A nielen to. Na pokraji vyhynutia sú aj dopravné značky, semafory a iné prvky. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Ak sa dnes bavíme o budúcnosti samoriadiacich vozidiel, obvykle sa nám vybaví pohodlie a takisto bezpečnosť. V prvom prípade ide napríklad o autá, ktoré nás dovezú kam chceme, pričom sa počas jazdy budeme môcť venovať spánku, relaxu či práci, v druhom ide hlavne o to, že chybovosť ľudských vodičov spôsobí len v Európe viac ako 80 000 úmrtí každý rok (1,2 milióna celosvetovo).
Nejde však len o tieto dve veci. Samoriadiace vozidlá a automatická premávka má mnoho dôsledkov, ktoré nie sú každému jasné na prvý pohľad. Nehorím teraz len o tom, že nevyhnutne časom zlikviduje veľké množstvo pracovných miest, v súvislosti s nahradením profesionálnych vodičov.
Hovorím o vplyve na mnohé iné oblasti, ktoré sa týkajú nadväzujúcich služieb a takisto celkovej dopravnej infraštruktúry.
Nikto dnes pravdaže nevie povedať, kedy presne k prerodu od manuálnej k autonómnej doprave dôjde a je nepochybné, že pôjde o proces trvajúci desaťročia. Každopádne je ale veľmi pravdepodobné, že tento prerod dopravy sa odohrá ešte v tomto storočí, čo znamená, že to bude počas života mnohých súčasných ľudí. Je teda zaujímavé zamyslieť sa nad mnohým nevyhnutnými dôsledkami.
Kto by potreboval havarijnú poistku bez havárií?
Viac ako 90 % automobilových nehôd, je spôsobených chybou vodiča. Tieto chyby nemajú vždy podobu toho, že by daný človek niečo zle vyhodnotil. Vo veľkom množstve prípadov by zareagoval správne alebo sa chyby nedopustil, ak by dával pozor.
Automatický riadiaci systém nikdy nebude dokonalý, avšak to ani nepotrebuje. Na to aby zachraňoval státisíce životov ročne stačí, aby bol na tom lepšie ako človek. Výhodu má už len v tom, že nemá naše slabiny a nikdy nestratí pozornosť kvôli zvoniacemu telefónu, nezbedným deťom na zadnom sedadle, či peknej žene na chodníku. Nikdy nebude mať mikrospánok či nesadne za volant opitý.
Nejde však len o tieto problémy. Ide aj o krízové situácie, za ktoré konkrétny vodič nemôže, pretože sú spôsobené niekým iným. Relatívne „hlúpy“ samoriadiaci systém, navrhnutý tak aby sa vyhýbal kolíziám, môže byť stále lepší aj tu.
Pri riadení auta človek nerieši ťažké logické problémy. Nehody sa obvykle stávajú v tak krátkom okamihu, že ľudia nestihnú uvažovať nad tým, čo je lepšie a čo horšie. Skrátka len reflexívne reagujú. Automatický systém má obrovskú výhodu v tom, že je mnohonásobne rýchlejší a môže reagovať skôr, než si človek vôbec stihne uvedomiť, že je niečo v neporiadku.
Okrem toho, môže byť trénovaný na krízové situácie. Kým obyčajný vodič sa do nehody dostáva obvykle prvýkrát, automatický systém ich môže mať v databáze obrovské množstvo a zvolí tie akcie, ktoré majú najväčšiu šancu na úspech. O koľko lepší vodič by ste boli vy, keby ste nemali len svoje skúsenosti, ale skúsenosti desiatich, sto či dokonca všetkých vodičov na svete? Reagovali by ste lepšie, ak by ste si pamätali už tisícky simulovaných šmykov a nehôd prežitých na vlastnej koži?
Keďže požiadavkou na systémy je, aby mali rovnaké alebo lepšie vodičské schopnosti ako človek, tak po ich presadení bude nevyhnutne nehodovosť klesať.
Spoločnosť KPMG, patriaca do veľkej svetovej štvorky významných poradenských a konzultačných spoločností nedávno publikovala štúdiu, v ktorej upozornila na to, že zavedenie autonómnych vozidiel výrazne zasiahne trh poisťovníctva.
Podľa modelov KPMG môže v najbližších 25 rokoch dôjsť k zníženiu nehodovosti až o 80 %, konkrétne na úroveň 0,009 nehody na jedno vozidlo na rok. To bude mať za následok to, že trh havarijných poistiek sa behom tejto doby scvrkne na 40 % svojej súčasnej veľkosti.
KPMG počíta s tým, že postupné znižovanie v najbližších rokoch budú mať na svedomí rôzne pomocné a výstražné systémy, zatiaľ čo po roku 2025 nastane prvý používateľský prechod k plne samoriadiacim vozidlám a po roku 2040 sa stanú v premávke niečím celkom bežným a normálnym.
V rámci reportu spoločnosť zosumarizovala pohľady výkonných riaditeľov rôznych poisťovacích spoločností, ktoré budú na s danou situáciou súperiť. Väčšina firiem sa na prerod stále nezačala pripravovať, nie preto, že by neverili, že príde, ale preto že si myslia, že príde až vo veľmi vzdialenej budúcnosti. Výsledkom môže byť to, že sa biznis nedokáže úspešne transformovať včas, bez obrovských strát.
Podľa KPMG poisťovnícke spoločnosti značne podceňujú už prvú dekádu, kedy automatické systémy na predvídanie a prevenciu nehody (výstražné znamenie alebo núdzové brzdenie) spôsobia pokles nehodovosti o niekoľko desiatok percent. Už súčasné vozidlá vybavené týmito systémami majú totiž výskyt poistných udalostí o 7 až 15 % nižší, ako tie bežné.
Ak naozaj po roku 2040 nastane masívna adopcia týchto technológii v bežnej sfére, tak to môže naštartovať pomerne zaujímavú špirálu „smrti“. Ak totiž nehodovosť bude klesať, spolu s ním bude klesať zisk poisťovacích spoločností a tie zareagujú zdražením poistiek.
Keďže za nehodu samoriadiaceho vozidla bude zodpovedať výrobca, tak bežný majiteľ auta, ktorý si kúpi auto už bez možnosti manuálneho riadenia (alebo len veľmi obmedzeného, ako napríklad na malé „popojazdenie“ na príjazdovej ceste), nebude vôbec nutné niečo také mať.
V budúcnosti sa preto bežným vodičom jazda autom enormne predraží. Nielenže bude vodič musieť zaobstarať poistenie, poistky pre neho môžu výrazne zdražiť, pretože bude vnímaný ako najväčšie riziko v cestnej premávke.
Obzvlášť vtedy, ak budú už iba ľudský vodiči príčinou nehôd a samoriadiace automobily nie, čo bude možné dokázať triviálne s pomocou kamerových systémov a senzorov, ktorými každé samoriadiace auto bude nevyhnutne disponovať.
Aj keď dnes si možno predstavujeme, že ľudí bude k samoriadiacim autám hnať len bezpečnosť a pohodlie, mnohých môže prehovoriť k výmene ekonomický faktor, pretože bežné auto bude čoraz nákladnejšie prevádzkovať.
Zápcha bez príčiny a tragédia neinformovaného dobráka
Medzi najviac otravné veci v doprave patria dopravné zápchy. Je pritom jedno či sa s nimi stretnete v preplnenom meste či na diaľnici napríklad z dôvodu zúženia. Ide o niečo, čo zrejme každého dokáže rozpáliť do červena.
Problémom je, že v obrovskej miere sú spôsobené zlým reakčným časom ľudí a takisto bohužiaľ tým, čo ja nazývam ako „tragédia neinformovaného dobráka“.
Ide o situáciu, pri ktorej človek, ktorý nevie ako správne nejakú dopravnú situáciu riešiť, uplatňuje svoje interné morálne pocity toho čo je férové a správne.
Typickým príkladom je zips do jedného pruhu na diaľnici, z dôvodu opráv či iného obmedzenia.
Tento postup má pomerne jednoduché pravidlá. V okamihu ako sa o zipse dozviete, udržujte medzeru medzi autom pred vami a za vami. Ak ste vo vedľajšom pruhu – NEZIPSUJTE SA. Zipsujte sa až na úplnom konci vášho pruhu.
Toto je pre väčšinu vodičov veľmi neintuitívne a majú pocit, že zipsovanie je udalosť pre vytváranie rady ako pri pokladni v obchode a často podľahnú pokušeniu, zazipsovať sa čo najskôr. Správajú sa ako dobrák, stavajúci sa slušne do poradovníka a často krát sú dokonca ešte nahnevaní, ak vidia niekoho vo vedľajšom pruhu predbiehať radu a zipsovať sa až na konci cesty.
Títo neinformovaní dobráci následne konečnému zipsu ešte bránia a s pocitom spravodlivosti si medzi zuby hovoria „nezaradil si sa pred tým, tak teraz čakaj, ty podliak“, pričom neotvoria medzeru na zips v momente zúženia. Neuvedomujú si, že sú to práve oni, kto zápchu vytvára.
Pri funkčnom zipse dôjde k spomaleniu a ak aj narazíte na zápchu, premávka sa neprestajne rovnomerne pohybuje smerom dopredu, i keď pomaly, pretože vpredu je cesta otvorená. Ak sa stretnete s tým, že premávka sa pred zúžením zastavuje a vy ste nútený sa pravidelne rozbiehať a zastavovať, je to preto, že pred vami sa rôzni dobráci zipsujú príliš skoro a nútia autá spomaľovať a zastavovať v rôznych úsekoch, čo prerušuje plynulosť.
Dochádza tu k podobnému efektu ako pri fantómovej zápche. Tá sa môže vytvoriť na diaľnici a pretrvať aj hodiny a to aj napriek tomu, že pôvodná udalosť, ktorá ju spôsobila, trvala len pár sekúnd a je už dávno preč. Fantómovú zápchu pekne ilustruje video vyššie (je možné zapnúť české titulky).
Všetko to súvisí s tým, že vodiči nemôžu medzi sebou komunikovať hromadne a na diaľku a sú odkázaní len na to, čo vidia. Je jedno ako sa všetci budeme vzájomne poučovať, je jedno ako sa budeme inštruovať. Vždy sa nájdu neinformovaní dobráci, ktorí tieto zápchy – obvykle celkom neúmyselne a často ešte s dobrým pocitom zadosťučinenia – vytvoria.
Existuje len jedno riešenie proti zapácham. Ľudí z riadenia odstrániť a vložiť ich len do pozície pasažierov.
Cesty bez dopravných značiek a šesťprúdová križovatka bez svetiel
Myslím si, že 21. storočie je tým posledným, v ktorom budú ľudia nielen chcieť, alebo vôbec aj môcť riadiť vlastné auto.
Situácia veľmi pripomína začiatok 20. storočia, kedy sa vo veľkom začal presadzovať automobilový priemysel a postupne vytlačil konskú dopravu, ktorá dominovala niekoľko stáročí až tisícročí predtým.
Zamyslite sa nad tým, čo to bude znamenať, ak v 40 až 60. rokoch tohto storočia naozaj nastane úplná transformácia, na konci ktorej bude drvivá väčšina vozidiel schopná autonómnej jazdy.
Znamená to, že v poslednej tretine tohto storočia budeme môcť naštartovať masívne zefektívnenie dopravy.
V ére, pri ktorej vozidlá budú môcť so sebou komunikovať a poznať svoje presné polohy a rýchlosti je možná ich koordinácia v reálnom čase.
Predstavte si napríklad situáciu, že sa za samoriadiaci kamiónom zoradia dve či tri autonómne autá, pretože kamión bude z dôvodu veľkého nákladu pomalší. V súčasnosti musí vodič čakať na správny moment a na dobrú viditeľnosť, aby si bol istý, že nejde žiadne auto oproti a ideálne až vtedy predbieha.
V plne autonómnej ére, s celkovým prepojením vozidiel, to ale nie je potrebné. Takéto autá okrem „zraku“ majú aj iné potvrdenie, že nič nejde a predbiehajúci manéver môžu koordinovať s okolitými vozidlami. Ak napríklad vozidlo 1 uvidí po slepú zákrutu a predbieha auto 2, môže pri tom komunikovať s autom 3, ktoré ide opačným smerom a k zákrute sa blíži z druhej strany, pričom potvrdí, že cesta je bezpečná a neblokuje ju žiadny predmet či zviera.
