Som úplne obyčajný chalan, ale v niečom sa predsa od ostatných líšim. Som nevidiaci.

Veľa ľudí sa ma pýta, či je lepšie byť nevidiacim od narodenia, alebo prísť o zrak tak, ako ja v puberte. Moja odpoveď je jednoznačná. Som rád, že som videl. Keď sa s niekým rozprávam a povie, že je to zelené, tak si viem predstaviť o akú farbu ide. Dnešná, moderná technológiami nabitá doba je k nevidiacim milosrdnejšia, ako doby minulé. Nevidiaci boli odkázaní  iba na pomoc rodiny a izolovaní od okolitého sveta. Mohli počúvať rádio, alebo  im niekto prečítal noviny. Dnes je tomu našťastie inak. Svet sa otvoril novým technológiám a to prinieslo aj viacej možností pre postihnutých ľudí. Jednou z najdôležitejších technológií je internet. Už nie sme odkázaní na prečítanie jedných novín, ale aktuálne informácie, či už z domova, alebo zo sveta sa dozvieme hneď. Mojou najnavštevovanejšou stránkou je jednoznačne YouTube. Tu je naozaj všetko. Je to dokonalá výplň času. Stačí si len zapamätať, kde je vyhľadávanie. Potom už len napísať hľadaný výraz, stlačiť Enter a vybrať si, čo chceme. Horšie je, keď  vám vašu obľúbenú stránku, alebo aplikáciu aktualizujú a menia jej dizajn. To je asi pre nevidiacich najhoršie. Človek si na niečo zvykne, vie presne, kde sa čo nachádza a stačí jedna aktualizácia a môžeme sa učiť odznova. Je to taký pamäťový tréning.

Pamäť je pre nevidiacich veľmi dôležitá. Zdravý človek sa jednoducho pozrie a vidí, čo má urobiť. Nevidiaci si musí všetko zapamätať. Vie, ktoré tlačidlo ma stlačiť, odpočíta si koľko schodov má na určité miesto, kam pravidelne chodí. Tak je to so všetkým. Ak chcem počúvať televízor, nepotrebujem, aby mi niekto asistoval. Celý diaľkový ovládač viem naspamäť, dokonca mi nerobí problém naladiť celý satelit. Samozrejme mi niekto najskôr musí presne niekoľkokrát prečítať všetky názvy na ovládači. To isté platí aj o QWERTY klávesnici. Viem ju taktiež naspamäť. Po zraku je najdôležitejší sluch. A pri nevidiacich to platí dvojnásobne. Veľa času trávime počúvaním. Dnes je moderné mať všetko v mobile. Keďže dnes je moderný dotykový mobil, kde nie sú tlačidlá ja mám radšej klasický MP3 prehrávač. Ovládanie je veľmi jednoduché, práve vďaka tlačidlám. Netrvá dlho dostať sa k obľúbeným skladbám. Cez mobil by to trvalo oveľa dlhšie.

Čas je to, čoho máme veľa. Niekedy sa zdá, že plynie veľmi pomaly. Spestrením dňa je aj hra s mladším bratom. On je ešte malý a často zabúda, že nevidím. Volá ma hrať hry na ktoré zrak skrátka potrebujem. Ideálnym žánrom pre nevidiaceho sú takzvané bojové hry, kde kopete o dušu. Tam môžem stláčať všetky tlačidlá.  A čuduj sa svet, nejedenkrát som vyhral 🙂  Musím sa priznať, že je to skvelý pocit, i keď brat si to určite nemyslí. Hoci je veľmi ťažké byť nevidiacim, som rád, že je to v tejto dobe a nie za časov minulých. Všetko ide stále dopredu, nielen v technike, ale aj v medicíne. Verím,  že medicína bude napredovať  ruka v ruke s technikou. Tieto dva svety sa budú stále viac a viac prepojovať. Teraz mám 20 rokov a možno raz budem vidieť. Neviem ako dlho to bude trvať, ale ja si počkám, nevzdávam sa. Veď času mám dosť. Filip Szalay