tretia slovenská domácnosť pociťuje napätie vo svojom rodinnom rozpočte. Ľudia vnímajú svoju finančnú situáciu negatívnejšie ako pred rokom. Vyplýva to z prieskumu 365.bank, v ktorom sa 22,7 % respondentov vyjadrilo, že sa im výrazne zhoršila. Takmer každý tretí Slovák nemá finančnú rezervu a ani si ju netvorí a približne 40 % ľudí žije od výplaty po výplatu.[1] V takejto situácii môže podľa 365.bank pomôcť prehodnotiť hospodárenie domácnosti. Mesačne tak možno ušetriť desiatky eur, ktoré poslúžia pri tvorbe finančnej rezervy.
Hoci sa podľa údajov Štatistického úradu rast cien v januári zmiernil, stále zostal nad úrovňou 15 %. Potraviny pritom medziročne zdraželi o viac ako štvrtinu a bývanie s energiami o vyše 14 %. Viac zaplatíme aj za ošetrenie u zubára, za vzdelávanie či stravovanie. Aj z toho dôvodu cíti pätina Slovákov výrazne horšiu finančnú situáciu. Od výplaty po výplatu prežíva až 40 % našincov a tretina opýtaných nemá vôbec žiadnu finančnú rezervu, ktorá by mohla pomôcť preklenúť náročnejšie obdobie. 365.bank (nielen) v takomto prípade odporúča spraviť si detailnú revíziu príjmov a výdavkov a doslova prekopať svoj rodinný rozpočet.
„Na začiatok je dobré spraviť si prehľad o tom, na čo a koľko míňame. Rodinné financie by v ideálnom prípade mali byť rozložené v pomere 40:30:20:10. Na chod domácnosti a bežnú spotrebu by sme si mali vyčleniť zhruba 40 % mesačných príjmov. Splátky úverov, pôžičiek či hypotéky by nemali presiahnuť tretinu mzdy. Približne 20 % príjmu by malo smerovať na sporenie vrátane investovania a zvyšnú desatinu by sme si mali odkladať ako rezervu, ktorá nám môže neskôr pomôcť pri neplánovaných výdavkoch alebo pri výpadku príjmu,“ uvádza Linda Valko Gáliková, Head of PR v 365.bank.
Pri tvorbe rezervy sa dá nemalá čiastka ušetriť predovšetkým optimalizáciou bežných nákladov na spotrebu a domácnosť. 365.bank radí vyhýbať sa neuváženým nákupom, porovnávať ceny tovarov a služieb a vyberať si tie, ktoré sú cenovo výhodnejšie. Peniaze by sme nemali míňať na veci, ktoré nepotrebujeme a rovnako by sme nemali zbytočne platiť za služby, ktoré nevyužívame, alebo nie sú vyslovene nevyhnutné. Prípadne môžeme nájsť ich výhodnejšie alternatívy.
Výraznú čiastku možno ušetriť aj revíziou pôžičiek a úverov a ich konsolidáciou resp. refinancovaním. Práve výdavky súvisiace s úhradou záväzkov bankám by totiž nemali presiahnuť tretinu mesačných príjmov. Podľa 365.bank by mali zvážiť refinancovanie tie domácnosti, ktoré napríklad čerpajú úvery z viacerých bánk či nebankoviek, splácajú dlh na kreditnej karte alebo dofinancovali hypotekárny úver spotrebným. Konsolidácia je opodstatnená vtedy, ak klient získa nižšiu mesačnú splátku. Takto ušetrené peniaze si môže odložiť napríklad na finančnú rezervu.
Čo sa týka optimalizácie bankových výdavkov, podľa Valko Gálikovej je vhodné spraviť si revíziu aj v oblasti bežných bankových služieb. Človek môže ušetriť napríklad tým, že bude využívať účet, ktorého vedenie je zadarmo. Zároveň odporúča pozrieť sa na možnosť využívať programy benefitov, v rámci ktorých môže klient získať zľavy na vybraných nákupoch vo forme cash backu. Ušetriť sa dá aj tým, že budeme vo väčšej miere využívať online bankové služby. Tie, ktoré sú naviazané na fyzický kontakt sú totiž spravidla spoplatnené, a tak ich online alternatíva môže vyjsť klienta výhodnejšie.
Pokiaľ ide o ostatné položky rodinného rozpočtu, okrem výdavkov by sme mali myslieť aj na vytváranie úspor. Nevyhnutné je odkladať si na horšie časy, tj do rezervy, a to aspoň 10 % mesačného príjmu. Zabúdať by sme nemali ani na pravidelné sporenie a investovanie. Celkovo by sme si mali za týmto účelom šetriť sumu, ktorá zodpovedá dokopy pätine mesačných príjmov. Vhodné je pritom kombinovať viazané resp. neviazané sporenia s dlhodobým investovaním. Dôležité je pritom odkladať si pravidelne, hoci aj v malých sumách a na začiatku mesiaca. Začať sporiť či investovať sa pritom dá už od centových súm, a to zaokrúhľovaním platieb na účte alebo na karte.
[1] Prieskum uskutočnila pre 365.bank agentúra 2muse v októbri 2022 na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov.