Galaxy Note 8: Prvý z novej generácie (2018)

Nový Note 8 bol bezpochyby vo viacerých smeroch inovatívny a stanovil, ako sa dnes hovorí, nový dizajnový jazyk. Vďaka displeju s pomerom strán 18,5:9 šlo o smartfón s pretiahnutým tvarom, aké sú už dnes takmer všetky. Uhlopriečka mala 6,3 palca a bol prvý Note, ktorý sa mi v porovnaní s ostatnými telefónmi tej doby nezdal veľký. Respektíve, pre mňa osobne bol až malý, na čom mali zásluhu aj zahnuté okraje displeja. Tie síce vyzerajú efektne hlavne pri rozsvietenej obrazovke a dodávajú jej akýsi nádych tretieho rozmeru, ale zároveň sú veľmi nepraktické a v skutočnosti displej ešte viac zužujú.

Note 8 mal ako prvý smartfón tohto radu optický zoom, bohužiaľ, len dvojnásobný. Rozlíšenie kleslo zo 16 na 12 Mpix (to však už bolo aj u Note 7). Pochopiteľne, počet megapixplov v zásade nič nehovorí o kvalite fotiek a tá bola u Note 8 skutočne dobrá, ale aj tak sa mi to zníženie nepáčilo. Rovnako ako snímač odtlačkov prstov, umiestnený na zadnej strane pri objektívoch fotoaparátu, ktoré som si tak často zapackal.

Tento telefón som používal na rozdiel od Note 4 len necelého trištvrte roka a za ten čas s ním neboli žiadne problémy, okrem malilinkej vyštrbeniny na samom okraji obrazovky, keď sa medzi sklo displeja a puzdro zrejme dostal miniatúrny kamienok. Tento telefón som potom predal kamarátke a keď si kúpila novší Note, „zdedil“ ho po nej jej manžel a ten ho používa dodnes.

Ako sám hovorí, nemá s ním žiadne problémy, telefón je stále pekne rýchly a nezasekáva sa, takže vôbec nemá potrebu meniť ho za niečo novšie. Jediným zásahom do tohto telefónu bola výmena batérie, inak funguje dodnes bezproblémovo. Tu by som rád dodal, že podľa mojich skúseností boli, čo sa týka plynulosti a rýchlosti systému, prelomové verzie Androidu 7 a 8, ktoré tieto neduhy definitívne poslali do minulosti.

Okrem môjho Notu 8 mám skúsenosť ešte s jedným kusom, keďže v tom čase sme si kupovali dva rovnaké telefóny s vtedajšou priateľkou. Na jej smartfóne sa však časom objavilo vypálenie Amoled displeja, niektoré prvky domovskej obrazovky na ňom zostávali neustále zobrazené ako akési tiene.

Bol to vôbec prvý telefón s vypáleným Amoled displejom, ktorý som videl na vlastné oči, hoci som predtým o nich dosť čítal. U mojej jednotky a štvorky sa však nič takéto počas rokov neprejavilo. Reklamácia ale prebehla úplne bez problémov a okrem displeja bola vymenená aj batéria, čo Samsung štandardne robí pri servisných zásahoch. Aj podľa skúseností iných používateľov na rôznych fórach výrobca nerobí pri výmene vypálených displejov žiadne prieky, takže za toto ho jednoznačne chválim.

Galaxy Note 9: Nové možnosti pera a konečne stereo (2018 – 2022)

Note 9 je pre mňa vo viacerých smeroch výnimočný telefón. Ako jediný som ho kupoval rovno v predpredaji na základe „cashbackovej“ akcie Samsungu, ktorá bola v roku 2018 asi najvýhodnejšia a za starý Note 4 som získal bonus 200 eur plus výkupnú cenu. Aj to ma presvedčilo krátko po kúpe osmičky prejsť na novšiu generáciu.

