4. augusta 2026 • 5m čítanie

Nezabudnuteľná noc v kapsule

Sú mesiace, keď sa mi toho až tak veľa nestane a vymyslieť dobrý úvodník do printového vydania nie je také jednoduché. Posledné dva mesiace však boli presným opakom.

Bol som v Číne na pekinskom autosalóne, navštívil som legendárny Veľký čínsky múr ako aj Zakázané mesto a o tom, ako sa za posledné roky zmenila Čína, by sa dal napísať samostatný článok. Tentoraz však zostanem bližšie k domovu, a to pri zážitku, ktorý bol síce podstatne menej veľkolepý ako cesty historickou Čínou, no o to zaujímavejší.

Jeden z mojich posledných pracovných týždňov vyzeral nasledovne. V pondelok večer odlet do Londýna na prezentáciu nových televízorov Sony. V utorok večer návrat do Viedne a v stredu skoro ráno ďalší let, tentoraz do Varšavy na predstavenie nových televízorov TCL. Keď som si ešte doma pozrel tento itinerár, uvedomil som si, že cesta z viedenského letiska do Bratislavy a o niekoľko hodín naspäť by znamenala viac času na cestách ako v posteli.

Začal som preto hľadať ubytovanie priamo na letisku. Známe letiskové hotely NH a Moxy som zavrhol po pohľade na ceny. Za niekoľko hodín spánku pýtali viac ako 300 eur, to nestojí za to. Lacnejší vraj „letiskový“ hotel s menom Ibis síce existuje, ale bez taxíka sa tam človek na pešo nedostane. A tak som pri hľadaní narazil na niečo, čo som doteraz poznal len z rozprávania – kapsulový hotel. A ten jeho názov ma hneď dostal, to sa snáď ani nedá vysloviť – ZzzleepandGo.com.

V skutočnosti sú to Taliani, majú takéto hotely v Miláne, v Turíne a prekvapivo aj vo Viedni. Kapsulový hotel je priamo na termináli T3 pred bezpečnostnou kontrolou, na druhom poschodí a k odletom to máte skutočne na skok. Ideálna poloha pre takéto nočné prenocovanie.

Priznám sa, že kapsulový hotel som chcel vyskúšať už počas mojej návštevy Japonska, ale nikdy na to nenastala vhodná príležitosť. Teraz sa objavila priamo na viedenskom letisku, a tak som sa rozhodol. Napriek tomu, že hodnotenia hotela aj komentáre predchádzajúcich hostí signalizovali, že na toto tak ľahko nezabudnem.

Celý proces rezervácie prebieha online. Žiadna recepcia, žiadny personál. Po overení identity nafotením občianskeho preukazu a vás osobne cez kameru smartfónu dostanete číslo kapsuly a prístupový kód. Zadáte ho a príslušné dvere sa otvoria. Jednoduché, fungovalo to na prvýkrát.

O niečo menej jednoduchý je už samotný pobyt.

Za 77 € dostanete priestor, ktorý sa len s veľkou dávkou fantázie dá nazvať hotelovou izbou. Nájdete tu posteľ, elektrickú zásuvku, vyklápaciu plechovú podložku ako údajne pracovný stôl a minimum priestoru navyše. K tomu je ešte dotykový displej, kde mali byť ďalšie informácie, ale jeho dotyková vlastnosť v mojej kapsuli už nefungovala. Tak som sa ich nedozvedel.

Posteľ je pripravená tak, aby s ňou mali návštevníci čo najmenej roboty. Podľa mňa sa podobá skôr na pitevný stôl a akékoľvek kvapaliny by sa z vás dostali von, trvalú stopu to na posteli nezanechá. Tomu ale odpovedá aj pocit, keď na tejto posteli ležíte.

Ja som si našťastie ešte doma prečítal všetky komentáre a vedel som, že žiadnu prikrývku tu čakať nemám. Preto som si zobral svoju, a to zdvojnásobilo môj komfort pri spaní. Prikrývku som neskôr využil aj pri lete do Varšavy, lebo v lietadle bola ráno dosť zima. Dnes ju už spolu s plavkami nevyberám z mojej cestovnej batožiny.

O kúpeľni, sprche či toalete môžete v tomto kapsulovom hoteli iba snívať. Či už priamo v kapsule alebo na chodbe oproti. Tie treba hľadať inde na letisku. Nie je to ďaleko, ale treba vedieť, kde to presne je. Klimatizácia v kapsule funguje spôsobom, ktorý by som opísal ako otvorený strop a trocha šťastia. Ak je na chodbe chladno, ochladí sa aj kapsula. Inak si kapsulu zohrievate. A ak je na chodbe ruch a máte otvorenú strechu, budete ho počuť celý.

Napriek tomu všetkému som sa tu vyspal. Podľa hodiniek to bolo 6 hodín a toľko spím aj doma.

A práve to je na celom príbehu najzaujímavejšie. Niekedy je totiž aj skromná posteľ lepšia ako noc strávená na letiskovej lavičke. Je veľký rozdiel medzi pospávaním v sede a možnosťou natiahnuť sa na lôžko, vypnúť svetlo a na niekoľko hodín skutočne zaspať. To tu naozaj nastalo.

Ráno som využil ďalšiu výhodu môjho častého lietania. Vďaka statusu Frequent Traveller v skupine Lufthansa som zamieril do letiskového salónika. Sprcha, silná káva, raňajky a chvíľa pokoja dokázali zázraky. O hodinu neskôr som už sedel v lietadle do Varšavy a cítil sa pripravený na ďalší pracovný deň. Mal som tak možnosť pripraviť pre vás reportáž, ale aj video z predstavenia nových televízorov.

Ak mám túto svoju skúsenosť zhrnúť do jednej vety, kapsulový hotel na letisku určite nie je miesto, kde by ste chceli stráviť dovolenku. Je to však miesto, ktoré vám dokáže zachrániť noc medzi dvoma letmi. A hoci si myslím, že cena 77 € zhruba dvojnásobne prevyšuje ponúkaný komfort, aspoň raz som si tento typ ubytovania chcel vyskúšať.

Teraz už viem, že mi jedna noc tu úplne stačila na celý život.

Ostatné•Cestovanie

Nahlásiť chybu

Redaktor

Ondrej Macko

YouTube • Technológie

Ako novinár pracujem už od roku 1990. Teraz sa zaoberám mobilnou komunikáciou, multimédiami a vyhotovovaním videorecenzií a tiež videoreportáží. Snažím sa byť na každej lepšej tlačovke či už na Slovensku alebo v zahraničí. Mám rád fotografovanie, tvorbu videa a tiež cestovanie.