Svet sa pomaly ale napokon predsa otriasol z nepeknej finančnej krízy, ktorá svoje zuby ukázala v roku 2008 a následne ohrýzala trhy niekoľko ďalších rokov.
Aj keď táto katastrofa poznamenala celý svet, drvivá väčšina vysokopostavených ľudí z bankového sektoru, zodpovedná za celé fiasco, sa zaobišla bez následkov. Dočkali sa len bezzubého „Ty, ty, ty! To sa nerobí!“ a všetci sa mohli vrátiť k svojim zlatým korýtkam.
Teda, až na Islande. Obyvatelia tu zasypali vajcami a kameňmi parlament, odvolali ministra a hlavy najväčších štátnych bánk zodpovedných za trhovú manipuláciu skončili za mrežami. No, zdá sa, že iné krajiny sa majú od Islandu čo učiť.
Nastal čas dovoleniek a ja som sa tento rok rozhodol relaxovať práve v tejto krajine. Vždy sa rád vydám niekam, kde som ešte nebol a vidím niečo nové. Nemám rád dovolenky, pri ktorých sa spolieham na nejakú cestovku alebo na iných organizátorov poznávacích zájazdov. Vždy keď niekam idem, zásadne si všetko vybavujem sám.
Plánovanie toho čo chcem vidieť a čo stihnem v ten či onen deň mi síce zaberie pokojne aj niekoľko týždňov, ale na ceste ma už málo čo prekvapí, pretože myslím vopred takmer na všetko. To je veľmi dôležité najmä na Islande, kde som sa rozhodol pre okružnú cestu okolo celého ostrova. Je teda dobré vopred vedieť, kde zhruba natankujete a kde v ten deň zájdete na nákup, pretože nepripravenosť sa vám môže kruto vypomstiť tak, že spíte v noci hladný v aute uprostred ničoho.
Aj keď je Island rozlohou zhruba dvojnásobne väčší ako Slovensko, žije tu menej ľudí než v Bratislave. Ide zhruba o 300 000 obyvateľov, pričom polovicu až dve tretiny z nich nájdete v hlavnom meste a jeho blízkom okolí. Stotridsaťtisícový Reykjavík je prakticky spojený s dvoma tridsaťtisícovými mestečkami Kópavogur a Hafnarfjörður, ktoré sú zároveň druhým a tretím najväčším mestom Islandu. Ako náhle túto oblasť opustíte, ste radi ak občas narazíte na dvoj či trojtisícové mestečko.
S pumpou v pustine na každom rohu v žiadnom prípade nepočítajte. Jedna od druhej môže byť pokojne aj sto kilometrov ďaleko a zaháľanie typu „však je benzínu ešte dosť“ sa nemusí vyplatiť. V dobe internetu, Google máp a iných služieb však plánovanie vopred nie je problém (pre prírodné zázraky som značne využíval Sygic traveler, z ktorého som si naplánované lokality následne vyexportoval do navigácie).
V poslednej dobe dávam pri ubytovaní v drahšom zahraničí prednosť webovému portálu a službe Airbnb. Používam túto ukážku tzv. „zdieľanej ekonomiky“ už niekoľko rokov a ide predsa len o celkom iný zážitok, ako bežné hostely, motely a hotely.
Hlavným lákadlom je pre mňa to, že za porovnateľné peniaze mám v Airbnb zvyčajne čo do čistoty, priestoru a pohodlia omnoho lepšie ubytovanie, ako v klasických ubytovacích inštitúciách.
Farma uprostred ničoho
Na Islande pravdaže peňaženku prevetráte. Za noc v hlavnom meste ešte zaplatíte dajme tomu uchádzajúcich 60 eur, ale v zvyšku ostrova už treba počítať so 100 eurami na noc (obvykle nie je rozdiel medzi jednou a dvoma osobami). Kým ale v Airbnb za túto sumu získate často veľmi pekne vybavenú domácu izbu a prístupnú zdieľanú kuchyňu, tak v bežných ubytovacích zariadeniach vám to nebude stačiť ani na najlacnejšiu plesnivú ubytovňu bez prikrývky, kde sa na drôtenej posteli prevraciate vo vlastnom spacáku.
Je jasné, že Airbnb bola pre mňa jasná voľba. Výhoda je, že je ubytovanie dostupné viac menej po celom ostrove a máte možnosť spoznať ako miestni ľudia žijú. Na severe som sa s manželkou takto ubytoval na úplne odľahlej farme v úzkom žľabe medzi viac ako tisíc metrov vysokými horami.
