Telefóny so skladateľnými displejmi síce vyzerajú efektne a prémiovo, ale doslova o nich platí, že klamú telom. Vzhľadom na vysoké ceny majú stále príliš veľa kompromisov.
Ich hlavnou prednosťou je, samozrejme, displej. Ten býva vskutku úchvatný a prezerať si internetové stránky na roztvorenej obrazovke je naozaj návykové. Lenže tým to aj končí. Štvorcový displej sa nehodí na pozeranie filmov a mnohé aplikácie a hry ho nedokážu plnohodnotne využiť.
Odrádza ma i technické spracovanie displeja. Ešte som nemal v ruke skladateľný telefón, na ktorom by nebolo cítiť záhyb a dotyková plocha by nepôsobila lacným plastovým dojmom. Pri používaní som mal stále podvedomý strach z poškriabania.
Jednou z najdôležitejších súčastí telefónu je pre mňa fotoaparát. Hoci sa v tomto posledné generácie „skladatečiek“ zlepšili, za skutočnými fotomobilmi stále zaostávajú. Ak si mám kúpiť telefón za 2000 eur, je neprípustné, aby mal fotoaparát ako bežný smartfón, ktorý stojí aj menej než tretinu.
Dalo by sa pokračovať slabou batériou, nižšou odolnosťou, vysokou hmotnosťou či nemožnosťou uchytiť takýto telefón do držiaka v aute a gimbalu. Rovnako ma nezaujali ani novodobé „véčka“ – je mi fuk či mám pri sebe ten istý objem tela telefónu ako placku, alebo v zloženej forme.
Ani skladateľné notebooky nepovažujem za terno. Svoj klasický používam doma s externým monitorom a v teréne často nie je možnosť rozložiť si notebook na väčší displej.
Skladateľné zariadenia možno raz budú dôležitou súčasťou trhu. Ale ak ich čas niekedy príde, ešte je ďaleko a priania výrobcov predbehli technické možnosti. Je možné, že sa presadia tým, že umožňujú prácu s viacerými aplikáciami naraz a pre multitasking majú aj pripravené rozhranie. Tiež je tu možnosť použitia aj pri fotení v stabilnej polohe bez toho, aby ste museli so sebou nosiť statív. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Prečítajte si aj:
