Výroba elektrických súčiastok využíva rôzne druhy materiálov, ktoré svojimi vlastnosťami definujú špecifické charakteristiky a uplatnenie týchto súčiastok.

Väčšina z nich v sebe obsahuje určitý druh vodivého materiálu zaisťujúceho kontakt medzi súčiastkou a obvodom, alebo vedúceho prúd vnútri súčiastky. Tieto materiály sú obvykle integrované v podobe drôtu alebo plošného vedenia. Štandardne sa tieto materiály členia do troch skupín, a to na:

  • tradičné vodiče
  • odporové materiály
  • vodiče so špeciálnymi vlastnosťami

Klasické i špeciálne vodiče sa obvykle vyznačujú nízkou rezistivitou, výnimku tvoria odporové materiály, u ktorých je naopak vyžadovaná rezistivita vysoká. Vysoký odpor odporových materiálov sa využíva v celej škále aplikácií, z ktorých najčastejšími sú meracie prístroje alebo generovanie tepelnej energie.

Typy odporových materiálov

Materiály s vysokou rezistivitou sú charakteristické špecifickými vlastnosťami, medzi ktoré vedľa stabilného odporu po vložení do elektrického poľa patrí tiež nízky súčiniteľ tepelného odporu a rozťažnosti vrátane obvyklej žiaruvzdornosti, a vysoká odolnosť voči mechanickému poškodeniu a záťaži. Z týchto materiálov sa vyrábajú primárne odporové drôty, ktoré sa následne upravujú pre potreby zariadenia. Odporový drôt sa uplatňuje predovšetkým v oblasti špeciálnych prvkov s elektrotepelným užitím, v prvej fáze sa však implementuje i do meracích zariadení. Podľa typu použitia sa odporové materiály delia do dvoch skupín:

  • odporové materiály pre meranie
  • odporové materiály pre zahrievanie

Odporové materiály meracích zariadení

V meracích zariadeniach sa aplikujú odporové materiály typicky pre výrobu rezistorov. Rovnako ako u druhej skupiny sú týmito materiálmi zliatiny, zahrnujúce najmä:

  • Manganín – zliatina mede, mangánu a niklu aplikovaná u plošných rezistorov
  • Konštantán – zliatina mede, mangánu a niklu, slúži k príprave termočlánkov meracích zariadení pre meranie teploty
  • Nikelín – zliatina mede, mangánu a niklu uplatňovaná v regulačných obvodoch

Okrem týchto hlavných zliatin využívajúcich rôzne pomery mede, mangánu a niklu je možné zadovážiť ďalšie typy obsahujúce železo alebo germánium, ktoré majú svoju špecifickú aplikáciu.

Odporové materiály pre zahrievanie

Materiály určené pre zahrievanie sa vyznačujú predovšetkým vysokou odolnosťou mechanickou i voči tepelnému žiareniu, preto je možné ich integrovať do náročnejších prostredí, alebo ich využívať pre výrobu ohrievacích telies. Do tejto kategórie patria:

  • Chrómnikel – zliatina chrómu a niklu využívaná pre výrobu rezistorov ohrievacích zariadení a elektrických článkov
  • Cekas – zliatina niklu, chrómu, železa a mangánu s nižšími kvalitatívnymi charakteristikami, ktorá sa používa ako lacnejší variant chrómniklu
  • Kantal – zliatina železa, chrómu, hliníka a kobaltu, používa sa predovšetkým pre výrobu ohrievacích článkov

Značky:

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.