Pravda o vašom iPhone: Prestávku na záchod si nadrobíte, spí sa v továrni

Tvrdá a monotónna práca. Aj takto vznikajú smartfóny, ktoré používame.

Denník Rest of World priniesol svedectvá o tom, ako sa vyrábajú iPhony. Podobné praktiky sa budú pravdepodobne týkať viacerých tovární a výroby iných značiek smartfónov.

V skratke

Robotníci pracujú 10 hodín denne
Covid-19 výrazne sťažil pracovné podmienky
Zlý psychický stav pracovníkov je častý jav
Práca pod tlakom, pojem vo fabrike naberá nový význam

O praktikách, ktoré sa dejú v čínskych továrňach, či už na výrobu elektroniky alebo oblečenia, sme sa v minulosti dozvedali rôzne neuveriteľné príbehy. Neraz sú však nami považované top výrobky z akéhokoľvek segmentu vykúpené a tvrdou prácou a neľahkým osudom.

Podľa článku na webe Rest of World, ktorý priniesla Viola Zhou, musia čínski robotníci pracovať počas 10 hodinovej zmeny. Štandardy, ktoré platia v Číne, Európe či Amerike, sú diametrálne odlišné. Nejde o to odsudzovať konkrétnu stranu alebo polemizovať o tejto problematike.

Spoveď 34-ročného robotníka z Číny

Je potrebné sa na to pozrieť pokiaľ možno čo najviac globálne, možno práve globalizácia tomuto faktu veľmi neprospieva a musíme sa stretávať s osudmi, ktoré by sme v našich pracovných podmienkach nezažili. Môžeme kritizovať spôsob, akým vznikajú nami obľúbené alebo preferované produkty, ktoré hrdo používame alebo nosíme. Do úvahy je ale treba zobrať aj národné zvyklosti tejto problematiky.

Nie je cieľom ospravedlňovať alebo kritizovať jednu či druhú stranu. Je potrebné zohľadniť aj istú národnú kultúru alebo nazvime to všeobecné pracovné podmienky v daných krajinách. Chceme považovať ľudské práva za prirodzenú záležitosť a nie za výdobytok moderného sveta. Práca v čínskych továrňach je aj vždy bola náročná. Ľudia v danom regióne dostávajú nadštandardnú mzdu za svoju prácu. Tá býva veľmi náročná. Nedá sa hovoriť o európskych pracovných podmienkach. Tiež je práve táto práca riešením finančnej situácie alebo priamo krízy jednotlivých ľudí, ktorí ju podstupujú.

Článok hovorí o 34 ročnom robotníkovi, ktorý pracoval v továrni na iPhone 14 Pro a ide o továreň firmy Foxconn v stredočínskom meste Zhengzhou. Prezývka pracovníka je Hunter a takto chcel byť aj voči denníku identifikovaný. Jeho príbeh začína na 10 hodinovej pracovnej zmene, kedy mal pripevniť 600 káblov k 600 krytom s použitím 1200 skrutiek. Každý deň ho čakalo 600 nedokončených iPhonov, s ktorými musel vykonať tú istú monotónnu činnosť. Nie všetko totiž spracovávajú stroje.

Miestnosti bez okien a minimálne pracovné pauzy sú bežným štandardom takejto pracovnej zmeny. Odchod na WC si treba nadrobiť a pohybovanie v antistatickom plášti a maskou na tvári je považované za bežné pracovné oblečenie. V tomto smere je ťažko niečo kritizovať a je pochopiteľné, že špecializované pracoviská musia dbať na hygienu.

Rovnako tak aj zákazníci očakávajú hygienicky bezchybný tovar, čo má jednak vplyv na zdravotný účinok, ale zároveň ide aj o zachovanie čo najlepšej funkčnosti produktu bez toho, aby sa začali objavovať dôsledky nežiaducej kontaminácie.

Nadávanie zamestnancom bola bežná praktika

Práca ako je táto by nemusela byť tak náročná, keby nešlo aj o psychickú stránku. Jednak potrebujete spĺňať isté štandardy, no a k tomu máte nad sebou dozor. Vedúci zmeny vás vedia kontrolovať cez počítač tým, že každý komponent má svoj čiarový kód a pred jeho zložením alebo aplikovaním je potrebné si ho na svojom pracovnom mieste naskenovať.

Dozorcovia vedia o tom, akú vykazujete aktivitu, alebo ako efektívni v danom momente ste. Hunter to potvrdil slovami „ Podľa môjho pocitu nemáme v dielňach žiadne práva.“ Zároveň dodáva: „Niektorí vedúci liniek považujú za svoju prácu aj nadávanie zamestnancom.“ K tomu ale nezabudol dodať, že „za ten plat to stojí“.

Ako sa ďalej v magazíne Rest of World uvádzalo, tak závod Foxconn v meste z Zhengzhou vyrába približne polovicu všetkých iPhonov na svete a má prezývku „iPhone City“. Závod sa rozkladá na ploche 5,6 km², čo je asi jedna desatina rozlohy Manhattanu. Zamestnáva približne 200 000 ľudí. Problémom je, že Apple sa spolieha na okamžité dodávky, teda vyrábajú sa produkty, ktoré už sú objednané alebo priamo predané a Apple má pre svoje výrobky odberateľov.

Nerobí sa na sklad a to poznáme aj z automobilového priemyslu. To znamená, že najviac takýchto výrobkov sa musí urobiť počas predstavenia, respektíve ešte pred samotným uvedením výrobcom na trh. Všetko musí byť pripravené načas a tak sú najväčšie návaly práce koncom septembra alebo októbra. Ďalšie kritické obdobia, ktoré patria medzi najnáročnejšie, sú práve okolo Vianoc, respektíve januára a februára.

Dá sa hovoriť o tom, že firmy tohto typu využívajú pracovnú silu, avšak ľudia chcú pracovať v týchto fabrikách a je to pre nich finančne veľmi výhodné. Dostávajú nadštandardný plat v daných podmienkach alebo krajine, tiež majú nárok na bonusy. Ak by si niekto myslel, že o túto prácu nie je záujem, opak je pravdou.

Na pracovné pozície sa hlásia študenti alebo ľudia z vidieka, či rôznych iní provincií a sťahujú sa sem z miest vzdialených 20 hodín jazdy autobusom. O prácu vo fabrikách sa zaujímajú aj ľudia, ktorí potrebujú výrazne rýchlejšie zlepšiť svoju finančnú situáciu. Vedia, že zadarmo to nebude a budú musieť v práci tráviť veľa času. To zahŕňa možnosť spať aj v továrni. Získajú však peniaze, ktoré by inde mali problém zarobiť.

Fabriky mali najväčšie problémy počas Covidu-19, kedy boli narušené výrobné procesy a rôzne protesty zamestnancov ovplyvnili dodanie na čas. Technologický analytik Dan Ives povedal, že počas krízy Apple prichádzal o zhruba miliardu dolárov za týždeň. To len z predaja iPhonov.

Apple sa rozhodne nechce pochváliť alebo zapísať medzi zákazníkmi ako firma, ktorá nevie dodávať svoje výrobky načas. Rovnako tak Foxconn nechce byť tá továreň, ktorá nevie zabezpečiť Applu dohodnuté dodávky. Denník kontaktoval aj hovorcu spoločnosti Foxconn a Apple. Apple sa k tejto téme nevyjadril a hovorca spoločnosti Foxconn oznámil, že vynakladajú maximálne úsilie na ochranu práv svojich zamestnancov.

Stojí za to ten plat?

Magazín, ktorý priniesol svedectvá o praktikách pri výrobe iPhonov, bol v kontakte s Hunterom niekoľko mesiacov, tiež aj s ďalšími pracovníkmi. Hunter pracoval pre Foxconn už predtým, avšak na montážnej linke bol po prvýkrát. Označil ju ako „prácu pod bičom“, avšak podľa jeho slov sa to dá vydržať vďaka štedrému platu. Prakticky ide o jeden z mála spôsobov, ako si môžu zarobiť slušné peniaze a riešiť tak svoju finančnú situáciu.

Objavovali sa aj problémy vo fabrikách, kedy ľudia spáchali samovraždy vzhľadom na svoju situáciu a podmienky, v ktorých museli pracovať. Ak ide o spoločnosť Foxconn, tak tá znížila počet nadčasov a inštalovala siete chrániace ľudí pri vyskočení z okna.

Premenené na peniaze dostali základný plat 182 dolárov, v prepočte z 1200 jüanov. To je plat, ktorý sa dá porovnať aj s inými továrňami. Zároveň ale treba vyzdvihnúť, že táto práca bola platená načas. Hunter sa takisto vyjadril aj ku krádeži svojho skútru a pričom zavolal na linku firmy na podávanie sťažností. Továreň mu pomohla so spísaním správy pre políciu. Skúter však nenašli, ale označil tento postup za dobrý.

Boli časy, keď boli továrne na odľahlejších miestach a pracovníci v nich stabilne pracovali aj niekoľko rokov, na sviatky chodili domov, ale prakticky celý čas to trávili v komplexe. Rovnako sa nedá povedať, že by spoločnosť Foxconn nereagovala na pracovné podmienky a výzvy, s ktorými čelí sama alebo konkrétni pracovníci.

Firma aktuálne vypláca 324 USD ako základný plat. To ale ledva stačí na nájom a potraviny. Navyše práca v systéme, just-in-time je závislá na rýchlosti a najmä nárazovosti dodávok iPhonov. V časoch, keď chce fabrika zvýšiť zamestnanosť alebo chce motivovať pracovníkov k lepším výkonom, tak vypláca aj bonusy. Práca nadčas znamená až dvojnásobnú sadzbu za hodinu. V čase, keď ďalej objednávky telefónov klesajú, tak firma tieto bonusy odoberá a to má za cieľ aj vyššiu fluktuáciu zamestnancov.

