Internet ako základné ľudské právo? Krásna vízia, za ktorú sa postaví nejeden používateľ.Facebook svoj projekt na ceste k tejto budúcnosti rozbehol. Pod maskou dobročinnosti sa však skrýva hrozivá príšera, ktorá v najbližších rokoch môže úplne zmeniť to, ako internet vnímame.
Projekt Internet.org sa prehupol do tretieho roku svojej existencie. Veľkolepá vízia Marka Zuckerberga, ktorá bola v auguste 2013 po prvýkrát predvedená svetu, sa čoraz viac rozbieha. V rámci tohto projektu nadviazal Facebook spoluprácu so šiestimi technologickými spoločnosťami, pričom ide o Samsung, Ericsson, MediaTek, Opera Software, Nokia a Qualcomm.
Cieľom ich snaženia je vytvorenie infraštruktúry na poskytovanie internetového prístupu v rozvojových krajinách. Aj keď v úvode Facebook hovoril o vlastných odvážnych a prelomových riešeniach, ktoré mali odvahu projektu Googlu a jeho balónového internetu (Facebook sa prikláňal skôr k dronom), napokon sa Facebook vydal schodnejšou cestou nadviazania spolupráce s lokálnymi telekomunikačnými operátormi.
Keď vo februári 2014 kúpil Facebook za 19 miliárd dolárov najpopulárnejšiu aplikáciu na posielanie okamžitých správ na svete (WhatsApp), Mark Zuckerberg to popísal ako dôležitý krok pre naplnenie projektu Internet.org. V rámci tejto iniciatívy chce totiž Facebook sprostredkovať internet v rozvojových krajinách úplne zdarma, a to v rámci mobilnej aplikácie Free Basics. Tu sa už však objavuje povestný háčik. Facebook nechce zdarma nikomu poskytovať plnohodnotné internetové pripojenie. Namiesto toho chce vytvoriť zhluk podľa neho základných internetových služieb, ktoré budú plniť vždy prístupný základ, podobne ako sú vždy zdarma dostupné tiesňové telefónne linky.
Na začiatku roku 2014 hneď uviedol, že takýto základ by mala byť sociálna sieť Facebook, komunikátor v podobe WhatsApp a prípadne niekoľko webových stránok, ako napríklad tie s predpoveďou počasia. Pre človeka z USA alebo Európy takýto plán môže zniesť fantasticky. Koniec koncov, asi každý by bol rád, keby na svojom smartfóne mohol používať tieto weby a služby bezplatne a akokoľvek dlho a nemusel sa zaoberať dátovým limitom alebo kupovaním mobilného internetu. K bežnému internetu totiž máme prístup doma, alebo kdekoľvek inde, kde je dostupné klasické Wi-Fi pripojenie. V rozvojových krajinách je ale celkom iná situácia a tomu, akú katastrofu to môže spôsobiť sa budeme venovať práve v tomto článku.
Free Basics pod maskou
Projekt Internet.org vošiel do ostrej prevádzky v júli 2014 v africkej Zambii, pričom v októbri pokračoval v Tanzánii a v novembri v Keni. V priebehu roku 2015 pribúdali vo veľkom ďalšie štáty, pričom Facebook uzatváral dohody s jednotlivými miestnymi operátormi. V januári spustil projekt v Ghane v spolupráci s operátorom Airtel, vo februári v Indii s operátorom Reliance Communications, a v marci na Filipínach (Smart Communications) a v Guatemale (Tigo). V apríli následne pokračoval v Indonézii (Indosat), v máji v Bangladéši (Robi), Malawi (Airtel) a Pakistane (Telenor), v júni v Senegale (Tigo) a Bolívii (VIVA), v júli v Juhoafrickej republike (Cell C), v októbri v Egypte (Etisalat) a v decembri v Iraku (Korek Telecom).
Spolupráca s operátormi sa teda rozbehla vo veľkom a nie je pochýb, že Facebook to so svojím projektom skutočne myslí vážne. Na samotnej pomoci s vytváraním internetovej infraštruktúry v rozvojových krajinách pravdaže nie je nič zlé. Problémom je práve časť s bezplatným, avšak obmedzeným internetovým prístupom. Ten je sprostredkovaný aplikáciou od Facebooku, ktorú v septembri minulého roku pomenoval ako Free Basics, teda v preklade Základ zdarma. Toto čiastočné pripojenie prirovnávajú predstavitelia Facebooku k akejsi „vstupnej droge“, ktorá používateľom otvorí brány do online sveta a časom ich donúti ku kúpe plnohodnotného internetového pripojenia.
Nástup projektu Internet.org v jednotlivých krajinách
Podľa nich je Free Basics veľmi prospešný, pretože napokon privedie k plnohodnotnému pripojeniu ľudí, ktorí by si ho inak nikdy nezaobstarali, pretože v ňom nevidia zmysel. Takýto prístup však môže mať aj celkom opačný efekt. Ľudia, ktorí by si internetové pripojenie kúpili, pretože chcú používať Facebook a iné služby (čím si zároveň otvoria dvere ku všetkým ostatným službám), si ho nikdy nekúpia, pretože budú mať dojem, že všetko čo potrebujú už majú dostupné zdarma a skutočný svet internetu pre nich zostane skrytý. Celá situácia má však ešte omnoho viac na prvý pohľad nie vždy viditeľných zákutí.
Internetové pripojenie sa rozširuje vo všetkých krajinách, vrátane tých rozvojových. Za posledné roky vídame vo svete neustále zlepšenia rýchlosti aj celkovej konektivity, čo je vidieť aj na pravidelných reportoch spoločnosti Akamai Technologies, ktorá prevádzkuje jednu z najväčších dátových distribučných sietí na svete. V roku 2005 bola k internetu pripojená jedna miliarda ľudí, v roku 2010 už dve miliardy a v roku 2015 už viac ako tri miliardy (3,3). To, či sa zostávajúce štyri miliardy ľudí pripoja k internetu nie je otázkou typu „áno alebo nie“, ale skôr otázkou typu „kedy“.
Internetové pripojenia sa rapídne zvyšujú nielen v 1,3-miliardovej Indii, kde je zatiaľ pripojená len pätina obyvateľov (14 % nárast oproti minulému roku), ale aj v Nigérii, čo je najľudnatejšia krajina Afriky s viac ako 180 miliónmi obyvateľov a nárast pripojení za posledný rok bol o 16 % (aktuálne je tak pripojená tretina obyvateľov). Raketové nárasty internetových používateľov ťahajú práve krajiny tretieho sveta, a to jednoducho preto, že v 350-miliónovej Severnej Amerike a 650-miliónovej Európe je už pripojených okolo 80 % obyvateľstva. Ak by nárast pokračoval nasledujúcich 15 rokov takým tempom ako doteraz, znamenalo by to, že 85 % populácie sveta by sa na internet pripojilo do roku 2030.
Je chvályhodné, že veľké IT spoločnosti rozvojovým krajinám pomáhajú a celý proces urýchľujú. Tu treba určite zatlieskať. Za pozornosť stoja predovšetkým aktivity Googlu, respektíve Alfabetu v rámci projektu balónového internetu Loon, ktorý slúži na lacné pokrytie rozľahlých a málo obývaných oblastí. Vďaka tomuto projektu sa onedlho Srí Lanka stane prvou krajinou na svete, ktorá bude mať mobilným internetom pokrytých až 100 % svojho územia. Podrobnejšie sme sa projektu venovali v článku Kam smeruje Alfabet? v novembrovom tlačenom vydaní magazínu touchIT č. 6/2015.
Facebook nenecháva nič na náhodu a proces prepojiteľnosti zvyšku sveta chce čo najviac urýchliť. Je treba si však uvedomiť, že to nerobí len tak, pre nič za nič. Pochopiteľne chce získať ďalších používateľov, ktorí mu v rámci reklamných systémov prinášajú zisk. Na tom pravdaže nič zlé nie je, avšak v rámci poskytovania služby Free Basics sa o to snaží tak, aby mu to poskytlo skutočne obrovskú konkurenčnú výhodu. Vedľajším produktom jeho snáh je pritom to, že miliardám ľudí po celom svete poskytne skreslený pohľad na to, čo to internet vlastne je. Pokiaľ ste dostatočne starí na to, aby ste si pamätali rozširovanie internetu na Slovensku, možno aj vy máte podobný zážitok ako my, odohrávajúci sa na konci minulého storočia.
Pri prezentácii o tom, aký je internet úžasný a aký veľký potenciál má, sme sa totiž stretli s človekom, ktorý vyjadril skeptický postoj. Názor mal údajne erudovaný, pretože „sa na internet šiel pozrieť v internetovej kaviarni a pozrel ho celý“. Pod úžasným tvrdením „pozrel som ho celý“ sa pravdaže skrývalo preklikanie všetkých kategórií katalógu Zoznam.sk, ktorý sa otvoril spolu s internetovým prehliadačom. Bolo mu pri tom ťažké vysvetliť, že internet je čosi omnoho viac.
Kritici Facebooku vyčítajú, že sa snaží vytvoriť ekvivalent oplotenej záhrady, pretože o tom, čo používatelia budú môcť vidieť zadarmo, rozhodne práve Facebook a jeho partneri, čo ich pasuje do role strážcov internetovej brány pre chudobných ľudí. Mark Zuckerberg svoj Free Basics obhajuje so slovami, že na tom ak niekomu poskytne Facebook, WhatsApp, stránky BBC a Wikipédiu predsa nič zlé nie je. Vždy je totiž lepšie mať aspoň niečo, ako nemať vôbec nič. Nie je to ale také jednoduché. Internet nie je ako voda. Nemôžete povedať, že do chudobných krajín je treba hlavne dostať čistú pitnú vodu a o prísun platených sladkých nápojov sa budeme starať neskôr.
Počet používateľov internetu v Indii neustále rastie, aj bez pomoci Free Basics
Títo používatelia totiž začnú od začiatku vnímať mnohé nedostupné internetové služby ako platené, i keď všetci ostatní ich vnímame ako bezplatné. Typicky ide napríklad o služby Googlu, ako je Gmail, vyhľadávač, či mapy. Facebook by sa stal kontrolórom, ktorý by rozhodoval o tom, čo daní ľudia budú používať a čo nie. Po veľkej kritike napríklad spustil program, ktorý dáva rôznym organizáciám, aplikáciám a stránkam možnosť stať sa súčasťou Free Basics v jednotlivých krajinách, ak splnia základné podmienky. Netreba byť však príliš naivný v tom, že by aktívne začleňoval službu, ktorá by bola jeho konkurentom.
Následkom toho bude človek z tretieho sveta od konkurencie Facebooku prakticky odstrihnutý, pretože si vystačí so službami zdarma, netušiac pri tom, že iné služby vôbec existujú. Predstavte si situáciu, pri ktorej niekto vytvorí novú a prelomovú online službu či aplikáciu, ktorá bude rýchlo naberať používateľov. Rastie pritom tak rýchlo, že ju už nikto nedobehne, čo sa stalo v prípade služieb YouTube, Facebook, Instagram, Uber a mnohých ďalších lídrov špecifickej časti trhu. Kým ale nová služba bude budovať značku na regulárnom internete, Facebook si potenciálne môže vytvoriť jej alternatívu na Free Basics, kde ju spustí a okamžite získa miliardy používateľov, pretože tí nič iné k dispozícii mať nebudú. To všetko môže mať na budúcnosť internetu obrovský vplyv.
Počet mladých ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť Facebook a internet narastá
Nie je žiadne tajomstvo, že pre ľudí z tretieho sveta je lacný smartfón cenovo najdostupnejším a najvhodnejším formátom počítača. Jedným z hlavných lákadiel pre jeho zaobstaranie je pri tom práve Facebook. Vzhľadom na nízku IT vzdelanosť v rozvojových krajinách sa to však prevteľuje do problémov a tie v budúcnosti môže Free Basics mnohonásobne zhoršiť.
Nezisková organizácia LIRNEasia, ktorá sa zaoberá prieskumom internetového trhu ázijských a afrických krajín si od roku 2012 začala všímať výrazné nezrovnalosti medzi výsledkami prieskumov internetových používateľov a používateľov Facebooku. Sprvu nezrovnalosti prisudzovala chybám v dátach a nedôslednosti v prieskumoch, ale keď sa na problém priamo zamerala, tak v roku 2014 vysvitlo, že rozdiely v skutočnosti nespôsobuje chyba dát, ale nevedomosť používateľov.