Samoriadiace auto má výhodu v tom, že zo svojho veľmi presného mapového podkladu vie, ktorý najbližší úsek je na predbiehanie najvhodnejší. Vďaka pokročilým senzorom má takisto dobrý prehľad o tom, ako presne sú vzdialené autá v diaľke alebo za zákrutou a aký má presne čas na predbehnutie pri konkrétnej rýchlosti.
Plná a prerušovaná čiara, v rámci úsekov vhodných a nevhodných na predbiehanie, sa tak môže stať zbytočnosťou a postupom času sa rovnaká vec môže povedať o dopravných značkách. Na čo by auto potrebovalo vidieť značku Stop či Daj prednosť v jazde? Auto totiž môže byť informované, kde sa presne ostatné vozidlá nachádzajú a kedy presne môže vojsť bez rizika a počas čo možno najmenšieho spomalenia premávky.
Tento koncept sa dá natiahnuť aj na križovatku. Je jedno koľko jazdných pruhov má a koľko áut k nej prichádza. Ak dokážu komunikovať medzi sebou, nie sú potrebné žiadne semafory. Autá si totiž rezervujú svoje miesto a presný čas na prechod. Pri príchode len mierne upravia svoju rýchlosť (napríklad zo 125 km/h na 120 alebo na 130 km/h) a križovatkou jednoducho prefrčia.
Simuláciu takejto autonómnej a masívnej šesť prúdovej križovatky môžete vidieť na tomto videu.
Menším problémom pravdaže je, že bežný človek v aute by videl, že sa rúti do istej záhuby. Nie je totiž v jeho silách odhadnúť vzdialenosti a rýchlosti vozidiel tak, aby vedel, že v záplave extrémne rýchlych áut, ktoré pretínajú jeho cestu, sa presne v pravý moment objaví medzera.
Z pohľadu pasažiera by to mohlo vyzerať zhruba ako na nasledujúcej simulácii. Ide ale zrejme o niečo, na čo by si ľudia rýchlo zvykli. Koniec koncov, pasažieri autobusov či vlaku takisto vôbec nevenujú pozornosť tomu, či na križovatke do ktorej autobus vchádza je voľno, alebo na priecestí vlaku nestojí kamión.
Či už ide o prednosť v jazde, križovatky či iné prvky, chcem tým všetkým povedať, že v ére, kedy už na ceste bude prakticky iba samoriadiace automobily, už nebude žiadny dôvod zanechávať infraštruktúru vhodnú pre ľudských vodičov. Je totiž neskutočne pomalá a neefektívna.
Rovnako akoby bola najväčšia hlúposť, aby automatický switch u telefónneho operátora prepínal hovory a iné udalosti rýchlosťou, ako to kedysi robili ľudské spojovateľky.
Doprava skrátka bude omnoho rýchlejšia a bez zbytočných prieťahov, ak nebude musieť počítať s ľudským aspektom. Ak nahradzujete pracovníkov vo fabrike robotickými ramenami, takisto vás ani nenapadne, že by robotická linka mala mať rýchlosť ľudských rúk, prestávku na obed a varovné cedule upozorňujúce „sem nepchaj prsty“.
Myslím si, že z týchto dôvodov už na konci tohto storočia auto v mestskej alebo medzimestskej doprave nebude možné riadiť vlastnými silami.
Nie preto, že samoriadiace autá budú bezpečnejšie a pohodlnejšie, ale preto, že doprava sa transformuje do podoby, ktorú ľudský vodič už nedokáže zvládnuť.
Jazda autom vlastnými silami neprestane existovať úplne. Koniec koncov, aj dnes stále ešte existuje rekreačná jazda na koňoch. Stále si budete môcť riadiť napríklad golfový vozík, či svoju dodávku niekde na farme. Nebude ale možné vojsť do reálnej premávky, podobne ako na koni či s konským povozom nemôžete dnes vojsť na diaľnicu.
Éra ľuďmi riadených vozidiel skrátka behom 21. storočia skončí a už sa nikdy nevráti späť. Z pohľadu ľudskej histórie pôjde len o také to čudné obdobie, trvajúce trochu viac ako jedno storočie, ktoré si naši potomkovia budú romantizovať tak, ako my plavby dávnych moreplavcov.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
