Masívny čínsky boom livestreamingu nemá vo svete obdoby. A ak si myslíte, že vyzerá ako ten náš, nemôžete byť ďalej od pravdy. Transformácia celej spoločnosti je obrovská, pričom ukazuje, ako rýchlo sa všetko môže meniť lusknutím prstu. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Možno streamingové reálie dobre poznáte. Používate Twitch, sledujete desiatky obľúbených streamerov, pričom sú súčasťou vášho dňa a zábavy. Všetko je jasné a zrejmé, pričom rovnaká situácia platí na celej planéte. No nie?
Realitou však je, že čínsky streamingový svet je celkom na inej úrovni, ako poznáme v Európe či v USA. Niekedy vyzerá ako výjav z 10 rokov vzdialenej budúcnosť, ktorá nás čaká, inokedy pôsobí ako scéna zo seriálu Black Mirror. Faktom ale je, že live streaming pretvoril celú miestnu spoločnosť a všetko sa udialo neuveriteľne rýchlo.
Kľúčovým a dlhodobým rozdielom čínskych streamovacích, sociálnych a komunikačných aplikácií je ich kompletné previazanie s platobnými systémami. A to na úrovni, ako v rámci amerických a európskych služieb skrátka dodnes nepoznáme, alebo len mierne začíname obmedzene spoznávať.
Napríklad WeChat komunikátor, ktorý je na prvý pohľad len obyčajným ekvivalentom západného WhatsAppu či Messengeru, je v realite plne funkčný platobný mechanizmus, naviazaný na platobnú kartu či účet, ktorý môžete pomocou NFC, QR kódu alebo aj priamo samotného četu ako takého kdekoľvek v Číne už mnoho rokov použiť.
A čo je dôležité, v kľúčových lokalitách ho prirodzene takto používajú skoro všetci.
Nejde len o obyčajné obchody, kde priložíte telefón k terminálu, alebo o nejaké naskenovanie QR kódu na faktúre za elektrinu. QR kód vám vygeneruje na displeji svojho telefónu ktokoľvek a čokoľvek a peniaze môžete často aj omnoho pružnejšie poslať formou „červenej obálky“ priamo v čete.
Je jedno či ide o trhový stánok, babku ktorá pri ceste predáva ovocie z tašky, muzikanta na vlakovej stanici, alebo kamaráta, ktorý vedľa vás sedí na lavičke. Ak ho máte v kontaktoch, posielate mu „textovú“ správu s peniazmi, ak je to nejaký cudzí človek či predajca, skenujete jeho QR kód, ktorý má dávno nachystaný.
Vďaka týmto plynulým platobným mechanizmom sa v Číne stalo úplne bežné to, o čo sa západné firmy snažia neúspešne už viac ako dekádu – mikroplatby, ktoré všetci používajú, všetci sú na ne pripravení a nikto sa nad nimi ani nepozastavuje.
Elektronicky poslať pár drobných niekomu, na koho sa práve pozeráte, je v Číne také samozrejmé, ako načiahnuť sa do vrecka a vhodiť pár mincí do klobúku.
ČUDESNÉ VÝJAVY Z LIVE-STREAMOVACEJ ČÍNY
V súčasnosti sleduje a vyhľadáva živý streaming viac ako 750 miliónov Číňanov. To je zruba toľko, koľko nás dohromady žije v EU a USA. V rámci Číny je to o niečo viac ako polovica populácie, pričom popularita tohto druhu zábavy a obživy v krajine naďalej rastie. Do konca roku 2023 livestreaming pravdepodobne prekročí v Číne viac ako 800 miliónov pravidelných používateľov.
Na oko sa môže zdať, že sen o tom byť populárny a úspešný streamer nie je v základe o nič odlišnejší, než byť veľkým YouTuberom, alebo v starších reáliách byť slávnym spevákom, hercom či športovcom. Vždy nevyhnutne platí, že viac ako 99,99 % ľudí, ktorí sa o to pokúsia, skončia neúspechom.
Lenže livestreaming, predovšetkým ten čínsky, je v tomto značne odlišný. V určitej miere totiž dokáže skĺbovať mechanizmy extrémnej popularity a slávy, spolu s žobraním na vlakovej stanici, pouličným vystúpením umelcov a krvilačným teleshopingom.
Podobne ako v prípade iných internetových mechanizmov, aj tu je bariéra na vstup veľmi malá a skúsiť svoje šťastie môže naozaj každý. A „úspešný“ streamer pre mnohých znamená skrátka len trochu si privyrobiť, pričom v čínskych reáliách to nie je vonkoncom nedostižná méta.
Pozrite sa napríklad na tieto krátke zábery, ktoré sa v poslednom roku hojne šírili internetom. Vidíme v ňom streamovať mladé ženy, na mieste ktoré vyzerá ako skladisko, pričom ich pozadie tvorí doska prevrátených stolov.
Celé to pôsobí značne distopicky.
V popletených komentároch pod týmito videami sa často stretnete s tým, že ide o „továrne na influencerov“. V nich majú novodobí pasáci zneužívať mladých ľudí túžiacich po sláve, vychovávať a pestovať ich ako dobytok, pričom si berú väčšinu z ich prípadných ziskov.
Realita je však omnoho prozaickejšia. Modrá ceduľka s číslom, ktorú pri jednotlivých miestach vidíte, má na sebe nápis 摊位. Znamená v preklade búdka alebo stánok. Táto búdka sa prenajíma, pričom v závislosti od toho kto vám ju prenajme sa môže cena pohybovať na úrovni 10 až 30 eur na deň, respektíve popoludnie či večer.
Daných ľudí na videu nikto nezneužíva ani nevykorisťuje. Nikomu nedávajú podiel zo svojho zárobku. Miesto a výbavu si skrátka prenajali za svoje peniaze a následne streamujú.
To čo vidíte je lacný streaming stánok so všetkým potrebným. Stačí si priniesť len svoj telefón a následne už môžete skúšať „šťastie“. Niektorí spievajú, niekto iný žartuje, niekto rozpráva o tom čom ho napadne alebo čo považuje za zaujímavé.
Ideou je nalákať dosť peňažných príspevkov, rovnako ako to robí pouličný muzikant. Môže to na vás pôsobiť zvláštne, že prečo to preboha robia na takomto mieste a takto, ale to len z dôvodu, že nepoznáte mieste reálie.
Mladé ženy, ktoré vidíte na takýchto videách, obvykle pracujú v nejakej blízkej fabrike, kde sa montuje elektronika alebo čokoľvek iné. Takýto robotníci sú často veľmi mladí a často prichádzajú z ďalekého vnútrozemia, pričom bývajú na hromadných ubytovniach, ktoré poskytuje samotná fabrika, kde je vedľa seba niekoľko poschodových postelí a vlastne nič viac.
Nemajú vybavenie, priestor a ani poriadne internetové pripojenie na streaming po vlastnej ose. A tak sa rozhodli prenajať si po práci toto lacné streamingové miesto a skúšajú šťastie.
Nejde len o výbavu, dobré pripojenie a priestor na sedenie. V mnohých prípadoch sa na takýchto miestach dá „objednať“ aj nejaký typ školenia či tréningu, v ktorom vám niekto skúsenejší ukáže, ako správne nasmerovať osvetlenie, aký uhol záberu zvoliť a prípadne vás upozorní na nejaké vaše najväčšie slabiny, ktoré by ste mali potlačiť, v súvislosti rečou či pozeraním do kamery.
Ak sa pýtate, kto vlastne streamy týchto dievčat sleduje, odpoveďou je, že prakticky ktokoľvek. Čínske streamovacie platformy sú výrazne späté s geolokáciou a väčšina prípadných divákov je niekde z relatívne blízkeho okolia, či už v rámci mesta alebo prefektúry.
Aj keď všade vo svete platí, že pekné a rozmilé dievča má v základe lepšiu štartovnú pozíciu, nemyslite si, že ide o nejaké priame poľovanie na sexualitu. Na rozdiel o Twitch platformy, kde je pozícia „titty streamera“ hlboko zakorenená, začala byť na čínskych streamovacích platformách uplatňovaná značná kontrola „vhodnosti“ obsahu.
Ľudia, ktorí týchto „malých streamerov“ radi sledujú a podporujú ich, nie sú príliš odlišný od toho, ako keď vy hodíte nejakú mincu do klobúku pouličnému muzikantovi, okolo ktorého pravidelne chodíte, aj keď nepredvádza nejaký dych berúci výkon na svetovej úrovni.
Niektorí streameri nezarobia nič a rýchlo stratia záujem. Iní si niečo privyrobia a prilepšia k výplate, takže pokračujú a snažia sa preraziť. Namiesto toho, aby sedeli na ubytovni, skúšajú zotrieť svoj žreb v streamovacej lotérii a dostať sa k lepším peniazom. Dúfajú, že to dokážu. Že budú úspešní a preniknú do sveta slávy. Každý človek o niečom sní a vlastne nie je na škodu sa o to pokúsiť.
POZRITE SA NA MŇA, SOM „SOMRÁK“ Z BUDÚCNOSTI
Američania majú príslovie, že v Texase je všetko väčšie. Myslím si, že zvyšok sveta by si mal pomaly začať osvojovať podobné v štýle „v Číne to už robí niekto 1000× intenzívnejšie“.
Z nášho európsko-amerického pohľadu máme pritom tieto škály často problém vnímať a chápať. Obrovská populácia, popularita a podobnosť všetkého obsahu znamená, že súboj s algoritmom je často na poriadne ostré lakte.
Azda najviac šokujúco pôsobia videá, v ktorých vidíme čínskych streamerov sedieť len tak na ulici alebo rovno pod mostom, kde osvetlený svetlami a s úsmevmi pôsobia ako nejakí futuristický bezdomovci, ktorí o mince žobrú na internete.
Pripomína to scénu z kultového seriálu Simpsonovci, kde jeden z bezdomovcov ukradne Segway a následne s ním jazdí po obchodnom dome, žobre a kričí, „pozrite sa na mňa, som somrák z budúcnosti“.
Prečo to robia?
Vidíme tu v akcii dva oddelené efekty. Prvým je, že pouliční streameri sa snažia vyťažiť z efektu lokalizačnej funkcie, pri ktorej algoritmus môže divákom v blízkom okolí ponúknuť tento stream ako doporučený, respektíve má väčšiu šancu objavenia sa na nekonečne prstom posúvanej table nového obsahu.
Namiesto toho, aby streamovali niekde na svojom sídlisku, kde sa ľudia tlačia v garsónkach či iných malých bytoch „nízkopríjmových domácností“, presúvajú sa do lokalít v dosahu vilových štvrtí, luxusných rezidencií a podobne, kde je väčšia pravdepodobnosť, že niekto kto pozerá „lokálne streamy“ sa nezdráha dávať väčšie príspevky.
Nemusia pri tom sedieť a streamovať rovno v konkrétnej ulici či pri konkrétnych domoch. Stačí byť niekde v danej štvrti, pričom byť pod mostom či v podjazde má tú výhodu, že sa úspešne schovajú pred prípadným dažďom, alebo silnejším vetrom.
Druhým efektom, ktorý tu vidíme v akcii, je združovanie. Aj keď by sa mohlo zdať, že každý streamer si bude hľadať nejaké miestečko, kde ho nikto neotravuje, realita je taká, že streameri vedome alebo podvedome uprednostňujú takéto zoskupovanie, z hľadiska vzájomnej bezpečnosti.
Ak sedíte vonku na chodníku a všetku svoju pozornosť venujete videu, často nemáte prehľad o tom, čo sa okolo vás deje. Sedenie v skupinkách tak vyvoláva dojem väčšieho bezpečia, či už v prípade dopravy, alebo okoloidúcich.
Keďže cez deň majú títo ľudia obvykle klasickú prácu a na ulici streamujú len vo večerných až nočných hodinách, hrozba obťažovania nejakým hlupákom, ktorý si vyloží ich nepozornosť ako „pozvánku“ k úchylnému správaniu alebo fyzickému útoku, nikdy nie je nulová.
Byť „medzi svojimi“ je pravdaže pocitovo aj mentálne prospešné, čo platí prakticky v akejkoľvek súvislosti. A toto zhlukovanie je mnohokrát žiadané aj z hľadiska iných obyvateľov, ktorí riešia streamerov len „tu“ a nie jedného na každom rohu.
Aj keď policajti v niektorých lokalitách môžu streamingové skupinky rozpúšťať a požiadať ich o odchod, nikomu nehrozí zatknutie. Platí prakticky to isté, čo pre pouličných muzikantov a iných umelcov. Koniec koncov, o pouličných umelcov obvykle aj ide, bez ohľadu na stupeň ich schopností.
Treba ale povedať, že všetko je veľmi čerstvé a daný stav trvá prakticky len pár rokov. To, že sa ľudia v Číne aspoň zatiaľ týmto chovaním nedostávajú do problémov, sa môže, ale aj nemusí v dohľadnej budúcnosti zmeniť.
Ak vás zaráža, že mnoho streamerov pôsobí rovnako a všetci vyzerajú ako „cez kopírák“, je treba si uvedomiť, že okno úspechu je veľmi malé a ľudia obvykle rýchlo zistia, čo je ziskové a čo nie. To je napokon aj dôvod, prečo populárna muzika či filmy dodržujú určité overené schémy a podoby stále dokola.
Aj keď byť odlišný a unikátny sa občas enormne vyplatí a trafíte sa do čierneho, v drvivej väčšine prípadov platí, že práve ten odlišný zlyhá.
PREROD STREAMINGU DO NOVEJ FORMY PREDAJA TOVARU
To, prečo sa za posledné roky dostal streaming v Číne tam, kde je dnes, môže však predovšetkým jedna vec – predaj tovaru.
Táto zvláštnosť je v súčasnosti dominantnou tvárou čínskeho livestreamingu a definuje obrovskú digitalizáciu krajiny ako celku, ktorá nemá vo zvyšku sveta obdoby.
Nezrodilo sa to len tak.
Prvotný silný boom streamingu, ktorý v Číne nastal v rokoch 2015 a 2016, sa podobne ako inde na svete týkal zábavy. Hrania počítačových hier, spevu a iných bežných činností. Rozdielom oproti zvyšku sveta bolo, že počet používateľov čínskych platforiem sa behom krátkej doby začal rátať na stovky miliónov, čím popularita niektorých streamerov vystrelila do kozmickej úrovne a k astronomickým zárobkom.
Ako jeden príklad za všetko môže slúžiť 24. ročný Li Tianyou, ktorý sa behom roku 2017 v televíznom vysielaní nonšalantne pochválil, že streamingom zarába 11 miliónov dolárov ročne.
Tianyou, ktorý sa pred streamingovou kariérou živil ako grilovač mäsa v pouličnom stánku, pričom si privyrábal tancovaním na ulici, sa behom krátkej doby stal miláčikom viac ako 22 miliónov pravidelných divákov.
Pozornosť si získal rapovými skladbami, v ktorých pri streamingu spieval o životných trápeniach a vzťahoch, pričom v niektorých sa aj pozitívne vyjadroval o drogách, konkrétne o metamfetamíne, ktorý pomáhal „zmazať všetky trápenia“.
Jeho popularita inšpirovala mnohých mladých ľudí a behom tohto obdobia sa každodenný livestreaming stal medzi mladými Číňanmi taký samozrejmý, ako chodenie do školy.
Počet stremovacích platforiem narástol v Číne na viac ako 700, pričom ďalšie pribúdali ako huby po daždi. Hodnota trhu prekročila 4,4 miliardy dolárov a naďalej rástla. Mnoho streamerov, v hone na popularitu, začalo prezentovať rôzny provokatívny obsah najrôznejšieho charakteru, od nebezpečných a život ohrozujúcich kúskov až po streamy so sexuálnym podtónom.
Všetko prilákalo pozornosť čínskeho režimu, ktorý sa na konci minulej dekády začal obávať, že tento nový typ biznisu rastie príliš rýchlo a získava si enormné publikum, čo všetky totalitné režimy vnímajú ako hrozbu pre svoju existenciu.
Štátni regulátori upriamili pozornosť aj na gigantické a nezriedkavo nezdanené sumy, ktoré niektorí streameri zarábali a takisto na ich správanie, ktorým sa prezentovali, pričom zaviedli množstvo nových nariadení a regulácii.
Streamovanie sa muselo po novom výhradne riadiť morálnymi a politickými štandardmi. Zo streamov muselo zmiznúť fajčenie, hlboké výstrihy a nevhodné témy.
To sa stalo osudné aj pre Li Tianyoua, ktorý bol kontrolnými orgánmi osočený z nežiaduceho „šírenia drogovej hudby, nehanebného vystavovania bohatstva a slaboduchej zábavy nízkej úrovne“.
Regulátori prikázali všetkým streamovacím platformám v Číne, aby okamžite zrušili jeho používateľské účty a zabránili v ich opätovnom vytváraní, z dôvodu „hrubého porušovania verejného poriadku a dobrých mravov, ktoré poškodzujú fungovanie spoločnosti a narúšajú fyzické a duševné zdravie mládeže“.
Podobne neslávne dopadli ďalší veľmi populárni streameri s desiatkami miliónov divákov, ako napríklad Lu Benwei, Chen Yifa, a Yang Kaili, ktorí bez ohľadu na svoju komerčnú silu zmizli lusknutím prstu.
Čistkám sa nevyhli ani samotné streamovacie platformy, ktorých počet sa behom mesiacov zredukoval o 70 %, zhruba na 200.
Medzi najpopulárnejšie streamovacie platformy patrilo Kuaishou, ktoré po odstránení problematického obsahu, ktorí regulátori a cenzori označovali za „vulgárny“, začalo hľadať nové možnosti rastu.
Na konci minulej dekády tak platforma prišla s celkom novým a netreným spôsobom – streamingom za účelom predaja tovaru.
Svojich streamerov začala povzbudzovať k tomu, aby v rámci svojho vysielania prezentovali a predávali rôzne produkty, pričom ich začala rôznymi spôsobmi podporovať.
Idea bola jasná. Využiť obrovskú popularitu streamingu a prirodzené zapojenie a dôveru divákov a takisto priamu prítomnosť platobných mechanizmov. Všetko bolo k tomu vhodné. Nič nechýbalo a hlavne, bolo to bezproblémové z hľadiska cenzorov.
A nič ľudí nemotivuje viac, než peniaze. Tento typ streamingu sa v Číne začal okamžite v hojnej miere rozširovať. Pandémia poslúžila ako katalyzátor, pričom tržby platformy ako Kuaishou, Douyin a Taobao Live behom roku 2020 narástli viac ako šesťnásobne.
Ak ste fešák a máte ženské publikum, nezabudnite predávať voňavky a mejkapy, ktoré sa vám páčia. Ak ste hráč hier, nezabudnite svojim divákom ponúkať myši, či iný hardvér, ktorý používate a chválite. Ak spievate, ponúkajte mikrofóny. Iniciatíve sa medze nekladú, pričom ak vás ľudia majú radi, pokojne budú vytvárať objednávky aj na čipsy, ktoré práve jete a na nohavice ktoré radi nosíte, obzvlášť ak vedia, že vás tým podporujú.
Idea livestreamingu sa v základe nijako nezmenila a mnohí streameri robia stále to isté – zabávajú ľudí. Tie najúspešnejšie prenosy sú vždy mixom predaja a zábavy, vďaka čomu sa behom posledných troch rokov celkom pretvorila idea čínskej spoločnosti o tom, ako sa predáva a nakupuje.
Behom roku 2022 sa na čínskych livestreamingových platformách predal tovar za viac ako 500 miliárd dolárov.
Niektorí streameri si takto privyrobia pár stoviek eur mesačne. Iní operujú vo veľkom a zarábajú tisíce či desaťtisíce eur. No a tí najväčší a najúspešnejší – milióny eur mesačne.
Pri pohľade na fotky či videá vám celá situácia môže pripomenúť teleshoping. Teda formu predaja, ktorú na Slovensku máme dnes už spojenú skôr s dôchodcami.
Hlavným rozdielom je však priama interakcia.
Streamer sleduje sám seba na svojej obrazovke a číta otázky, ktoré vyskakujú od divákov a reaguje na ne, tak ako u klasického livestreamera očakávate.
Každý úspešný streamer má so svojimi divákmi vytvorený určitý familiárny a priateľský vzťah.
Tak ako v amerických a európskych streamoch, aj tu je livestream často priateľským monológom plným humoru a špecifických vtipov. Streamer má svoje správanie a osobnosť, zdieľa názory a anekdoty, pričom hovorí nadnesene a s humorom. A hlavne – interaguje v reálnom čase s divákmi.
Diváci sa tak v rámci prezentácie vecí dostupných na predaj cítia domácky. Ako v kamarátovom obchode, ktorého radi podporia. Ak niečo ukazuje alebo predvádza, môžu sa ho pýtať priame otázky.
Môžu požiadať aby im ukázal to oblečenie z tej či onej strany. Môžu sa opýtať, či je nejaká predávaná potravina sladšia či kyslejšia ako iná, pričom ju streamer okoštuje. Alebo ako znie poklepanie na dno tej či onej panvice, ktorú práve drží v ruke.
Diváci pri tom objedávajú jednotlivé veci priamo cez stream, bez toho aby streamera rušili. Alebo urobia veľký nákup a potešia sa, keď im streamer v prenose priamo poďakuje a spomenie ich meno.
Na začiatku tejto dekády už len máloktorí úspešní streameri alebo klasická firma livestreamingovému predajnému šialenstvu dokázala odolať. Nebolo nič, čo by sa v rámci streamingu nedokázalo predať.
Kým na prelome druhej a tretej dekády ešte dominovali veci ako kabelky, kozmetika a podobne, v nasledujúcich rokoch sa postupne pridávalo čokoľvek a ktokoľvek. Vrátane reštaurácii, farmárov, predajcov automobilov aj realitných maklérov.
KTO NESTREAMUJE A NEPREDÁVA, TEN NEEXISTUJE
S nástupom tretej dekády sa čínsky trh začal novej realite masívne prispôsobovať. V mnohých mestách začali vznikať streamovacie akadémie, ponúkajúce víkendové alebo týždňové kurzy a dokonca aj nové univerzity, zamerané na livestreaming e-commerce.
Rozbehlo sa takisto mnoho biznis inkubátorov, ktoré sa sústreďovali na hromadný manažment malých a stredne zarábajúcich streamerov a niektoré mestá začali lákať k presťahovaniu vysoko zárobkových influencerov, akoby šlo o športové hviezdy, ktoré prinesú mestu väčšiu pozornosť.
Pre mnohých šlo o splnenie sna založiť si „vlastný biznis“ a stať sa podnikateľom. A to nielen pre mladých ľudí, ale pre kohokoľvek, vrátane dôchodcov.
New York Times napríklad v rámci svojho článku poukázal na celkom bežný prípad Wanga Tiebiao, 55. ročného muža z provincie Šan-tung, ktorý sa dlho nie príliš úspešne snažil živiť ako vodič nákladného vozidla a príležitostný podomový predajca hrncov.
Jedného dňa narazil na Douyin (Tik-tok) video, v ktorom jedna spoločnosť regrutovala streamerov na predaj domácich potrieb obchodného domu v meste Yiwu, pričom ponúkala bezplatný kurz.
Uvedomil si, že sa môže pokúsiť splniť si svoj sen o nezávislej zárobkovej činnosti a podnikaní, pričom mu k tomu stačí len smartfón. Nemusí nič investovať. Nič riskovať. Nepotrebujete fyzický obchod za ktorý musí platiť nájom. Nepotrebuje nakupovať inventár a dúfať, že sa predá. Použije skrátka obchod niekoho iného.
Je to podobné ako keby vám na Slovensku veľký obchodný dom, napr. Ikea, Bauhaus či OBI, ponúkli možnosť predaja ich tovaru. Chodili by ste po obchode so smartfónom v ruke, na živo streamovali a svojim divákom by ste ukazovali a predvádzali veci, ktoré vás zaujali.
O všetko dodanie aj odoslanie tovaru, ktorý by si vaši diváci cez stream objednali, by sa postaral samotný obchod. Vy by ste získavali len podiel z predaja.
Je pri tom vždy len na samotných streameroch, ako to robia, na aký typ tovaru sa zamerajú a ako vtipne či podrobne ho popisujú a predvádzajú. Nikto im nehovorí, ako predávať. A niektorým to vyjde.
Wanga Tiebiao skúšal rôzne postupy, pričom postupne sledoval, ako mnoho jeho kolegov zlyhalo a klasicky sa v obchode zamestnali. Jemu sa ale podarilo získať niekoľko stoviek a neskôr viac ako tisíc divákov a aj keď ešte nezarába toľko, koľko by dostal v klasickej práci, skúša to ďalej. Páči sa mu nezávislosť a to, že môže byť svojim zdokonaľovaním strojcom vlastného úspechu.
Snaha čínskeho režimu obrovský boom streamingu kontrolovať neprestáva. V júni minulého roku regulátori prostredníctvom Národného úradu pre rozhlas a televíziu vydali nové zásady správania sa, v podobe etického kódexu streamingu. V rámci neho sa zakazuje vyjadrovať štýlom, ktorý by vrhol negatívne svetlo na Komunistickú stranu Číny, pričom streameri sú za každých okolností povinní dodržiavať nielen dobré mravy, ale aj „zastávať správny svetonázor“.
Tieto zmeny čínski streameri nevnímajú príliš pozitívne, pretože sa obávajú toho, že prídu u jednu z najdôležitejších lákadiel – zábavnú, neformálnu a uvoľnenú atmosféru, ktorá je pre úspešný livestreaming esenciálna.
Nikto si ale nemôže dovoliť stanovené zásady nedodržiavať.
Čínska strana je „neomylná“ a jej sila bezbrehá a ničím nekontrolovaná. A tak ako pred rokmi zmizli veľkí „zábavní“ streameri, tak môžu kedykoľvek zmiznúť aj tí najväčší „predavačskí“ streameri.
Ako dobrá ukážka môže slúžiť hviezdy čínsky streamer Austin Li Jiaqi, tiež známy ako „kráľ rúžov“, ktorý predáva a prezentuje kozmetiku a rôzne skrášľovacie doplnky pre ženy aj mužov.
Behom posledných rokov si získal obrovskú popularitu vďaka neotrenému humoru, uštipačným poznámkam k celebritám a špecifickému správaniu a vystupovaniu (rúže predvádza rovno na sebe, neraz v rekordnom tempe). Jeho stream je pretkaní „hláškami“ typu OMG jiěmèimen mǎi tā!, teda doslova niečo ako „OMG kočky, toto si kúpte!“, v okamihu ako sa mu nejaký produkt, ktorý na sebe vyskúša, veľmi páči.
Jeho živé streamy sleduje viac ako 170 miliónov divákov, pričom v nich dosahuje predaje na úrovni 10 až 20 miliónov dolárov mesačne.
S nástupom nových pravidiel cenzorov sa musel aj Li Jiaqi značne „umravniť“ a svoj tón a vystupovanie skrotiť, pričom podľa jeho vlastných slov ho to urobilo viac nudným. To že sa prispôsobil a ani to, že je kráľom čínskeho livestreamingu, mu však nezaručilo imunitu.
V minulom roku bol náhle, z ničoho nič jeho livestream prerušený a odstrihnutý z internetu v momente, keď prezentoval na predaj zmrzlinovú tortu v tvare tanku. Jeden deň pred výročím Masakru na námestí Nebeského pokoja, pri ktorom čínska armáda 4. Júna 1989 krvavo potlačila prodemokratické protesty v krajine.
Ako uviedol New York Times, údajne neexistuje žiadna indikácia, že by Li chcel prezentovať kritiku režimu alebo politický názor. Je dosť dobre možné, že šlo len o náhodu. Táto udalosť je však Číne extrémne cenzurovaná a mnoho mladších ľudí, ktorí nikdy neopustili krajinu, dnes o nej nemá žiadne povedomie.
Li po prerušení vysielania zmizol zo streamovacej platformy na tri mesiace. A nevedno, čomu konkrétne čelil. Napokon sa vrátil a pokračuje v streamingu.
O udalosti sa nehovorí.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