V Indonézii, čo je krajina s viac ako 230 miliónmi obyvateľov, podľa prieskumov používa internet 15,8 % populácie. Používateľov Facebooku v tejto krajine je však dvojnásobok, konkrétne 29 %. Inak povedané, polovica Indonézanov používajúcich Facebook vôbec netuší, že používajú internet. Ide pri tom väčšinou o mladých ľudí. Podobne je na tom 65-miliónové Thajsko, kde 46 % ľudí tvrdí, že používa Facebook, ale len 28,9 % obyvateľstva si myslí, že používa internet. Nelichotivé sú výsledky aj na 92-miliónových Filipínach (37 % / 41 %) a v 26-miliónovom Nepále (13,3 % / 15 %). V Indii, kde sa média problematike Free Basics výrazne venujú, je našťastie aspoň zatiaľ situácia kladná. Z 1,3 miliardovej populácie používa internet 15,1 %, pričom používateľov Facebooku je 10 %.
Smartfón je pre chudobnejšiu časť indickej populácie cenovo najdostupnejší formát počítača
Jav zamieňania Facebooku s celým internetom je pritom známy aj samotnému Facebooku. Jeho prevádzková riaditeľka (COO) Sheryl Sandbergová sa vyjadrila, že Facebook je pre ľudí v rozvojových krajinách jeden z najhlavnejších dôvodov pre kúpu smartfónu, čo je obvykle najlacnejší a najdostupnejší formát počítača. Povedala pri tom priamo, že „ľudia v týchto krajinách nakráčajú do obchodu a povedia, že chcú Facebook a odchádzajú so smartfónom.“ Facebook je tak pre nich často internetom, softvérom aj hardvérom zároveň.
V zaujímavom prieskume, ktorý vykonala analytická spoločnosť GeoPoll sa ľudí v rôznych krajinách pýtali, či sú Facebook a internet totožnou vecou. V USA odpovedalo kladne na túto otázku len 5 % opýtaných, čo ukazuje, že aj bežní ľudia sú si jasne vedomí rozdielu medzi internetom a jeho jednou stránkou v podobe konkrétnej sociálnej siete. V iných krajinách však tomu tak nebolo. V Nigérii s viac ako 180 miliónmi obyvateľov si až 65 % opýtaných myslelo, že Facebook a internet sú totožná vec. V Indonézii to bolo 61 %, v Indii 58 % a v Brazílii 55 %.
Je nutné mať na pamäti, že nasledujúca miliarda internetových používateľov, ktorá pribudne v blízkej budúcnosti, bude práve z takýchto krajín a to, ako budú internet vnímať sa hlboko prejaví na podobe internetu ako takého. Pokiaľ totiž drvivá väčšina internetových používateľov bude vnímať Facebook ako internet samotný, táto spoločnosť dostane obrovskú kontrolu nad obsahom ako takým, čo Free Basics ešte viac prehĺbi.
Nie, tento graf nie je mýlka. Ak sa v Indonézii opýtate ľudí či používajú Facebook, odpovie vám kladne 30 % z nich. Ak ale zmeníte otázku a opýtate sa, či používajú internet, odpovie kladne len polovičný počet
Tam, kde sú návštevníci, zamieria reklamné spoločnosti, tam kde sú čitatelia, zamieria autori, tam kde sú používatelia, zamieria vývojári. Behom nasledujúcej dekády sa tak internet môže celkom pretvoriť do podoby, keď Facebook preberie formu „toho ozajstného Internetu“ aj v západnom svete. To čo bude mimo Facebooku, skrátka prestane byť relevantné a určené len nejakej malej bezvýznamnej skupine používateľov, o ktorú nemá nikto dôležitý záujem.
Hra podľa pravidiel Facebooku je pritom ohromne iná. V rámci internetu sa môžete presadiť akokoľvek. Môžete si zaplatiť obrázkovú reklamu na stránkach, dobrú pozíciu vo vyhľadávači, alebo sa na vysoké miesta dostať vlastnou relevantnosťou. Môžete byť úspešní vďaka rozruchu spôsobenom na komunikačných portáloch, Facebooku, Twitteri, Reddite a podobne. Byť vidieť na Facebooku však nie je zadarmo a firmy to rýchlo spoznávajú. Prirodzený dosah neplatených príspevkov neustále klesá a je jedno, či má nejaká firma hoc aj 100 000 fanúšikov, pretože ak nevysolí Facebooku „mýto“, príspevok sa objaví na stene len zlomku z nich. Situácia sa pri tom pravidelne každý rok zhoršuje.
Veľké facebookové profily s miliónmi odberateľov majú dnes dosah len na zhruba 2 % svojich čitateľov. Profily s tisíckami fanúšikov zhruba 15 %, desaťtisícové okolo 10 % a státisícové okolo 5 %. Dosah je samozrejme ovplyvnený aj tým, ako daný príspevok používatelia „lajkujú“. Čím viac, tým viac sa následne rozširuje. Veľmi aktívni fanúšikovia sú teda veľmi cenenými.
Zdvihnutá vlna nevôle
Po úspešnom zavedení Free Basic v mnohých afrických a juhoázijských krajinách sa Facebook stretol s obrovským odporom v Indii. Tento trh je pritom pre Facebook esenciálny, pretože dnes na ňom má viac ako 130 miliónov používateľov, čo je po USA druhá najväčšia členská základňa. Vzhľadom na to, že z 1,3-miliardovej indickej populácie je takmer miliarda ešte nepripojená, pre Facebook je táto krajina extrémne lákavým cieľom (obzvlášť vzhľadom na to, že v Číne je táto sociálna sieť blokovaná). Proti Free Basics sa v Indii ostro vyjadrili mnohé miestne technologické žurnály a weby, pričom na ich stranu sa pridalo viac ako 30 rôznych organizácií pre ľudské práva, slobodný internet a slobodnú tlač na celom svete.
O veľkú kritiku sa postaralo aj 147 profesorov z indických univerzít, a na ich stranu sa pridal napríklad aj Tim Berners-Lee, tvorca world wide webu. Kritici vyčítali Facebooku nielen očividné porušovanie sieťovej neutrality, ale takisto aj to, že sa skrývaním za charitu pokúša získať nečestnú konkurenčnú výhodu, vďaka ktorej bude trpieť miliarda Indov.
Proti zavedeniu Free Basics vystúpilo v Indii mnoho organizácií, firiem i jednotlivcov
Poukázali pri tom na to, že o bezplatný internet ide len naoko, podobne ako v klasických marketingových akciách „kúp si šampón a dostaneš zdarma hrebeň“. Nič zadarmo nie je a podobne ako je cena hrebeňa niekde zahrnutá, musí zahŕňať niekde svoje náklady aj telekomunikačný operátor, poskytujúci Free Basics. Následok teda bude zrejme taký, že platený internet bude stáť viac a bude si ho môcť dovoliť ešte menej ľudí, čím zostanú odkázaní len na oplotenú záhradu, ktorú im milosrdne poskytne Facebook. Namiesto sľubovaného pokroku tak Free Basics prináša oklieštený internet pre akoby menejcenných chudákov. Po zdvihnutom prste kritikov koncom minulého roku indický úrad pre reguláciu telekomunikácií požiadal operátora Reliance Communications (ktorý v Indii Free Basics prevádzkuje), aby službu dočasne pozastavil, kým situáciu v nadchádzajúcom období neprešetrí a nevypočuje si názory ľudí.
Koncom decembra začal Facebook v Indii odvetnú reklamnú kampaň vo veľkom štýle . V mnohých novinách sa objavili kompletné dvojstranové reklamy, propagujúce Free Basics, ktoré boli doplnené o televízne spoty a bilbordy v mnohých mestách. Reklamy v novinách boli často sprevádzané textom „Čo vám obhajcovia sieťovej neutrality nepovedia“, ktorý obsahoval body poukazujúce na to, že Free Basics je zdarma, a že pomáha chudobným ľudom dostať sa k vzdelaniu a pracovným príležitostiam.
