Porovnávame náročnosť internetových prehliadačov

3

Vybrať si internetový prehliadač je niečo osobné.

Ten vám musí, ako sa vraví, sadnúť. Niekedy presne neviete dôvody, prečo ho používate, no akosi sa vám páči jeho rozhranie a spôsob ovládania. Vravíte si, že sa podobajú ako vajce vajcu? Áno, je tu však jedno „ale“, a to je práve tá skúsenosť, jedna, dve inak podané funkcie, kvôli ktorým ho používate.

My vám v tomto článku nebudeme hovoriť o tom, čo nami vybrané prehliadače majú alebo nemajú. Pozrieme sa na ne trochu inak. To, či fungujú, ako si predstavujeme a či by nestálo za to prejsť na niektorý z iných prehliadačov.

S týmto programom trávite viac času, ako by ste predpokladali. Veď v ňom máte možnosť pozerať filmy, aktuálny TV prenos, hrať sa hry, napojiť sa na virtuálny operačný systém, pozerať poštu, spravovať svoje kontakty, pracovať so zoznamom úloh atď. Príkladov by bolo veľa.

Testy internetových prehliadačov:

Typ testu / Internetový prehliadačEdge 38Firefox 53Chrome 58Internet Explorer 11Opera 45Vivaldi 1.9
Acid3 – maximum 100100 / 10098 / 10098 / 100100 / 10096 / 10099 / 100
HTML5 Test – maximum 555457474518312518518
PenguinMark1271231823494140124
Praktické testy
Prvé spustenie [s]143143
Druhé spustenie [s]0,521,5133
Vyťaženie RAM [MB]351344503245463213

Využitie prehliadača

Stabilita prehliadačov sa za posledné roky výrazne zlepšila. Bodaj by nie, keď každá nová karta beží v samostatnom procese. Jednak je to rýchlejšie na multivláknové spracovanie kariet a po druhé, má to priaznivý dopad na stabilitu prehliadača. No takisto sa spotrebuje veľa z kapacity RAM. Inak, zobraziť okná ako samostatné procesy sa dá aj v Prieskumníkovi.

Poznáte to sami, ak zamrzne jedno okno Prieskumníka a vypnete ho cez Správcu úloh, padnú všetky, aktuálne kopírovania súborov a iné procesy. V nastaveniach Možnosti priečinka sa dá zapnúť voľba Spustiť okná priečinkov v samostatnom procese. Toľko k malej odbočke.

Tieto nastavenia spravia Prieskumníka stabilnejším voči pádom

Ďalšia polemika, ktorá sa vyskytuje, je použitie tzv. Windows aplikácií. To sú tie aplikácie v špeciálnom okne a poznáme ich od zavedenia Windows 8. Vo väčšine prípadov pôsobia duplicitne a ak nemáte vyslovene tablet s Windows, ich používanie nemá príliš veľký zmysel. Všetko totiž spravíte cez prehliadač.

Ten načíta komplexné webové aplikácie, ktoré by ste tak pred desiatimi rokmi inštalovali do počítača a mohli použiť len na svojom počítači. Tým sa dostávame k tomu, že dnes je pre drvivú väčšinu z nás najpoužívanejším programom práve internetový prehliadač. Nečudo, že len jeho základné spustenie zoberie 300 MB RAM.

Kedy vymeniť prehliadač

Tým, že browser je vysoko personalizovaná záležitosť, málokomu sa chce vymeniť ho za iný. Toto vie aj Microsoft, ktorý po každej inovácii systému (to sú tie veľké aktualizácie pridávajúce aj nové funkcie) zase vráti do nastavení predvolený prehliadač Edge. Firmy sa voči tomu stavajú veľmi kriticky.

V súčasnosti sa k tejto politike znovunastavenia prehliadača od Microsoftu nepriaznivo vyjadruje Vivaldi Technologies. Považujú za nekalé prehodiť používateľom späť Edge namiesto akéhokoľvek už nastaveného browsera.

Jedným z faktorom použitia nového prehliadača je chuť po čase vyskúšať niečo nové. To je tá príjemnejšia časť. Vyskúšať niečo nové kvôli novo ohlásenej funkcii alebo len tak.

Menej vhodným dôvodom, ktorý sme pred pár rokmi vyskúšali na vlastnej koži, bol prechod z donútenia. Niektorá z verzií Firefox 3x bola extrémne nestabilná. Prehliadač začal po aktualizácii padať a jeho použitie bolo prakticky nemožné. To bol v našom prípade prvý vážny náznak toho, že pekné prostredie a zvyky musia ísť bokom a je načase skúsiť niečo nové. Medzitým Chrome trochu vyzrel a nebol to úplne holý prehliadač. Zostali sme pri ňom niekoľko ďalších rokov.

Chromu bolo dlhodobo vyčítané, že je príliš „žravý“ a má vysoké nároky na systém. To je pravda, naviac mu veľmi chutí voľná kapacita RAM, no aj z procesora si dokáže poriadne ubrať. Pre slabšie počítače s procesorom Intel Pentium alebo Celeron je tento prehliadač naozaj náročný.

V našom prípade sme po rokoch museli opustiť aj Chrome a vrátili sa k Firefoxu, tiež aj Opere a Vivaldimu. Firefox je rýchlejší a nemá taký vysoký dopad na výkon procesora, o kapacite RAM nehovoriac. V zapätí však dodávame, že sa nespúšťa tak rýchlo ako Chrome.

Šetrné prehliadače

Jednou z nepríjemností prehliadača Chrome je šetrenie operačnej pamäte. Nie je však jediný, kto má takúto správu implementovanú. Firefox a Chrome sa v poslednej dobe doťahovali, pričom Opera zostáva dlhodobo stabilná. Ani novinky, ktoré postupne zavádza nezvyšujú jej systémové nároky. Šetrenie sa prejavuje tak, že v prípade poklesu voľnej kapacity RAM sa vypnú karty, ktoré nie sú používané.

Napríklad tie, ktoré nemajú nejaké aktívne prvky na zobrazovanie notifikácií alebo neprehrávajú hudbu či video. Tých sa šetrenie nedotkne. Ostatné stránky ale prehliadač vypne. Karta zostane na svojom mieste. To, že stránka už nie je načítaná v prehliadači, zistíte, keď sa na ňu prepnete. Možno sme ušetrili na RAM a virtuálnej RAM na disku.

Keď však stránku potrebujete a nemáte ju tam, je toto šetrenie diplomaticky povedané veľmi nepohodlné. Máte v počítači 4 GB RAM? Tohto šetrenia si užijete viac než dosť a platí to aj pri kapacite 8 GB RAM.

Internetové prehliadače sa so systémovými nárokmi nemaznajú

Symbióza dvoch prehliadačov

V praxi sa nám osvedčilo používanie dvoch prehliadačov. Jeden z nich je Internet Explorer. Ak už aj Chrome zlyháva, IE pracuje stabilne. Týka sa to najmä testov routerov, keď potrebujeme zadať špecifickú adresu routera. Kým Chrome sa bude tváriť, že sieť nie je stále dostupná, Internet Explorer načíta konfiguračnú stránku bez problémov.

Dva prehliadače sú fajn napríklad na pokusy, na surfovanie po stránkach, ktoré nechcete mať v hlavnom prehliadači alebo na iné účely. Napríklad môžete používať Firefox v bežnej inštalácii zo systému a druhý Firefox ako prenosnú aplikáciu na surfovanie po internete a stránok bez rozdielu. Dva naraz nespustíte, vždy sa dá spustiť len jeden z nich. Ale aj tak ide o výhodu ako oddeliť cookies a dočasné údaje o vašich zvyklostiach prehliadania internetu.

Časté aktualizácie

Viete, aké poradové číslo verzie má váš prehliadač? Mnohé z nich oslávili päťdesiatku, no nie je to tým, že by sa vyvíjali dlhé roky. Je to zaujímavý trend, ktorý nejako zaviedol Google a mnoho malých aktualizácií hneď povýšil o verziu navyše. Mnohí pamätníci vedia, aké bolo čakanie na novú verziu Internet Explorera. Tretia verzia vo Windows 95 bola pre mnohých zároveň prvá, s ktorou mali skúsenosti.

Keď prišla štvrtá verzia a s ňou funkcia Auto Complete, to bolo fanfár. IE si vlastne dodnes drží číslovanie skutočne prelomových verzií. Toto „rýchločíslovanie“, s ktorým prišiel Google Chrome prevzali aj iné prehliadače. V čase písania tohto článku je tu Chrome 58, Firefox 53 alebo Internet Explorer 11.

Pointou toho, prečo uvádzame verziovanie, nie je ich samotné číslo. Ide skôr o príliš rýchle uvoľňovanie nových verzií opráv a samozrejme, zanášanie novými chybami. To je dôvod občasnej nestability, ktorá vás donúti zmeniť prehliadač. Alebo aspoň prečkať čas, kým príde nová verzia a s ňou oprava vášho problému.

Problémom je, že prehliadače už máme vysoko prispôsobené a nechce sa nám meniť veci v novom. To aj napriek tomu, že dáta sú synchronizované v cloude a prehliadače podporujú import dát z ostatných.

Testovanie prehliadačov

Nech už sú oficiálne výsledky benchmarkov akékoľvek, podstatné sú vaše skúsenosti. My sme sa venovali najmä praktickému pohľadu na to, ako sa používatelia na prehliadače pozerajú.

Takéto sú oficiálne štatistiky. Najväčší podiel na trhu k aprílu 2017 má Chrome, 54,14 %. Nasleduje ho Safari so 14,26 %, pričom napríklad Opera má 3,56 % a Internet Explorer 4,03 %. V štatistike nie sú rozlíšené verzie a platí od januára 2017. Sú to údaje podľa servera StatCounter za štyri mesiace.

Na výber je viacero špecializovaných benchmarkov. Tie majú za úlohu zistiť rýchlosť prehliadača pri vykresľovaní vektorovej grafiky, interpretáciu komplexného HTML5 kódu alebo napríklad rýchlosť pri spracovávaní JavaScriptu. Všetky naše merania nájdete v tabuľke.

Tam pridávame aj rýchlosť prvého spustenia a následného spustenia prehliadača. Tiež pridávame aj informáciu o zabranej kapacite RAM pri dvoch stránkach zobrazených v jednom čase na svojich kartách – náš web a hlavnú stránku s Facebookom. Testovali sme na počítači s SSD diskom, procesorom Intel Core i5-7200U 2,5 ÷ 3,1 GHz a 8 GB RAM.

Ako sa ukázalo, najmenej náročný je Vivaldi a najrýchlejšie sa spúšťa Edge. Internet Explorer tiež, no nesmiete povoliť zavedenie doplnkov, ktoré do neho pridávajú kompatibilné programy. Benchmark Acid3 je v poradí tretí test zameraný na implementáciu webových štandardov v prehliadači.

Ako vidno, niektoré prehliadače nemajú úplne správnu interpretáciu štandardov W3C, a preto nedosahujú kompletné skóre. Je však také vysoké, že ak nie ste programátor, pravdepodobne sa s nejakou chybou pri zobrazovaní špecifických stránok nestretnete. HTML5 test je komplexný test zameraný na dodržiavanie štandardov HTML5 a správne interpretovanie prvkov tohto jazyka. Hovorí teda o kompatibilite s týmto jazykom. PenguinMark má za úlohu preveriť prehliadač vo vykresľovaní grafiky. Tu je vidno, že IE poriadne vystrelil.

Porovnanie výkonu pri vykresľovaní grafiky je možné brať ako ukazovateľ medzi ostatnými prehliadačmi. V prípade nadštandardného skóre v Internet Exploreri ide skôr o optimalizáciu pre tento prehliadač. Určite má však na tom podiel aj vykresľovacie jadro Trident. To inak používajú aj iné prehliadače, ktoré potrebujú emulovať, akoby ste použili skutočný Internet Explorer.

Test HTML5

Test Acid3

Vykresľovací test cez PenguinMark

Verdikt

Pravdepodobne si budete vyberať prehliadač podľa jeho funkčnej výbavy a tom, ako sa vám s ním pracuje. Je to v poriadku a my sme týmto článkom upozornili na to, že každý prehliadač je iný. Niektoré funkcie a časti toho, ako vyzerajú, sa na seba neskutočne podobajú. Avšak ich ovládanie, rýchlosť a to, koľko potrebujú RAM, majú rozdielne. Možno sa po prečítaní nášho článku poobzeráte po inom než doteraz vami používanom prehliadači.

Tento článok vyšiel aj v tlačenom júnovom vydaní TOUCHIT č. 6/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.

O autorovi

Notebook, smartfón, slúchadlá a ja – toto je zostava, vďaka ktorej pod mojimi prstami vznikajú recenzie aj detailné testy a videá notebookov, telefónov, slúchadiel, reproduktorov, tlačiarní alebo softvérových služieb či gadgetov. Pod taktovkou trance a deep house pribudne každý deň na “digitálnom papieri” pár nových riadkov. A keďže sa zatiaľ nikto na moje texty nesťažoval, hudobný štýl je môj piaty element.

3 komentáre

Pridaj komentár