Ďalšie detaily, ktoré k tomu prispeli, boli stereoreproduktory, ktoré mi dovtedy na všetkých Notoch chýbali a výrobcovi som mal za zlé, že zvukovú stránku týchto drahých zariadení zanedbáva (ja som mal stereoreproduktory už v roku 2007 na Nokii N73 a výborné boli aj na HTC One).

Zaujímavosťou bolo tiež prepojenie telefónu a S Pen pomocou bluetooth, vďaka čomu sa dalo napríklad stláčaním tlačidla pera listovať galériou a ovládať niektoré vybrané funkcie aplikácií. To je, samozrejme, možné dodnes aj na novších Notoch, ale ja osobne som túto možnosť nikdy nejako intenzívne nevyužíval.

Displej deviatky medzigeneračne narástol iba o jednu desatinu palca, čo bolo prakticky nebadateľné. Note 9 mi tak pripadal stále malý, hlavne pre to, že ako druhý telefón som v tom čase využíval Xiaomi Mi Max 3 so 6,9-palcovým displejom s pomerom strán 18:9, čo ho ešte viac zväčšovalo. Keby mal takúto veľkosť Note, bol pre mňa ideálny.

Note 9 som používal najdlhšie nielen spomedzi svojich Notov, ale všetkých telefónov v mojom živote. Bolo to celých päť rokov, najprv ako svoj primárny telefón, neskôr sekundárny a posledné tri mesiace už len akýsi záložný. Pri mojej práci novinára mi slúžil nielen ako fotoaparát, ale natočil som s ním aj pár reportážnych videí, keď sa mi nechcelo so sebou ťahať videokameru. Ako prvý telefón som ho intenzívnejšie využíval aj na živé videá na sociálne siete. Mrzelo ma len, že fotoaparát zostal kľúčovými parametrami prakticky rovnaký ako u predchádzajúceho modelu.

Ako perličku spomeniem, že je to aj prvý smartfón, na ktorom som napísal celý článok:-) Okrem toho to bol prvý telefón, ktorý mi plne zastúpil diktafón. V tlačovej agentúre som totiž roky používal diktafón značky Edirol, ktorý je medzi staršími skúsenými novinármi doslova legendou. Keď sa odporúčal do kremíkového neba, dostal som zaň náhradu v podobe nahrávača s nekvalitným plastovým telom, ktorý stačilo počas nahrávania silnejšie stisnúť či si ho len preložiť z ruky do ruky a hneď vydával vŕzgavé zvuky, ktoré bolo riadne počuť na výslednej nahrávke. Takže som ho rýchlo vrátil a od tých čias už na nahrávanie zvuku používam len telefóny, ktoré mi viac vyhovujú aj svojím ovládaním cez dotykový displej.

Note 9 mal (podobne ako Note 8) samostatné tlačidlo, ktorým sa spúšťal hlasový asistent Bixby, ktorého som nikdy nevyužíval a tlačidlo mi akurát tak prekážalo, keďže som ho často nechtiac stláčal pri odomykaní smartfónu. Existovala síce aplikácia, ktorou sa tlačidlo dalo premapovať na inú funkciu, nikdy mi však nefungovala úplne spoľahlivo a výrobca proti tejto možnosti, minimálne na začiatku, aktívne bojoval.

S deviatkou som mal iba jediný problém. Približne po roku používania sa na skle displeja objavil čudný fľak s priemerom asi dva centimetre, na ktorom sa zachytávala mastnota a veľmi ťažko sa dala z toho miesta zotrieť. Keď sa mi to aj podarilo, rýchlo sa tam nečistota zachytila znova. Naozaj nešlo o bežné šmuhy, aké sa na displejoch vytvárajú bežne. Podľa jedného známeho, ktorý sa venuje telefónom, sa zrejme na tomto mieste displej z nejakého dôvodu prehrial a zmenila sa štruktúra jeho povrchu. Či to tak bolo naozaj, to netuším, ale displej sa mi opäť podarilo u výrobcu bez problémov vyreklamovať.

Galaxy Note 10 Plus: Konečne poriadna veľkosť (2020 – 2022)

Dostávam sa k posledným dvom Notom, ktoré používam dodnes. V roku 2019 Samsung prvýkrát predstavil dve verzie tohto telefónu, menší, 6,3-palcový Note 10 a väčší Note 10 Plus so 6,8-palcovou uhlopriečkou. Druhý menovaný telefón mám ako sekundárny dodnes. Na rozdiel od predchádzajúcej generácie som ho však nekupoval ako nový, ale po necelom roku od predstavenia ako použitý z jedného e-shopu.

Veľkým sklamaním bol pre mňa fotoaparát. Niežeby robil nekvalitné fotografie, práve naopak, ale zostávať už tretí rok pri dvojnásobnom optickom zoome pri takomto prémiovom zariadení som považoval zo strany Samsungu doslova za neférové voči zákazníkom. Hlavne, keď konkurencia bola už oveľa ďalej. Pribudol síce širokouhlý objektív, ale to bola len slabá náplasť. Nezmenilo sa ani rozlíšenie, 12 Mpix proste do takéhoto zariadenia už nepatrilo.

Naopak, potešil ma nárast veľkosti displeja. Hoci telo telefónu bolo zhruba rovnaké ako u Note 9, zmizla výrazná brada a čelo, stenčili sa rámiky a obrazovka tak zaberala 91 percent prednej strany (pre porovnanie, u dvoch predchádzajúcich generácií to bolo niečo vyše 83 percent). S veľkosťou Notu som teda po rokoch bol ako-tak spokojný.

S čím som vôbec nebol a nie som spokojný, bol zmenený dizajn pera S Pen, ktorý sa zásadne nemenil už od čias Note II. Po novom bolo menšie, trochu tenšie a bolo tiež o niečo oblejšie. To spôsobilo, že sa mi drží a používa o poznanie horšie v porovnaní s predchádzajúcou generáciou. Kým som mal Note 9, často som si z neho vyberal pero a písal ním na Note 10 Plus.

Dotykového pera sa týka tiež jediný problém, ktorý som s Note 10 Plus doteraz mal. Počas minulej zimy sa mi totiž zrazu vonku počas mrazivého počasia stylus odpojil od telefónu s tým že kondenzátor, ktorý je v ňom namiesto klasickej batérie, je vybitý.

Nebolo to pre mňa prekvapenie, podobne sa mi pri mínusových teplotách odpájalo aj pero u Note 9. V tomto prípade sa mi ho však už k telefónu viac cez bluetooth nepodarilo pripojiť a kondenzátor nabiť, hoci som skúšal všetko možné. Myslel som si, že chyba je v pere a kúpil som si nové, ale nepomohlo to. Evidentne sa pokazilo niečo v telefóne. Ako som však povedal, toto bezdrôtové prepojenie som využíval minimálne, takže to nebolo nijaké zásadné obmedzenie.

Musím spomenúť ešte jeden detail, ktorým je vypustenie 3,5 mm jacku na pripojenie slúchadiel či mikrofónu. Hlavne druhá možnosť mi ako novinárovi chýba a odstránenie tohto konektora mám za zlé všetkým výrobcom a hlavne Samsungu. Ten si totiž v reklamách najprv uťahoval z Apple, keď pristúpili k tomuto kroku, napokon však jablčného výrobcu s odstránením konektora nasledoval a príslušné reklamy potichu vymazal.

Na pripájanie mikrofónu som si napokon musel za desať eur kúpiť redukciu priamo od Samsungu, ktorá sa navyše predáva iba v bielej farbe. Podľa mňa by mala byť absolútna samozrejmosť pribaľovať ju do balenia k telefónu, ktorý sa začal predávať za 1200 eur.

Článok je rozdelený do štyroch častí:

  1. Galaxy Note, Note II, Note III
  2. Galaxy Note 4, Note 5, Note 7
  3. Galaxy Note 8, Note 9, Note 10
  4. Galaxy Note 20 a čo bude ďalej

1 2 3 4