V najľudnatejšej krajine sveta síce firmy zlepšili splácanie pohľadávok, no pribúdajú pohľadávky s extrémne dlhou splatnosťou.
Až 68 % firiem v Číne priznáva, že vlani mali v obchodnom styku skúsenosť s omeškaním splácania pohľadávok. V porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi, kedy podiel dosahoval 80 %, je to zlepšenie. Napriek tomu až 35,7 % z dotknutých firiem potvrdilo veľmi dlhú splatnosť pohľadávok, viac ako 180 dní, ktorých objem predstavuje vyše 2 % ich obratu. Konštatuje to nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, na základe prieskumu medzi 1 017 čínskymi firmami. Barometer platobnej morálky v Číne vydáva Coface už po 14. raz (od roku 2003).
Zhoršenie v 6 sektoroch
V prieskumu sú zastúpené firmy z 11 sektorov. Až 70 % z nich sú súkromné firmy, ostatné sú s plne zahraničným kapitálom, joint venture, alebo štátne firmy. Najviac firiem sa zaoberá výrobou priemyselných strojov a zariadení (26 %), výrobou domácej elektroniky (12 %), po 8 % je z chemického sektora, IT a telekomu a automobilového sektora. Firmy sú rôznej veľkosti, pričom 48 % dosahuje obrat do 50 mil. jüanov a 13 % viac ako 1 mil. jüanov. Až v šiestich sektoroch majú firmy skúsenosti s veľmi dlhým meškaním po splatnosti pohľadávok. Ide o chemický, strojársky, elektronický, IT/telekomunikačný, kovospracujúci, farmaceutický sektor a maloobchod. Najmä chemický a strojársky sú kritické sektory, kde Coface odporúča zvýšiť obozretnosť.
„Vlani došlo v porovnaní s rokom predtým aj k nárastu počtu spoločností, ktoré sa oneskorujú so splatnosťou pohľadávky v priemere 90 a viac dní (26,3 % v roku 2016 vs. 21,0 % v roku 2015). Obzvlášť razantný je nárast respondentov (15,9 % z 9,9 % v roku 2015) s priemerným oneskorením po splatnosti pohľadávky nad 150 dní,“ konštatuje Coface.
Ohrozená likvidita
Ako upozorňuje spoločnosť v prieskume, takmer 80% z pohľadávok s veľmi dlhým meškaním, teda 180 a viac dní, dlžníci firmám nikdy nesplatia. Medziročne sa tak zvýšil aj podiel tých, ktorým takéto ultra dlhé meškanie tvorí až 2 % z celkového ročného obratu (35, 7 % v roku 2016, kým v roku 2015 to bolo ešte 33,4 %).
„Likvidita sa pre takúto spoločnosť môže stať problémom a jej schopnosť splácať pohľadávky je tiež sporná,“ konštatuje Coface. Pritom už 10,9 % firiem, teda medziročne nárast o viac ako dve percentá, priznáva, že im objem takýchto pohľadávok s extrémne dlhým čakaním na splatenie pohľadávky predstavuje až 10 % z obratu. To už významne znižuje cash flow firmy.
Rizikové sektory
Z 11 analyzovaných sektorov má najväčšie problémy s prekračovaním doby splatnosti šesť odvetví. Chemický sektor, výroba priemyselných strojov a elektroniky, IT, telekomunikácie, kovospracujúci, farmaceutický sektor a sektor maloobchodu.
Sektor spracovania kovov vykazoval v posledných rokoch vďaka reštrukturalizácii a oživenia cien známky zlepšenia, veľa spoločností v odvetví však aj naďalej bojuje s problémom veľmi dlhého meškania po splatnosti pohľadávok, ktoré v priemere predstavuje viac ako 10% ročného obratu dotknutých firiem.
Dlhodobý výhľad pre farmaceutický sektor je síce pozitívny, keďže môže ťažiť zo starnutia obyvateľstva krajiny či zvýšenia príjmu na hlavu, no výsledky prieskumu jasne ukazujú, že aj tento sektor bojuje so zhoršenou platobnom morálkou. Dôvodom môže byť na jednej strane regulačný, ale aj politický rámec, ktorý predstavuje zavedenie dvojstupňového systému faktúr. Testovali ho v 11 provinciách. Obdobne situácia vo firmách vyrábajúcou elektroniku je riziková.
Kritické stavebníctvo
„Hoci v stavebnom sektore došlo k určitému zlepšeniu, naďalej zostalo vlani toto odvetvie najrizikovejšie, keď až 45,9 % podnikov (najvyššie percento respondentov naprieč všetkými sektormi) priznáva, že veľmi dlhé meškanie po splatnosti pohľadávok predstavuje 2 % a viac ich ročného obratu. Aj rok 2017 bude ďalší náročný rok pre vysoko zadlžený sektor, ak berieme do úvahy aj sprísnenie menových a najmä úverových podmienok,“ konštatuje Coface.
Automotive ťažil z podpory
Vlaňajšie zlepšenie situácie medzi firmami z automobilového a dopravného sektora možno pripísať daňovým stimulom vlády týkajúcich sa podpory predaja automobilov. Aj preto zlepšenie možno zatiaľ považovať len za dočasné. Dopyt po autách je totiž nižší a ceny surovín ako aj celkové náklady na výrobu rastú.
