Keď sa zdieľaná poloha zmení na dohľad: Partnerská kontrola ako kybernetické riziko

„Pošli mi polohu, nech viem, že si v poriadku.“ Veta, ktorá môže znieť ako prejav starostlivosti, sa v niektorých vzťahoch môže nenápadne zmeniť na nástroj kontroly.

Smartfón dnes nie je len komunikačný nástroj – je to denník, archív, mapa pohybu aj návykov. Keď niekomu umožníme prístup k týmto údajom, neodovzdávame len pohodlie, ale aj citlivé dáta, ktoré môžu byť zneužité.

Na riziká spojené so sledovaním partnera cez telefón upozorňuje aj prostredie kybernetickej bezpečnosti okolo konferencie Qubit Conference.

Poloha ako detailný profil života

Zdieľanie polohy neznamená len informáciu „som tu“. Znamená to vedieť, kde bývam, kedy odchádzam z domu, ktorou trasou chodím do práce, kde sa pravidelne zdržiavam a s kým sa pravdepodobne stretávam. Výskumy pritom ukazujú, že na identifikáciu osoby v anonymizovaných dátach môžu stačiť už štyri náhodné body polohy.

Stačí kombinácia pravidelnej trasy do práce, návštev fitnescentra či obľúbenej kaviarne. Keď sa k tomu pridajú metadáta – kto s kým komunikuje, kedy a ako často – vznikne presný obraz každodenného života aj bez čítania samotných správ.

Sociologička PhDr. Silvia Porubänová upozorňuje, že v snahe o naplnenie ideálu partnerského vzťahu sú ľudia často ochotní pristúpiť na podmienky, ktoré by v inom type vzťahu považovali za neakceptovateľné. Zdieľanie polohy sa tak môže stať podmienkou dôvery, hoci v skutočnosti ide o mechanizmus kontroly.

Nenápadné aplikácie a tieňové profily

Riziko sa netýka len mapových aplikácií. Fitness platformy, zdieľané kalendáre, rodinné účty či cloudové albumy dokážu vytvoriť podrobný profil správania. Údaje vznikajú pri bežnom používaní telefónu a dajú sa poskladať bez potreby hackovania.

Aj keď niektoré služby človek nepoužíva, môžu o ňom vznikať tzv. tieňové profily z dát, ktoré zdieľajú iní.

Keď sa konflikt zmení na incident

V medzinárodných diskusiách sa čoraz častejšie používa pojem technology-facilitated abuse – zneužívanie technológií v intímnych vzťahoch. Patrí sem sledovanie, manipulácia či narúšanie súkromia, vrátane tzv. stalkerware – aplikácií určených na monitorovanie bez súhlasu používateľa.

Podľa dostupných údajov bolo v roku 2023 globálne zasiahnutých viac než 31-tisíc unikátnych používateľov stalkerware.

Nejde však len o špionážne aplikácie. Často ide o prevzaté účty, prístup do cloudu, zrkadlené notifikácie alebo ponechané prihlásenie na cudzom zariadení. V praxi sa kyberincident často začína zneužitím dôvery, nie sofistikovaným hackovaním.

Phishing a AI ako ďalší faktor

Riziko zvyšuje aj rastúca kvalita phishingových útokov. Na Slovensku je podľa spoločnosti ESET phishing dlhodobo dominantnou hrozbou a jeho presvedčivosť zvyšujú nástroje umelej inteligencie.

V toxickom vzťahu sa tak bežná kyberkriminalita môže stať osobným problémom. Podvrhnuté e-maily či falošné prihlasovacie stránky môžu viesť k prevzatiu účtov, úniku fotografií alebo súkromnej komunikácie.

Ako získať kontrolu späť

Ak vznikne podozrenie na digitálny dohľad, je dôležité postupovať opatrne – najmä ak je vo vzťahu prítomná agresia. Prudké kroky môžu situáciu vyhrotiť.

Základom je:

zmeniť heslá z bezpečného zariadenia,
zapnúť dvojfaktorové overenie,
skontrolovať zdieľanie polohy a oprávnenia aplikácií,
preveriť prihlásené zariadenia a rodinné účty.

Technológia má slúžiť človeku, nie nahrádzať dôveru. Ak sa zdieľaná poloha stane povinnosťou a prístup k účtom nástrojom kontroly, nejde už o prejav starostlivosti, ale o bezpečnostné riziko. A v takom prípade je vhodné riešiť situáciu ako digitálny incident, nie ako bežný partnerský spor.

Zdroje: Qubit Conference

Ostatné

Nahlásiť chybu

Redaktor

Ondrej Macko

YouTube • Technológie

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie, tvorbu videa a tiež cestovanie.