To, že za socializmu bolo všetko lacnejšie a dostupnejšie, je mýtus.
Zadovážiť si elektrický sporák, auto alebo bicykel je pre Slovákov oveľa jednoduchšie, ako to bolo v minulosti. Na takéto veci dlhodobej spotreby ľuďom v priemere stačí odpracovať menej času, ako za éry bývalého režimu. Podobne je to napríklad aj s úverom na stavbu domu alebo s pôžičkou, ktoré sú v súčasnosti výhodnejšie ako v roku 1989.
Úvery sú v priemere lacnejšie ako za socializmu
Slováci si v dnešnej dobe môžu v priemere zobrať lacnejšiu hypotéku alebo spotrebiteľský úver v porovnaní s obdobím pred rokom 1989. Zatiaľ čo koncom osemdesiatych rokov minulého storočia určoval štát ročnú úrokovú sadzu z pôžičky občanom vyhláškou na najviac 10 percent, dnes je na Slovensku priemerná sadzba spotrebiteľského úveru 8,5 percenta. Podobne je to aj s hypotékami. „Pred rokom 1989 bola úroková sadzba na individuálnu bytovú výstavbu stanovená štátom na 2,7 percenta. V súčasnosti si môžu zobrať ľudia na Slovensku hypotéku s úrokom aj oveľa nižším, v priemere je to dnes 1,5 percenta,“ približuje analytik Jaroslav Ondrušek zo spoločnosti Home Credit. Za socializmu existovali aj mladomanželské bezúročné pôžičky, no tie boli finančne ohraničené a nemal na ne nárok každý.
Môžeme si dovoliť kúpiť toho viac
Vo všeobecnosti, keď porovnávame ceny aj vzhľadom k tomu, koľko v priemere dnes Slováci zarábajú, môžeme povedať, že niektoré tovary a služby samozrejme zdraželi a iné zase na druhej strane zlacneli. V roku 1989 bol priemerný hrubý plat 3170 korún československých, teda v mene, ktorou sa platilo v spoločnom štáte Slovákov a Čechov až kým sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia nerozdelili. V prepočte na eurá by to dnes bolo o niečo viac ako 105 eur*. A ako je to dnes? Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve v 2. štvrťroku 2018 dosiahla úroveň 1004 eur. Jednoduchým porovnaním, bez započítania inflácie, je dnešný priemerný hrubý plat takmer 10-násobkom zárobku z konca éry socializmu. „V minulosti, pred rokom 1989, neboli medzi platmi také markantné rozdiely ako sú dnes a väčšina ľudí zarábala približne rovnako. Je zaujímavé, že napríklad robotníci v ťažkom priemysle či baníci často dostávali vyššiu výplatu ako lekári alebo ľudia pracujúci v banke. Dnes je situácia s platmi úplne iná a rozdiely vo výške zárobkov sú obrovské, aj niekoľko násobne. Realita je ale každopádne taká, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 29 rokmi,“ hodnotí analytik J. Ondrušek z Home Creditu.
Ceny v ´89 a dnes
Pre porovnanie môžeme uviesť aj pár príkladov, ako sa zmenili ceny z roku 1989 v porovnaní so súčasnosťou. V roku 1989 stál kilový chlieb 4 koruny a 40 centov, čo je v prepočte na eurá necelých 15 centov, štvrť kilové balenie masla 10 korún (v prepočte 33 centov) a trebárs mliečna tabuľková čokoláda sa predávala za 13 korún (v prepočte 43 centov). Zaujímavé je aj porovnanie bežných vecí a služieb, ktoré ľudia v bývalom Československu využívali. Kombinovaný sporák stál 3560 korún (v prepočte 118 eur), za lístok do kina dospelý človek v roku 1989 zaplatil presne 10 korún československých (v prepočte 33 centov) a pánsky bicykel vyšiel na 1520 korún (v prepočte 50,5 eur). „Hoci ceny, ktoré štát vo veľkej miere dotoval, boli pomerne nízke, neznamená to, že si ľudia tovar a výrobky mohli len tak jednoducho zadovážiť. Regály v obchodoch často zívali prázdnotou alebo sa zase čakalo v dlhých radoch a zapisovalo sa do poradovníkov. Kúpiť si trebárs len tak bežne pomaranče alebo banány bolo nemožné,“ dopĺňa J. Ondrušek.