Viac ako polovica Slovákov (56 %) má doma počítač starší viac ako päť rokov a musia tak znášať neduhy zastaranej techniky. Niekoľkokrát týždenne počítač nahnevá 24 % používateľov a niekoľkokrát mesačne až štvrtinu Slovákov (25 %). Slovákom na počítačoch najviac vadí pomalý štart či nábeh programov (39 %) a čakanie (36 %). Staré notebooky majú až trikrát horšiu výdrž na batérie ako tie súčasné. Nestačia ani nárokom nových aplikácií a preto všetko trvá príliš dlho. Nové počítače majú spotrebu porovnateľnú s úspornou žiarovkou, no pritom sú 2,5-krát rýchlejšie. Ročne je možné len na elektrine ušetriť desiatky eur. Naopak, najmenej ľudí trápi dizajn počítača a absencia niektorých technológií. Tieto a ďalšie závery vyplývajú z prieskumu spoločnosti Intel, ktorý spravila medzi 800 užívateľmi počítačov vo vekovom rozpätí 15 až 70+ rokov.
Starý a nový počítač
Vyložene zastarané a z hľadiska bezpečnosti veľmi rizikové počítače staršie ako sedem rokov vlastní viac ako tretina (34 %) Slovákov. Päť rokov starý počítač začína byť nákladný a neproduktívny: práca na ňom je pomalá a neumožňuje využiť potenciál nového softvéru a technológií. Príliš staré počítače sú kvôli neaktuálnemu softvéru aj ľahkým terčom hackerov,
Keby si mohli Slováci vybrať, siahli by najradšej po notebooku s uhlopriečkou nad 14“ (36 %), stolnom počítači (17 %) alebo zariadení 2v1 (15 %), ktoré kombinuje tablet a počítač. Z prieskumu vyplýva, že kombinácia notebookov a tabletov je pre užívateľov až 5krát atraktívnejšia ako samotný tablet,
Staré počítače pripravia ľudí mesačne o dve hodiny života. Pomalosť aj narušuje medziľudské vzťahy. Z prieskumu vyplýva, že Slováci v priemere trávia doma pri počítači zhruba dve hodiny. Spoločnosť Intel odhaduje, že užívatelia starých počítačov mesačne strávia zbytočným čakaním zhruba päť hodín: počas dvoch hodín môžu ich prestoje celkom trvať aj dlhšie ako 10 minút.
Pomalý počítač nielenže okráda ľudí o čas, ale ničí im aj nervy. Podľa psychológov môže byť nespoľahlivá a nefungujúca technika vážnym spúšťačom stresu. „Pokiaľ počítač frustruje používateľa nielen doma ale aj v práci, znižuje jeho pracovné nasadenie až o tretinu. Rapídne klesá schopnosť sa sústrediť či kreatívne myslieť. Niektorí jedinci môžu reagovať zvýšenou agresivitou,“ varuje Jiří Šimonek, psychológ zo spoločnosti DAP Services.
„Pomalosť“ ako taká podľa psychológov predstavuje v dnešnej dobe veľmi vážny spúšťač stresu, ktorý podstatne ovplyvňuje aj medziľudské vzťahy. „Pomalá odozva, čakanie či nemožnosť robiť to, čo človek akurát chce, sa negatívne prelievajú aj do medziľudských vzťahov. Frustrácia sa prenáša na okolie formou netrpezlivosti až agresivity, neschopnosťou komunikovať alebo zníženou empatiou,“ dodáva psychológ Jiří Šimonek.
Slováci sa chcú zbaviť káblov
Neprekvapila ani priorita Slovákov – zvýšenie výkonu počítača (94 %) a hneď v závese je dlhšia výdrž na batérie (91 %). „Zaujímavé je zistenie, že menej ako 1 % Slovákov uviedlo, že im vadia klbka káblov, ktoré spájajú počítač s perifériami a nabíjačkami. Bezdrôtovú komunikáciu s monitorom, TV alebo tlačiarňou by ale ocenilo 89 % a bezdrôtové nabíjanie až 84 % užívateľov,“ dodáva Martin Vařbuchta zo spoločnosti Intel.
Naopak technológia, po ktorej zatiaľ Slováci netúžia, je prepojenie počítačov na zmysly a mozog: „Tieto technológie, ktoré sú už dnes vo vývoji, síce zaujímajú 24 % respondentov, ale skoro tretina sa ich skôr desí. Ľudia si budú musieť pomaly zvykať na väčšiu integráciu technológií do bežného života. Prichádzajúca generácia procesorov bude napríklad využívať biometriu pre overovanie identity užívateľov, čo podstatne zvýši bezpečnosť,“ uzatvára Martin Vařbuchta, technologický expert spoločnosti Intel.