Počas úvodného dňa trojdňového medzinárodného kongresu ITAPA 2020 sa načrtla vízia, akou by malo Slovensko tento prepad dobehnúť. Boli sme na kongrese naživo, stretli sme sa s troma ministrami a dnes je jasné, že minúť tieto peniaze bude výzva. Ono totiž minúť peniaze z Bruselu znamená tak trochu čarovať, aby ste splnili všetky predpisy a preukázali ich efektívnosť.

Miliardy eur, ktoré k nám miera z Bruselu pritom definitívne rozhodnú o budúcnosti našej krajiny. Ak v tejto skúške, akej sme doteraz ešte nikdy nečelili, obstojíme, môžeme nielen zastaviť naše prehlbujúce sa zaostávanie za všetkými novými členskými krajinami, ale urobíme skok vpred a opäť sa dostaneme na trať medzi vyspelé krajiny. S týmto zásadným odkazom prišli vládni predstavitelia na medzinárodný kongres o informatizácii a digitalizácii ITAPA 2020. Jesenný kongres ITAPA 2020 je výnimočný nielen situáciou, za ktorej sa koná, ale aj tým, že otvára pálčivé témy a otázky, ktorým aktuálne čelí naša krajina. Lídrom reforiem sa totiž stala koronakríza a tá žiadne odkladanie nestrpí. Práve tá sa podľa ministrov súčasnej vlády stala akcelerátorom zmien, keďže nám únia posiela necelých 6 miliárd eur z tzv. „korona fondu“. Zároveň minister Heger vyčíslil, aký balík peňazí na nás čaká v Bruseli. Okrem financií na Plán obnovy vo výške 5,9 miliardy eur má k nám v rámci nového programovacieho obdobia prísť neuveriteľných 13 miliárd eur, pričom z posledného programového obdobia 2014 až 2020 ešte stále nemáme vyčerpaných až 60 % peňazí, čo predstavuje sumu ďalších 9 miliárd eur a to je koniec roka 2020. Heger zároveň na ITAPA 2020 predstavil aj svoj Plán obnovy stojaci na štyroch oblastiach: vzdelávanie, zelená ekonomika, zdravie a efektívna verejná správa, ktorá úzko súvisí s digitalizáciou krajiny. Vlastný reformný plán podľa nášho očakávania priniesol aj minister hospodárstva SR a podpredseda vlády Richard Sulík. Ten tvrdí, že jeho plán sa asi v 90 % zhoduje s plánom ministerstva financií. Ten stavia na kvalitnom vzdelávaní a vytvorení ideálnych podmienok pre priemysel. Aby však štát v budúcnosti neprichádzal o firmy, je podľa Emila Fitoša z IT Asociácie Slovenska dôležité, aby štát firmám reálne pomáhal. V opačnom prípade bude mať naša krajina problém: „Keď okolité štáty budú priemysel podporovať prostredníctvom grantov a my nie, môže nastať odliv firiem z nášho trhu,“ uviedol Fitoš v diskusii o budúcnosti krajiny s názvom Priemysel 4.0. Už dnes je napr. pre automobilky pomerne zaujímavé Srbsko, Bulharsko a Rumunsko. Richard Sulík má však v tom jasno. „Zabudnite na štátne peniaze. Úlohou štátu je vytvoriť vhodné podmienky pre priemysel, nie ho finančne dotovať,“ uviedol. Súhlasil s ním aj Peter Blaškovitš zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. „Firmy nemôžu len tak prísť a požiadať o peniaze. Firma musí priniesť úžitok, musí sa sama stať aj ekonomicky aktívnejšou“ Pri zavádzaní reforiem bude podľa exministra financií SR Ivana Mikloša, ktorý pôsobí v poradnom tíme Richarda Sulíka kľúčová zmena systému. Podľa neho politici nesmú podľahnúť mikromanažmentu a zároveň budú uprostred globálnej súťaže o dve komodity – talenty a investície. „Na získanie talentov a realizáciu projektov však bude kľúčom k úspechu plán, ako zmeniť fungovanie systému a dostatočné politické líderstvo, ako dotiahnuť túto zmenu,“ povedal na tlačovej konferencii Ivan Mikloš. Mimochodom, výrazne kritizoval aj fakt, že pozícia Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti klesá – rozdiel medzi nami a Českou republikou v porovnaní s priemerom únie bol v roku 2012 len 6 percent, dnes je to až 18. Stalo sa to tým, že podnikateľské prostredie sa za posledné roky na Slovensku stále len zhoršovalo. O tom, že už je skutočne najvyšší čas konať, hovorila prostredníctvom online prenosu na ITAPA 2020 aj Céline Gauer, riaditeľka Jednotky pre obnovu a odolnosť Európskej komisie, a teda spomínaného tzv. „korona fondu“. Slovensko podľa jej slov síce patrí k najväčším prijímateľom záchranného balíka financií z Bruselu, ak ich však chceme získať, celý rozpočet z Plánu obnovy musíme alokovať do konca roka 2023, pričom v roku 2026 musia byť ukončené a už aj vyfaktúrované všetky projekty. „Už nemáme čas na diskusie, tie prebehli. Potrebujeme však už hovoriť o konkrétnych projektoch a ich návrhy potrebujeme dostávať už v najbližších dňoch, aby sme ich mohli prejsť a v januári musia byť hotové a odsúhlasené,“ apelovala Céline Gauer na konferencii. V nasledujúcom období teda budeme mať k dispozícii historicky najväčšie investičné zdroje z európskych fondov, ktoré musíme investovať do obrovského reformného rozsahu porovnateľného azda len s prístupovým procesom do Európskej únie na prelome storočí. Na druhej strane však budeme mať významne menej času, aby sme všetky tieto plány a projekty zrealizovali. O tom, ako byť úspešný v realizácii plánu obnovy hovoril aj Marek Antal, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR: „Digitalizácia všetkých oblastí a udržateľnosť, spolu so zelenou ekonomikou je podmienkou realizácie každého projektu. Sústreďujeme sa preto najmä na pokrytie celého územia širokopásmovým internetom, vybudovanie nástrojov pre malé a stredné podniky na zvýšenie ich inovatívnych schopností a samozrejme tvorbu príslušného legislatívneho prostredia.“ Rezort pod vedením Veroniky Remišovej tak už pripravil dokument pre umelú inteligenciu a pre jej správne využitie v rôznych oblastiach života. Bolo založené Národné superpočítačové centrum v Slovenskej akadémii vied. To bude bezplatne poskytovať podporu a pomoc malým a stredným podnikom a podľa slov Mareka Antala Slovensko spolupracuje napríklad pri európskej smernici o dôveryhodnom a efektívnom zdieľaní dát, či európskom cloudovom úložisku novej generácie. Vystúpil aj minister dopravy Andrej Doležal a hovoril o zavádzaní siete 5G na Slovensku. To je podľa neho pre rozvoj priemyslu na Slovensku nevyhnutné a ak to čím skôr nespravíme, budeme mať problém. Štát už naštastie upustil od vlastnej 5G siete a investovať bude do rozvoja optickej siete. Ako sa v hantírke hovorí – optická sieť by mala prísť do každej obce „po kostol“. Ďalšie rozvody už budú na obciach. V každom prípade Andrej Doležal odmietol hoaxy o šírení koronavírusu cez siete 5G ale upozornil na dôležitosť osvety v tomto smere. Inak je to príležitosť pre združenia, ktoré si zo šírenia hoxov os sieti 5G urobili zárobkový podnik spojený s predajom reklamy.