Uvítací výbor na farme v islandských horách na severe krajiny
Dorazil som zhruba o pol jednej v noci za plného svetla. Široko ďaleko žiadna pokročilá civilizácia, len farmár a farmárka so svojimi deťmi a vnukmi. Privítali ma kravy, ovce a svorka siedmich borderských kólií. Najaktívnejšie boli štyri šteniatka, ktoré sa okamžite podujali rozviazať mi šnúrky na topánkach a pooblizovali všetky mŕtve muchy z kapoty auta.
Kľud tu bol priam božský a mať na raňajky čerstvé mlieko, to je predsa len niečo iné ako to krabicové z obchodu.
Islanďania zimu vnímajú akosi inak ako my, čo je vzhľadom na to, že leto trvá prakticky len dva mesiace a následne je všetko pod snehom, jasné. Na farme mi majiteľka ukázala hosťovský domček, kde sme mali izbu, pričom podotkla, že nechala otvorené okno, lebo inak je v izbe rýchlo strašne teplo.
Nezdalo sa mi to veľa pravdepodobné, keďže bolo vonku zhruba 11 stupňov a okno som si radšej na noc zavrel. Dobre som aj urobil, pretože aj tak som mal ráno po prebudení pocit, že mám na nose cencúľ a na iných lokalitách som si radšej pri prespávaní už prikuroval.
Cesta je niekedy dobrá, inokedy zas horšia
Letný Island je špecifický tým, že je prakticky stále deň. Svetlo je aj v noci, takže je možné riadiť pomerne bezpečne. Slnko síce niekedy o jednej či druhej v noci naozaj „zapadne“, ale len mierne, takže obloha len na pár hodín začervená a zošedne a všetko je len tak ako u nás ráno pár minút pred východom alebo večer pár minút po západe slnka. V zime je to pravdaže presne opačne a slnko vykukne tesne spoza horizontu len na 2 či 3 hodiny, takže je prakticky permanentná noc.
Na permanentný deň musíte myslieť aj za volantom, pretože keď na to nie ste zvyknutý, môžete byť už po hodinách jazdy unavenejší, ako by sa vám mohlo zdať. Na Islande som strávil osem dní a keďže som sa pri lovení krásnych miest od hlavnej okružnej cesty nezriedkavo odkláňal, počítadlo najazdených kilometrov sa počas mojej výpravy posunulo až o 2300 km dopredu.
Masívny vodopád Dettifoss s najväčším prietokom vody v Európe
Občas ako v Tatrách, občas ako na Marse
Island je nádherná a zároveň veľmi zvláštna krajina. Asi najväčším prekvapením pre mňa bola jej obrovská variabilita. Na Slovensku síce tiež môžete prejsť z Podunajskej nížiny do Tatier za pár hodín, avšak charakter krajiny sa zas až tak príliš nemení. Ak je leto, je leto na celom Slovensku. Tráva je zelená, potoky zurčia a vtáčiky spievajú.
Severovýchod krajiny nad mestečkom Seyðisfjörður so 600 obyvateľmi
Island je ale celkom iný. Medzi potením v tričku a rýchlym obliekaním svetru a bundy vás môže deliť len pár minút. Kým pár desiatok kilometrov prechádzate medzi obrovskými polozasneženými horami a zelenými rovinami, o pár desiatok km už prechádzate pustinou vytvorenou zo stvrdnutej, tisícročia starej lávy. Tá je pritom všade kam len oko dohliadne, pričom takouto scenériou uháňate pokojne aj viac ako hodinu. Inokedy sa zas pohybujete štrkovou púšťou bez akejkoľvek rieky a zelene a cítite sa, ako by ste autom už neboli ani na Zemi, ale niekde na Mesiaci či Marse.
Kým v pustine si musíte už občas dávať pozor, aby ste nezaspali za volantom od nudy, v zazelenaných častiach musíte byť neustále na 100 % v pozore každú sekundu. Nie preto, že by ste narazili na nejakého človeka. Nie je nezvyčajné, že proti vám nejde žiadne auto niekoľko desiatok minút a nejaký dom ste videli niekedy naposledy pred hodinou.
Vitajte v pustine
V pozore musíte byť preto, že kedykoľvek sa na ceste môžu objaviť ovce alebo soby. Hlavne ovečky a barany sa radi pasú tesne pri ceste a z ničoho nič sa rozhodnú cez cestu prebehnúť alebo na nej zastať.
Na Slovensku sa často stretnete pri lesoch s dopravnými značkami, ktoré upozorňujú, že môže cez cestu prebehnúť srna či jeleň. Pokojne môžete ale jazdiť aj dlhé roky, než sa vám také niečo stane a značkám preto obvykle nevenujete veľkú pozornosť. Na Islande je to iné. Len behom ôsmich dní som dupal na brzdu štyri alebo päť krát, pričom som zastavil len pár metrov pred „mini stádom“ zloženom z troch alebo štyroch členov. Pri ceste som ich videl pri tom takmer neustále, a pri krajnici vidíte ovce stáť pokojne aj stokrát denne, pričom len dúfate, že sa na cestu nevydajú na poslednú chvíľu.
Námaskarð a jeho sírnaté bahno na severe krajiny blízko jazera Myvatn
Z hľadiska prírodných divov je Island skutočným rajom. Masívne vodopády, nádherné kaňony, zasnežené kopce. Ak máte radi turistiku, prídete si na svoje. Veľmi populárne sú horúce pramene, pričom na rôznych častiach ostrova narazíte na mnohé komerčné termálne kúpaliská. Ja som sa radšej vyhol zaľudneným komerčným cieľom, ako je napríklad Blue Lagoon, ktorá v skutočnosti prírodným termálnym prameňom nie je a vodu ohrieva geotermálna elektráreň v blízkosti.
Radšej som dal prednosť kúpaniu „na divoko“. Pravdaže, ak niekde na turistike narazíte na kalužu z ktorej sa parí, nesnažte sa do nej ponoriť ruku. Teplota vody môže byť ľahko blízka sto stupňom. Pri malom pátraní internetom ale nie problém zistiť, kam sa bezpečne vydať. Ja som využil dve miesta. Prvým sa stal Hengilssvæðið, kde som vkĺzol do teplého potôčika zhruba po hodinovom výstupe do krásnych hôr a druhým voľne dostupný divoký kamenný bazén pod sopkou Eyjafjallajökull, ktorú možno poznáte v súvislosti s rokom 2010, kedy jej výbuch a vychrlenie popolu spôsobilo týždenné zastavenie leteckej dopravy po celej Európe.
Horúce potoky Hengilssvæðið
Pravdaže, keďže tieto miesta sú prírodné, nepočítajte tu s nejakými službami. Na prezlečenie vám musí stačiť pár dosiek, slúžiacich ako závetrie. Vyzliekať sa pri silnom vetre zhruba pri 10 stupňoch (kvôli extrémne silnému vetru pocitovo okolo 5) nie je síce nič príjemné, ale telo teplo nestratí okamžite a ak stojíte niekde nahý len niekoľko desiatok sekúnd či pár minút, nie je to nič hrozné. Samotná voda je už potom ako dobrá horúca vaňa a dokázali by ste v nej byť aj hodiny. Obzvlášť ak vám spoločnosť robí krásny výhľad na hory.
O to viac potom zaskočí transformácia, kde pri ceste autom z takýchto končín náhle krajina zmení tvár na pustinu, ktorá vám pripomína fotografie z marťanských vozidiel. Putovanie napríklad 100 km krajinou, kde nie sú žiadne domy, tráva či stromy a všetko je len šedivé a kamenné, vyvoláva zvláštny pocit kľudu.
Prírodný bazén pod sopkou Eyjafjallajökull
Prekvapením takisto je, že veľa dobrodruhov sa podujíma prejsť daný ostrovný okruh na bicykli. Občas pôsobí strašidelne, keď autom predbiehate jedného či dvoch cyklistov, ovešaných ako vianočné stromčeky výbavou, pričom od najbližšieho „mesta“, domu či dokonca len inej ako mesačnej krajiny ich delí 50 či 100 km. Prekvapenie je ešte väčšie, ak na nejakej opustenej ceste desiatky km od civilizácie vidíte nejakého dobrodruha skrátka len bežať.
Kartu berie aj zmrzlinár
Z hľadiska komunikácie na Islande nie je problém. Islandsky síce neviem, ale v akomkoľvek obchode či pumpe som sa nestretol s domorodcom, ktorý nevedel anglicky a dokonca aj na farmách a v odľahlých oblastiach som sa vždy dohovorili, i keď občas už mierne aj rukami a nohami.
Island je na tom z hľadiska priemernej mzdy celkom inak ako bývalý východný blok (zhruba 3000 eur čistého), takže ceny bežných vecí sú pre Slováka trošku pálivé. Obed pre dvoch v reštaurácii v hlavnom meste sa ľahko vyšplhá aj na 100 eur a s 50 eurami počítajte aj v najlacnejšej pizzerii. Ak sa aj uskromníte a poviete si, že na turistike vám stačí, ak si hore pod ľadovcom dáte z batohu nejaký ten vlašský šalát s troma rožkami, počítajte, že v bežnom supermarkete za to aj tak vysolíte zhruba 10 eur.
Ľadovcové jazero Jökulsárlón na juhovýchode Islandu
Pravdaže, mimo hlavného mesta sa už na reštaurácie nespoliehajte. Úlohu obchodu a zároveň miesta kde sa dá relatívne lacno najesť plní často pumpa. Paradoxne, tankovanie benzínu je kompletne samoobslužné a musíte ho zaplatiť priamo v automate vedľa pumpy kartou ešte pred natankovaním (zablokuje sa suma zhruba 100 eur a po natankovaní sa strhne správna čiastka už bez potreby vloženia karty ako takej).
Za celú svoju návštevu som nepotreboval ani jednu islandskú korunu. Všade som platil len kartou a použiť sa dala pri každej príležitosti aj na tých najzapadnutejších miestach. Opäť sa veru máme čo učiť, i keď situácia je aj u nás už pomerne dobrá.
Sopka Hverfjall na severovýchode, blízko pekne formovaného lávového údolia Dimmuborgir, alebo ako moja manželka povedala, Hora osudu, do ktorej ideme hodiť svoje prstene
Na vrchu sopečného kráteru Hverfjall s pohľadom na jeho útroby
Krajina pirátov?
Island je špecifický tým, že v parlamente sedia aj zástupcovia Pirátskej strany. Týmto stranám, ktoré vznikli v rôznych štátoch po celom svete, som sa už viac krát venoval (naposledy v článku Autorský zákon pre 21. storočie), pričom som vyzdvihoval ich dôležitú rolu ako protipól obrovskému lobingu filmových a nahrávacích štúdií, ktoré sa snažia autorský zákon naťahovať do absurdnosti.
Typickým prejavom takýchto strán je boj o slobodu slova, sieťovú neutralitu, internet bez cenzúry a filtrov a používateľské práva. Islandská Pirátska strana vznikla v roku 2012 a už behom parlamentných volieb v roku 2013 dokázala zaujať. Získala 5,1 % hlasov a tri kreslá v parlamente.
Jeden z jazykov ozrutného ľadovca Vatnajökull (8000 km2). Aj keď sa to nezdá, sedím nad ramenom vo výške niekoľkých stoviek metrov. Tento jazyk je 2 km široký a ťahá sa daným údolím viac ako desať kilometrov
S nežnejšou polovičkou pri krátere Kerið
Šlo o peknú reakciu na frustrovanosť obyvateľstva a nespokojnosť s udalosťami okolo finančnej krízy, ktorou bol Island zasiahnutý omnoho výraznejšie, než napríklad Slovensko.
Aj keď tri kreslá nie sú veľa, pri reakcii na parížsky teroristický útok na redakciu Charlie Hebdo v minulom roku sa členom strany podarilo presadiť zrušenie islandského zákona o rúhaní z roku 1940, čím sa postarali o to, že kritika rôznych náboženstiev a cirkví je na Islande už súčasťou slobody slova. Žiaľ, v roku 2013 sa im nepodarilo presadiť navrch zákona, ktorý by sa postaral o to, že by Edward Snowden dostal islandské štátne občianstvo a ochranu pred americkou jurisdikciou.
Popularita strany však stále raketovo stúpa. Od roku 2015 strana pravidelne vedie v rámci výskumu verejnej mienky, pričom pri nedávnom škandále Panama Papers z apríla tohto roku, pri ktorom sa islandský premiér vzdal funkcie, vystúpil ukazovateľ jej podpory až na 43% voličov. To je viac, než majú súčasné vládnuce strany dohromady (strana nezávislosti Sjálfstæðisflokkurinn a strana progresu Framsóknarflokkurinn). Vzhľadom na to, že podobný stav už trvá viac ako rok, je dosť dobre možné, že v nadchádzajúcich islandských voľbách, ktoré sa odohrajú za trištvrte roka, sa Pirátska strana po prvý raz ujme vlády.
Zdá sa, že Islanďania majú o slobodný internet postarané.
