Vo štvrtok má pracovná skupina zložená z ministerstiev, odbornej verejnosti či dodávateľských IT firiem schvaľovať dokument o nových pravidlách pre štátne IT nákupy. Pri schvaľovaní tejto Koncepcie nákupu IKT však podľa Slovensko.Digital prevláda záujem dodávateľov štátnych IT systémov nad verejným záujmom. Štát pritom ročne minie na IT služby asi 500 miliónov EUR.
Pracovná skupina zložená zo zástupcov niekoľkých ministerstiev, štátnych úradov, dodávateľských firiem z IT Asociácie Slovenska (ITAS) či odbornej verejnosti má vo štvrtok 15.11.2018 hlasovať o novej Koncepcii nákupu IKT. Ide o dokument pod hlavičkou Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý ak následne príjme Rada vlády pre digitalizáciu verejnej správy, bude na najbližšie roky zásadne ovplyvňovať, akým spôsobom bude štát nakupovať IT služby v hodnote približne 500 miliónov eur ročne.
Zo strategického dokumentu však vypadli po námietkach asociácie ITAS časti, ktoré dávali štátu väčšiu moc nad veľkými IT dodávateľmi. Ide najmä o prílohu o delení zákazok na menšie časti a prílohu o licenčných podmienkach k softvéru, ktorý si štát od dodávateľov objednáva.
Pri delení zákaziek na menšie časti by štát mal väčšiu moc pri rozdeľovaní svojich financií, vymanil by sa spod kontroly veľkých dodávateľov a zároveň by viacero menších firiem dostalo šancu zúčastniť sa verejného obstarávania. Tým by sa mohla znížiť cena zákazky a zvýšila by sa konkurencia. “Štát by sa tak mohol vymaniť spod kontroly veľkých IT firiem. Zrejme práve to sa asociácii ITAS nepozdávalo a tieto časti boli z koncepcie vypustené a to aj napriek tomu, že k týmto cieľom sa štát zaviazal v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (NKIVS) ešte v roku 2016,” hovorí výkonný riaditeľ Slovensko.Digital Ján Hargaš.
Dodávateľské firmy často udržiavajú úrady v nevýhodnej pozícii aj pomocou nadmerného uplatňovania vlastných autorských práv. Aj preto vláda prijala v novej NKIVS v roku 2016 zásadu, že každý softvér dodávaný na zákazku, má spadať pod OpenSource licenciu EUPL. Preto je potrebné, aby už v zmluve, na základe ktorej bol softvér vytváraný, bola téma autorských práv správne upravená. “Ak si úrad objednáva vývoj softvéru na zákazku podľa svojho zadania, považujeme za samozrejmé, že bude mať aj všetky práva rozhodnúť sa, akým spôsobom bude toto dielo ďalej používať. Napríklad softvér je v praxi potrebné ďalej upravovať, spájať a kombinovať viaceré programy, použiť aj na ďalších úradoch, alebo ho aj ďalej verejne šíriť ako OpenSource. Je to trend, ktorým sa vyberajú aj krajiny ako Veľká Británia, Estónsko alebo USA a iný postup bude iba ďalej vytvárať výhody pre firmy, ktoré často doslova držia úrady v hrsti.” uviedol Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.
Predchádzajúce verzie Koncepcie začiatkom augusta pritom obsahovali aj delenie zákaziek aj zavedenie licencií v prospech štátu. “Boli zohľadnené aj pripomienky úradov a členov skupiny. Prílohu o delení zákaziek uvítal Úrad pre verejné obstarávanie ako garant súťaživosti. K návrhu širokých autorských práv v auguste sa zas prikláňalo aj Ministerstvo kultúry ako garant autorského zákona. Obe témy boli sporné hlavne pre ITAS a v prípade oboch týchto príloh podľa nás narážal verejný záujem na komerčné záujmy dodávateľských firiem,” tvrdí Hargaš.
Následne sa zástupcovia IT firiem sťažovali u vedenia Rašiho úradu. V októbri, po vyše dvoch mesiacoch, bola členom pracovnej skupiny zaslaná nová verzia Koncepcie, v ktorej boli body (resp. celé prílohy) problematické pre ITAS odstránené a Koncepcia tak opäť neplní veľkú časť sľubov, ktoré štát prijal v roku 2016. O tejto verzii sa má hlasovať vo štvrtok 15.11.2018. “Vyzerá to tak, že ÚPVII pod tlakom dodávateľov radšej vypustil všetky časti, ktoré IT firmám prekážali a odložil ich do budúcnosti. Nedokážeme sa však stotožniť s prístupom, kde Rašiho úrad venuje pripomienkam dodávateľských firiem, ktorým je súčasný nevyhovujúci stav ku prospechu, vyššiu váhu ako vyjadreniam odbornej verejnosti, úradov a ministerstiev. Koncepcia nákupu na niekoľko rokov určí, či chce štát nakupovať IT výhodne a transparentne, alebo chce byť naďalej vazalom veľkých IT dodávateľov. Vedenie ÚPVII sme preto vyzvali, aby hájil verejný záujem, vrátil sa k splneniu svojich sľubov z roku 2016 a neodsúval ich do budúcnosti a novú Koncepciu schvaľoval vrátane častí, ktoré boli pozitívne prijaté zo strany úradov a boli v prospech štátu,” uzavrel Hargaš