Ak hovoríme o fluktuácii, znamená to stovky zamestnancov denne, ktorí prichádzajú a odchádzajú a v tomto treba objektívne súhlasiť s Foxonnom, ktorý sa len ťažko bude starať o každého jedného zamestnanca individuálne. Ich cieľom je predovšetkým udržať flexibilnú pracovnú silu a plniť záväzky voči objednávateľom, teda napríklad aj spoločnosti Apple.

Ako to bolo počas Covidu?

Flexibilnosť ale znamená aj nasledovné. Ak Apple potrebuje doručiť svoje produkty zákazníkom naozaj v reálnych termínoch, tak je potrebné začať s ich výrobou a prípravou oveľa skôr. Vrchol najväčšej sezóny teda v prípade najnovšieho iPhonu prišiel v júli. Foxconn začal s náborom zamestnancov už skôr a ponúkal štedrý plat vrátane bonusov. Dalo sa zarobiť až približne 1500 USD, ak pracovníci nastúpia a zostanú 90 dní. Informoval o tom cez platformu WeChat, kde zároveň hovoril o tom, že ak zmeškajú nástupný týždeň, tak najbližšia šanca bude o rok.

Počas Covidu bola situácia vyostrenejšia a tým, že Čína zaviedla politiku nulovej tolerancie. Pracovné podmienky ako aj voľný čas bol o to náročnejší. Robotníci sa hromadili v karanténnych centrách a všetci bez výnimky museli absolvovať testovanie každé 2 dni. To je podobné s praktikami v Európe. Ťažšie to bolo aj v tom, že pracovníci mali zakázané opustiť areál a ak sa doň vrátili, tak museli absolvovať 3 dni v karanténe, aby sa predišlo hromadnej nákaze.

Pracovať v takýchto fabrikách a navyše s podmienkami, ktoré sú vyhradené pre karanténny režim, je veľmi náročné. Jednak na zdravie, ako aj samotnú psychiku a rovnako tak pracovníci si potrebujú zarobiť nejaké peniaze. Politika nulovej tolerancie v krajine sa musela zjemniť. Vyžadovali to najmä objednávky a dá sa povedať, že aj svet, ktorý čakal na ich výrobky.

To vyústilo v niekoľko protestov, pričom jeden zo silných na konci novembra minulého roku ovplyvnil aj konanie samotnej spoločnosti. Tá nakoniec ponúkla vyplatenie pracovníkom približne 1500 dolárov, ak sa rozhodnú nasledujúci deň odísť (Reuters).

Z pohľadu Európana, ktorý nemusí pracovať v takýchto podmienkach, je jednoduché kritizovať podobné továrne. Zároveň je jednoduché užívať si najnovšie produkty z neznalosti akou formou sú vyrábané. Je potrebné, aby spolupracovali nielen fabriky a vlády, no celkom určite aj samotní zákazníci by mali dbať o spôsob, akým sa vyrábajú ich obľúbené výrobky alebo produkty. V potravinárskom priemysle sa to už deje a je načase aby sme na to dbali nielen pri výrobkoch z bavlny, typicky v textilnom priemysle alebo napríklad pri výrobe elektroniky.

Táto téma nie je jednoduchá, nakoľko mnoho odborníkov sa vyjadruje síce v zelenej iniciatíve, avšak dôvod je jednoduchší, keď nemusíte mať fabriku na vlastnom území a špiniť si chemickými látkami z farby oblečenia vašej rieky. Hunter a jemu podobní pracovníci, ktorí opustili továreň a rozhodli sa vyskúšať šťastie niekde inde, nedávajú ruku do ohňa za to, že sa pri najbližšej možnosti alebo najväčšej sezóne opäť do fabriky nevrátia. Táto práca je nadmieru ťažká a vyčerpávajúca, avšak ponúka istý príjem a množstvo benefitov.

O tom, že táto situácia nie je jednoduchá ani pre jednu zo strán, svedčí nová zmluva, ktorou chcel Foxconn prilákať nových pracovníkov na výrobu iPhonu 14 Pro. To prinieslo aj zvýšenie základnej mzdy na 885 USD v prípade, že noví pracovníci odpracujú aspoň 26 dní v decembri a 23 dní v januári.

Svedectvo o spôsobe práce poskytol aj tridsaťročný robotník, ktorý si neželal byť menovaný, aby ho vedúci pracovníci nemohli identifikovať. Hovoril o pracovnej prestávke, počas ktorej fajčil cigaretu a nadriadení ho potrestali za to, že sa na svoje pracovisko nevrátil čo najrýchlejšie. Na 3 dni mu zakázali pracovať nadčasy. Pre týchto pracovníkov to znamená odobratie značnej časti príjmu, na ktorý by si inak mohli prísť.

Tento spomínaný tridsaťročný robotník, označený menom Wang hovorí, že „iPhony sa vyrábajú v pekle“.

Zdroj: Rest of World

Prečítajte si aj: