Všimli ste si? Čas veľmi rýchlo letí. Len teraz tu bolo leto a už ideme do finálnej časti roka. Na pandemické obmedzenia sme už spokojne zabudli a vyzerá to tak, že toto bude rok s mojím najväčším počtom zahraničných služobných ciest vôbec.
Pozn. red.: Tento úvodník bol uverejenený v tlačenom vydaní časopisu TOUCHIT 9-10/2023.
A to IT firmy smerovali k tomu, že budú robiť predstavovania noviniek len čisto v on-line podobe – veď to funguje. No nefunguje. Tí čo zostali v režime on-line only ani zďaleka nezískajú takú publicitu ako firmy, ktoré zorganizujú predstavenia naživo. Je to jednoducho niečo iné, zážitok z takéhoto predstavenia je oveľa intenzívnejší a my novinári to spracujeme inak – vernejšie a uveriteľnejšie.
To samozrejme prináša aj moje tradičné zážitky s cestovaním. V septembri som bol na predstavení televízorov Philips/TP Vision v Barcelone a súčasne bol v tom istom meste aj Roman na predstavení nových inteligentných hodiniek Huawei. Samozrejme sme sa spojili a urobili aj videocast. Namiesto putovania po tejto krásnej katalánskej metropole som si zašiel aj na prezentáciu Huawei a v istej chvíli som utekal na letisko.
Nechal som si vhodnú časovú rezervu na to, aby som sa dostal autobusom z centra mesta na letisko. Rad na bezpečnostnú prehliadku bol poriadne dlhý a dovnútra letiska som dobiehal na poslednú chvíľu. Keď som s vyplazeným jazykom dobehol k informačnej tabuli, zistil som, že moje lietadlo má meškanie takmer 2 hodiny. Zároveň som dostal SMS, že Lufthansa sa ospravedlňuje a posielajú mi 5 eur na prilepšenie, ak si chcem niečo kúpiť na jedenie či pitie. Stačí vraj pritom ukázať QR kód z letenky. Len pripomeniem, že to bol piatok a chcel som byť doma čím skôr. Preto som si vybral poobedný let do Viedne cez Mníchov, lenže pri tomto meškaní mi to nejako nevychádzalo na nadväzujúci let do Viedne. Posledné, po čom som túžil, bolo spať na podlahe mníchovského letiska a čakať v sobotu ráno na prvé voľné miesto do Viedne.
Na barcelonskom letisku som nevedel nájsť nikoho z Lufthansy, kto by mi k tomu niečo povedal, a tak som vlastne len čakal. Po hodine sa konečne objavila informácia, kde by sme mali do zmeškaného lietadla nastupovať a tak som mal konečne možnosť hovoriť s niekým, kto sa netváril, že slovo Lufthansa nikdy nepočul. Letuške som vysvetlil, že to veľmi na prestup nevyzerá, v tej chvíli bolo jasné, že sa to naozaj stihnúť nedá. Celkom šikovne mi prebookovala môj prestupný let za priamy do Viedne, ten však bol až celkom večer s príletom pred polnocou. No to bol ideálny čas uplatniť moju zľavu od Lufthansy a teda dať si niečo dobrého do brucha. Len pripomeniem, že pri cenách na tomto letisku je 5 eur taká dosť symbolická suma, ale chcel som si to vyskúšať už len z princípu.
Zdroj: TOUCHITVybral som si hneď prvú reštauráciu, čo mi odporúčali v SMS, že s nimi majú zmluvu. Dal som si pohár španielskeho vína Rioja a 100 gramov tej ich na tenko pokrájanej šunky Jamón Serrano. Nie je to veľmi zdravé, ale chutí to úžasne a čas s touto výbavou hneď plynul príjemnejšie. Nuž a prišlo na platenie. Hrdo som ukázal SMS a tiež QR kód z mojej letenky v mobilnej aplikácii a že teda chcem 5 eur, aby dali na účet Lufthansa. Čašník na mňa vyvalil oči, o niečom takom evidentne počul prvýkrát. A že teda ide zavolať na pomoc vedúceho.
Prešlo tak 10 minút, objavil sa vedúci a ten o niečom takomto už dávnejšie počul a že vyskúšame. No, nebudem to naťahovať, k žiadnym 5 eurám som sa samozrejme nedostal. Ako človek, ktorý už dávno na lietanie používa len mobilnú aplikáciu, som sa vlastne chytil do vlastnej siete. QR kód mal byť z tej mojej pôvodnej letenky, lebo mi meškalo lietadlo do Mníchova. Mne však tento let zrušili a namiesto neho som dostal novú letenku a priamy let do Viedne nijako nemeškal. K starej letenke som sa v aplikácii už nedostal, keďže bola nahradená novou. Keby som si ju bol vytlačil, ako som to robil pred koronou, k zľave by som sa asi bol dostal.
Ale dobre, hrial ma pocit, že som takto ušetril nejaký konárik zo stromu, ktorý nebolo treba zoťať, aby som si ja tlačil letenky. Zaplatil som plný účet a o polnoci som bol vo Viedni ako na koni. Príbeh ešte ďalej pokračoval, lebo ja si preletené míle zbieram v rámci programu Miles and More a potom využívam výhody pravidelných cestujúcich. Tento let mi však vernostný program nezapočítal a musel som to reklamovať telefonicky. Nakoniec sa to podarilo, hoci až po druhom telefonáte priamo na centrálu vo Frankfurte.
Asi týždeň na to som bol v rámci expertnej skupiny EISA na odovzdávaní cien v Londýne. V skutočnosti ani tak nie v Londýne, ako pri letisku Heathrow. Ako miesto odovzdávania sme si totiž vybrali kráľovský jazdecký klub Ascot, ktorý je asi 20 minút autom od letiska smerom od mesta. Bývali sme v hoteli priamo na letisku. Len trochu pripomeniem, že let do Londýna trvá z Viedne tak 2 hodiny, ale cesta taxíkom z letiska do centra tejto britskej metropoly môže v špičke zabrať hodinu aj viac a letenka sem môže byť lacnejšia ako účet za taxík. Nemalo teda pre mňa zmysel chodiť do Londýna.
Zdroj: TOUCHITOdovzdávanie cien vo fyzickej podobe sme v rámci EISA kvôli pandémii nemali už 2 roky a ono je to dobrá príležitosť, ako sa stretnúť s minimálne európskym vedením firiem, s ktorými spolupracujeme. Je to večerná akcia so začiatkom o 18. hodine. Odovzdávanie aj s večerou prebehlo za hodinu, potom nasledovali diskusie so zástupcami firiem a naplánovaný koniec bol o polnoci, kedy sme mali aj hromadný návrat do hotela autobusom.
Ja som bol s diskusiami za hodinu vybavený, nerád sa rozprávam o ničom. Tak to vyzeralo na viac ako 3-hodinové čakanie. Tu sa však prejavila slovanská príbuznosť – dohodol som sa s Chorvátom, Bulharom a Slovincom, že sa zložíme na Uber a vlastne za pár libier na osobu sme boli na hoteli o polhodinu. Dobre som sa vyspal a ráno bez problémov stihol ranný let a mohol som sa v ten deň zapojiť do parlamentných volieb na Slovensku.
Prečítajte si aj:
