Nie je to nejaká skrytá samoľúbosť a ani nejaký tajný príkaz, ktorý by umožňoval Billovi Gatesovi systém registrovať aj z pamäti. Ide však o zaujímavý dôsledok použitia triviálnych mechanizmov, ktoré sú vlastne pekným obrazom vtedajšej doby.
Debata o tom, ako funguje generovanie produktových kľúčov operačného systému Windows, môže byť v základe pomerne ošemetná.
Avšak vzhľadom na to, že Windows 95 bol uvedený na trh už takmer pred troma dekádami, viac ako dve dekády už nemá žiadnu podporu a nové registračné mechanizmy Windows sú výrazne sofistikovanejšie a koncepčne odlišné, poukázanie na použité princípy nemá inú, než edukačnú a historickú hodnotu. A tak to už v retročriepkoch býva.
Produktové číslo je najzákladnejší identifikačný mechanizmus na overenie platnosti kópie softvérového produktu. Kým dnes sú tieto metódy prakticky vždy naviazané na nejaký overovací on-line mechanizmus, v minulosti, keď internetové pripojenie nebolo samozrejmosťou, fungovali ako „vstupné heslo“, ktorého znalosť vám umožnila operačný systém či iný softvér nainštalovať.
SVET JEDNOTIEK A NÚL
Windows 95 patril k najúspešnejším a najzlomovejším softvérovým produktom v histórii. Pokiaľ chcete dostať aspoň približný pocit, ako pompézne bol uvedený, pozrite si napríklad túto krátku dobovú reportáž.
Systém bol onedlho prakticky na každom osobnom počítači PC formátu, ktoré celému trhu začali absolútne dominovať.
Inštalácie Windows bežali po celom svete ako na bežiacom páse. Niektoré legálne, v rámci zakúpeného CD a licencie, no a tie ostatné nelegálne, v rámci napáleného média popísaného čiernou „centrofixkou“.
Aj keď na začiatku sa Windows 95 šíril len s hŕstkou registračných kľúčov, ktoré bolo potrebné vpísať do pripraveného políčka pri inštalácii, používatelia si pomerne rýchlo všimli, že systém prijíma aj niektoré jednoduché a zvláštne kódy.
Fungovalo napríklad registračné číslo 111-1111111 a takisto 000-0000000.
Mnoho ľudí tak s mechanizmom začalo experimentovať a pri inštalácii skúšali tipovať rôzne čísla . Systém totiž nemal zabudovaný žiadny mechanizmus, ktorý by vám v skúšaní nových akokoľvek bránil.
Ak dnes Windows 95 budete inštalovať, napríklad hoc aj na virtualizovaný hardvér, môžete licenčné číslo 111-1111111 použiť, presvedčiť sa, že funguje a následne sa vrátiť tlačidlom späť nazad, modifikovať ho a skúsiť prejsť ďalej.
Zistíte zaujímavú vec, že systém pohodlne akceptuje 123-1111111, alebo skoro akékoľvek iné prvé trojčíslie, s výnimkou iných opakovaní, ako 333, 444, 555 či 999. Povolené sú len opakovania 111 a 222 a potom akékoľvek iné neopakovacie číslo.
Prídete takisto aj na to, že nie sú potrebné ani čísla. Overením licencie prejdete aj s pomocou PRD-0000000.
Faktom totiž je, že prvé štyri znaky, vrátane pomlčky, sú alfanumerické a s výnimkou malého množstva už spomenutých zakázaných opakovaní aj ľubovoľné.
A práve preto prejdete ďalej prakticky s čímkoľvek, teda aj s BILL1111111.
A čo to zvyšné sedemčíslie, ktoré berie sedem núl aj sedem jednotiek? Overovací systém je veľmi jednoduchý a dnes už s reverzným inžinierstvom odhaleným zdrojovým kódom aj plne známy.
Čarovné na ňom však je to, že je plne v ľudských silách ho kompletne odhadnúť. Stačí, keď budete čísla skúšať postupne a všimnete si, že prejdete ďalej s 0000000, ale už nie s 0000001, 0000002, 0000003 atď, až po 0000007, ktoré funguje. Ďalším číslom, ktoré funguje, je 0000016 a následne aj 0000025.
A ak sa pokúsite nájsť nejaké matematické spojenie, všimnete si, že majú spoločné to, že súčet použitých čísiel je 7 (6+1,2+5), alebo je následne deliteľný 7 bez zvyšku.
A je jedno na akej pozícii. Môžete použiť teda aj registračné číslo BOND0070000, alebo BOND0000007, no a samozrejme aj FERO1111111, pretože 7 jednotiek je dohromady 7.
Pokiaľ ste sa stretli s OEM systémom Windows, ktorý bol určený len na distribúciu s novými počítačmi, ten používal trošku iné produktové číslo, vo forme 12345-OEM-1234567-12345.
Jeho princíp bol veľmi podobný a takisto veľmi jednoduchý. Prvé päťčíslie slúžilo na záznam dátumu, kedy bola OEM licencia vygenerovaná. Prvé tri reprezentovali deň v roku (použiť môžete teda čísla 001 až 366) a zvyšné dve reprezentovali rok (95 až 02, znázorňujúci rok 2002)
Pomlčky a OEM značka týchto druhov operačných systémov sú pevné no a po nich nasleduje to známe sedemčíslie, ktoré sa riadi rovnakými pravidlami o delení sedmičkou (avšak prvé dve čísla vždy musia byť 00). Posledné päťčíslie je už len náhodné.
WINDOWS 95 S ČIERNOBIELYM OBALOM
Prečo bol systém overovania taký jednoduchý?
Jeden z kľúčových aspektov dominancie systému Windows bola vždy relatívna laxnosť k softvérovému pirátstvu. Bolo mu v základe bránené, ale nikdy nie prehnane agresívne.
Keď sa systém začal v polovici 90. rokov šíriť, spadnutie studenej opony a otvorenie dovtedy uzavretých socialistických trhov bolo ešte relatívne čerstvé. Nielen v bývalom európskom východnom bloku, ale aj inde vo svete, vrátane komunistickej Číny, prechádzajúcej na „kapitalistický socializmus“.
Softvérové pirátstvo bolo na Slovensku, takisto ako v Rusku či Číne od začiatku hlboko zakorenené, pretože malo relevantnú historickú nadväznosť (v mnohých ohľadoch totiž v minulosti za železnou oponou ani nešlo inak daný softvér zohnať).
Microsoft si bol od začiatku tejto situácie vedomý, pričom pirátstvo, ktoré v mnohých krajinách neraz dosahovalo aj viac ako 50 % či v prípade Číny dokonca viac ako 90 %, v základe toleroval.
V tejto súvislosti dodnes rezonuje vyjadrenie Billa Gatesa z roku 1998, keď na prednáške na Washingtonskej univerzite pred veľkým publikom prehlásil:
„Aj keď sa ročne predá v Číne viac ako tri milióny počítačov, ľudia tam za softvér neplatia. Jedného dňa ale určite budú, takže pokiaľ sa rozhodli ho zatiaľ kradnúť, chceme, aby kradli ten náš. Zvyknú si naň a jedného dňa, niekedy v budúcej dekáde prídeme na to, ako to všetko zúročiť.“
Ešte v roku 2006 Microsoft odhadoval, že pirátstvo ho „stojí“ zhruba 14 miliárd dolárov ročne. V základe ale stále platilo, že šlo o „lukratívny“ neuskutočnený predaj, vymenený za pokračujúcu absolútnu trhovú dominanciu. Nielen v rámci Windows, ale aj produktov z kancelárskeho balíku Office.
Microsoft pravdaže vždy chcel, aby ľudia za jeho softvér platili, ale razil skrátka unikátne presvedčenie, že ak to neurobia, vždy je lepšie keď používajú na čierno ten ich, než napríklad legálne jeho bezplatnú alternatívu od konkurencie
Tento princíp je v mnohých ohľadoch stále prítomný, pričom dôkazom môže byť napríklad aj prechod na Windows 10, keď sa upgradovací mechanizmus z Windows 7 či 8 nijako nezaujímal, či ste používali legálnu alebo nelegálnu kópiu.
Ak ste mali záujem, systém sa po kliknutí skrátka upgradoval na plnohodnotnú legálnu kópiu Windows 10. A to bolo aj nahlas potvrdené vedúcim divízie operačných systémov Microsoftu, Terrym Myersonom, v interview pre Reuters.
„Upgradujeme všetky vyhovujúce počítače. Je jedno či majú legitímnu, alebo nelegitímnu licenciu. Myslíme si, že zákazníci časom uvidia, že použitie legálnej kópie je pohodlnejšie a vhodnejšie a v budúcnosti už im dajú vždy prednosť.“
Také to „Prvá dávka je zdarma“, kým si navykneš :-).
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe každý štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