Na celú kampaň Facebook minul až 44 miliónov dolárov. Spolu s reklamnou kampaňou začal aj frontálny útok na Indický úrad pre reguláciu telekomunikácií, pričom šlo o automatickú správu opakovane vyskakujúcu všetkým používateľom Facebooku v Indii (nakrátko sa objavila výzva aj pre obyvateľov USA, Facebook ju však po kritike okamžite stiahol). V nej bolo napísané varovanie, že Free Basics, ktorý poskytuje zdarma Internet ľudom v núdzi, je v ohrození. Správa priamo uvádzala, že „malá a hlasná skupina kritikov sa snaží Free Basics zastaviť na základe pravidiel sieťovej neutrality a dožadujú sa, aby všetci za internet museli platiť, vrátane tých čo si to nemôžu dovoliť. Ak ihneď nezareagujete, India môže stratiť prístup k Free Basics, čo oddiali pokrok smerom k digitálnej rovnoprávnosti. Povedzte TRAI, že Free Basics a digitálnu rovnoprávnosť podporujete.“
Po tejto správe nasledoval predvyplnený formulár a indickému používateľovi stačilo kliknúť len na tlačidlo Odoslať, čím poslal automaticky mail Úradu pre reguláciu telekomunikácií. Mail vyjadroval podporu tomuto programu, vrátane pasáže „Zrušenie Free Basics ublíži našej krajine a najviac zraniteľným ľudom. Podporujem Free Basics. Podporujem digitálnu rovnoprávnosť v Indii.“. Mnohí žurnalisti (napríklad The Times of India) a blogeri nazvali túto kampaň manipulačnou a lživou, pričom poukázali na to, že daní používatelia neboli o probléme informovaní a Facebook ich presviedčal slovami ako sloboda a rovnoprávnosť, pričom Free Basics znamená presný opak.
Mahesh Murthy, indický aktivista pre sieťovú neutralitu, sa pri tom pozastavoval aj nad samotným hlavným stavebným kameňom Free Basics, ktorý hovorí, že je určený pre tých najchudobnejších. Poukázal na to, že najlacnejšie smartfóny stoja zhruba 2000 indických rupií (približne 30 eur), pričom dátové balíky začínajú už od 20 rupií mesačne, takže každý kto si môže dovoliť smartfón, si môže dovoliť mobilný internet, ktorý bude používať podľa vlastného uváženia. To je veľmi dôležitý argument, pretože vzhľadom na to, že počet internetových používateľov v Indii rastie rýchlym tempom aj bez Free Basics, nie je dôvod myslieť si, že sa tempo zrazu nejako extrémne spomalí.
Facebook zaplavil propagačnými bilbordmi pre Free Basic celú Indiu. Stálo ho to 40 miliónov dolárov
Facebook ale chce pri tomto náraste vnútiť svoju „oplotenú záhradu“, ktorú použije ako konkurenčnú výhodu na tomto obrovskom trhu. Ako Mahesh Murthy sarkasticky podotkol, namiesto toho, aby mali Indovia prístup k bezplatným výukovým kurzom Khan Academy a používali vyhľadávač Googlu na zvyšovanie vlastného rozhľadu, vytvoria si len profily na Facebooku, kde sa budú vzájomne poštuchávať, hovoriť s ľuďmi z rovnakých vrstiev a hrať Candy Crush, netušiac, že internet môže byť aj o niečom úplne inom.
Namiesto „digitálnej rovnoprávnosti“, ktorú Facebook spomína vo svojej zavádzajúcej kampani, tak prináša skôr „digitálne nevoľníctvo“. Podotkol, že ak by úmysly Facebooku boli také šľachetné, mohol namiesto Free Basics bojovať skôr o to, aby mal každý právo napríklad na pár stoviek megabajtovú tarifu zdarma, čo by mu členskú základňu takisto rozšírilo. Samozrejme, tu by Facebooku nevznikla kompletná kontrola nad obsahom.
Zuckerberg sa bráni
Na vlnu kritiky odpovedala hlava Facebooku 28. decembra 2015. Mark Zuckerberg vyjadril svoje rozčarovanie nad tým, že India sa zaoberá sieťovou neutralitou, teda problémom rovnoprávnosti internetového obsahu, keď krajina pre svojich obyvateľov ani nedokáže zabezpečiť internetový prístup ako taký. Free Basics prirovnal ku knižniciam, ktoré takisto neobsahujú všetky knihy na svete, ale aj tak poskytujú mnoho informácií a slúžia k dobru.
Svoju snahu nepriamo označil za charitu a poukázal na to, že pripojenie miliardy Indov k internetu je nesmierne pozitívnou vecou. Rozčúlene sa pri tom spytoval: „Kto už preboha proti niečomu takému môže byť?“ Nezakrýval prekvapenie nad tým, aká debata sa v Indii okolo Free Basics strhla z dôvodu sieťovej neutrality. Ostro sa pri tom vyjadril proti svojej opozícii a obvinil ju zo šírenia neprávd, ktoré majú za následok to, že miliarda ľudí zostane off-line. Podľa neho kritici klamlivo tvrdia, že Free Basics je oplotenou záhradou, pretože v skutočnosti je vstupnou bránou.
Podotkol, že Internet.org už funguje vo viac ako 30 krajinách a umožnil byť online 15 miliónom ľudí. Zastáva pri tom názor, že aj keď Free Basics neposkytuje prístup k celému internetu, ide podľa neho o krok správnym smerom. Až 40 % používateľov Free Basics totiž po mesiaci prešlo na plné internetové pripojenie, takže naozaj ide o účinnú vstupnú bránu. Rozhorčil sa zároveň nad tým, že jeho kritici vôbec nerozpoznali, že Free Basics plne rešpektuje pravidlá sieťovej neutrality a namiesto toho klamú o tom, že ich porušuje.
To, či táto obhajoba nejako situáciu v Indii ovplyvní a pomôže Free Basics v tejto krajine znova spustiť je otázne. Každopádne zatiaľ nepomohla v Egypte, kde bol na príkaz úradov 31. decembra Free Basics takisto vypnutý z dôvodu ďalšieho prešetrenia. Slovná prestrelka pokračovala otvoreným listom, ktorý Zuckerbergovi zaslali v priebehu januára desiatky organizácií pre slobodu internetu, tlače a kybernetickej bezpečnosti. Vyjadrili súhlas s tým, že internetové prepojenie sveta je výzvou našej generácie, avšak podľa nich je nemenej dôležité aj to, aby všetci ľudia mali rovnaké podmienky a dostali rovnaké možnosti.
Z tohto dôvodu ich veľmi znepokojuje útok na sieťovú neutralitu, ktorý Facebook zahájil. Organizácie boli obzvlášť kritické k snahám Facebooku verbovať svojich používateľov v Indii k tomu, aby proti sieťovej neutralite bojovali. Zavádzajúcu petíciu, ktorá sa skrývala za slobodu a rovnoprávnosť označili za nečestnú a znepokojuje ich, že ľudí podporujúcich sieťovú neutralitu označila za „malú skupinu hlasných kritikov“. Ide totiž o milióny ľudí, ktorý za slobodný internet bojujú každý deň vo všetkých kútoch sveta.
Len v Indii sa proti Free Basics postavilo viac ako milión používateľov, či už z radu politikov, vývojárov, poskytovateľov internetového pripojenia a iných technologických spoločností. Vnímajú ako urážku, že Facebook, ktorý podľa vlastných slov sieťovú neutralitu podporuje, útočí na ľudí, ktorí o ňu skutočne bojujú.
V tomto majú kritici skutočne pravdu a celá situácia je o to hrozivejšia, že Facebook manipulovaním svojich používateľov dáva telekomunikačným gigantom jasne najavo, že ľudia ich dokážu v likvidácii sieťovej neutrality podporiť pod falošným dojmom, že vykonávajú niečo dobré a pri tom slúžia len komerčným spoločnostiam na zvýšenie zisku. Mark Zuckerberg už viackrát vyjadril presvedčenie, že internet by mal byť jedným zo základných ľudských práv, podobne ako pitná voda a zdravotná starostlivosť. Mnoho ľudí s ním súhlasí, avšak takýmto niečím Free Basics rozhodne nie je.
Mark Zuckerberg pri prezentovaní projektu Internet.org a Free Basics
Je pravda, že v zaostalejších častiach sveta nie je hneď možné mať vyspelé a drahé stroje v podobe magnetickej rezonancie a iných diagnostických nástrojov, alebo doplnkové kozmetické služby ako bielenie zubov. To všetko až časom a v prvom rade je nutné mať dostupný základ. Ale od Facebooku nikto nechce, aby niekomu poskytoval zadarmo platený Netflix či hry na Steame. Free Basics je ako akási zvláštna základná zdravotná starostlivosť pre vašu ľavú nohu a pravú ruku a pre nič iné. Poskytuje pritom na ne hlavne jednu špeciálnu mastičku od jediného výrobcu a iné zakáže. Ak máte problém s inou časťou tela, tu už riešenie neponúka. Facebook uvádza, že vo viac ako 30 krajinách až 40 % používateľov Free Basics po mesiaci prešlo na plnohodnotný internet. To ale znamená, že 60 % to neurobilo a zostali „uväznení“ vo svete Facebooku.
V minulosti sa k sieťovej neutralite vyjadroval Mark Zuckerberg kladne, avšak zdá sa, že ju považuje iba za problém vyspelého sveta, ktorý sa Indie a iných krajín z juhu Ázie či Afriky netýka. Ťaží pritom z toho, že napríklad v afrických krajinách je povedomie o takýchto problémoch veľmi nízke. Facebook využíval princípy sieťovej neutrality ako každá iná spoločnosť. Vie, aké sú dôležité a ani Zuckerbergovi by sa nepáčilo, ak by si v dobe, keď bol Facebook prakticky len startupom bez peňazí, všimol Google jeho narastajúcu popularitu a vďaka miliardám dolárov na konte sa dohodol s internetovými poskytovateľmi na tom, že jeho sociálna sieť bude bleskurýchla a konkurenčný Facebook sa bude načítavať ľudom ako na dial-up pripojení. Facebook sa v tomto správa podobne ako mnoho iných spoločností, ktoré behom krátkej doby narástli z nuly na svetového lídra. Facebook dokázal narásť vďaka tomu, že mohol na vrchol stúpať po rebríku otvoreného trhu, sieťovej neutrality a protimonopolných zákonov a akonáhle sa dostal na vrchol, už ho vidíme, ako chce za sebou rebrík skopnúť, aby nemohol vyliezť už nikto iný.
Nikto Markovi Zuckerbergovi nezazlieva, že chce svoju firmu zvýhodniť a vytvoriť si konkurenčnú výhodu, ktorá mu prinesie obrovský zisk. To je koniec koncov cieľom každého podnikania. To, čo sa mu zazlieva a vyčíta je, že tieto čisto komerčné aktivity zaobaľuje do falošnej dobročinnosti a humanitárnej pomoci, pričom sa stavia do pozície človeka zlepšujúceho svet. Opiera sa pritom o to, že Free Basics neprodukuje žiadny zisk, pretože na ňom dnes nie sú žiadne reklamy. To je však len zatĺkanie pravdy. Facebook si vďaka Free Basics buduje obrovskú členskú základňu chránenú pred konkurenciou a to, že dnes niekde reklamy nie sú, neznamená, že tam nebudú zajtra. To koniec koncov potvrdili aj ďalší vrchní predstavitelia tejto spoločnosti, pričom viceprezident projektu Internet.org, Chris Daniels oznámil, že s takýmto niečím Facebook do budúcnosti ráta.
Počet internetových používateľov v treťom svete bude nepochybne narastať aj bez Free Basics. Veď to vidíme za posledné roky a tempo nie je vôbec malé. Implementáciou Free Basics sa síce doba pripojenia ďalších troch miliárd ľudí môže skrátiť z 15 až 20 rokov na 5 až 10, avšak dôsledky môžu byť vskutku katastrofálne. Pribudnú totiž len ľudia v reťaziach, ktorí o skutočnom internete nebudú mať potuchy a tempo pripojenia ľudí k normálnemu internetu sa naopak spomalí, pretože v mnohých lokalitách nevyhnutne zdražie, čím si poskytovateľ bude pokrývať náklady na Free Basics. Facebook pravdepodobne nezaujíma, že v behu na dlhú trať bude Free Basics pre tretí svet to horšie riešenie. Zaujíma ho to, ako v tomto riešení získa obrovskú, ba až masívnu trhovú výhodu a pritom sa skrýva za usmiatu masku filantropa.
Tento článok vyšiel aj v tlačenom marcovom vydaní touchIT č. 2/2016, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
