Kto to neurobí, ten je staromódny spiatočník, ktorému odzvonilo. Hor sa do novej éry. Veď predsa stačí, aby sme sa opili niečím iným ako alkoholom a tým pádom je všetko v poriadku. Takže na zdravie a dajme si tie tekuté kryštále do dna. Nedeľník TOUCHIT vážne i nevážne. Nezviazané IT témy na tisíc spôsobov.
Ste nahnevaný? Myslíte si, že sme sa v redakcii pomiatli a ide o nemiestny žart? Možno aj vás smrť blízkeho na cestách priamo zasiahla a dobre viete, že opilci za volant nepatria. Že je to hrôza a obrovská nezodpovednosť, ktorá rozhodne smiešna nie je.
Nuž, možno budete prekvapený keď sa dozviete, že sadnúť si za volant starého auta s troma pivami v žalúdku je často rovnaké, ako si triezvy sadnúť za volant moderného auta a obsluhovať ho tak, ako to jeho tvorca plánoval.
Prečo? Pretože popletená móda technologického sveta káže, že je to tak moderné.
TRI PIVÁ DOTYKOVÉHO PROMILE NA DISPLEJI
Osadzovanie dotykových displejov na palubné dosky áut, pomocou ktorých ovládate klimatizáciu, hudbu, navigáciu alebo iné vybavenie svojho auta, je trendom posledných rokov. Krásny farebný displej ukazuje mnoho dôležitých aj menej dôležitých dát a stačí sa ho dotknúť prstom a všetko je k dispozícii.
To čo ste v minulosti ovládali škaredými plastovými fyzickými tlačidlami, ako nejaký neandertálec, dnes už môžete vykonať dotykom na plochom farebnom obrázku. Veď tak to má byť, no nie? Displej auta vyzerá ako tablet či smartfón, tak nech sa tak aj správa. Stačí ťuknúť na nejaké to hamburger menu alebo skrátka nejaký prvok a spustiť si správnu „apku“.
To je paráda. Ideme s dobou.
Dotkni sa modernej budúcnosti s Android Auto /Foto: Amelia Holowaty Krales/
Teda až na to, že tieto tlačidlá fyzicky nenahmatáte. Jediná možnosť ako ich správne stlačiť je, že spustíte oči z cesty, na displej sa pozriete a svoj prst pomocou pohľadu pár sekúnd navigujete na konkrétne miesto rovnej displejovej plochy.
A toto nie je „zadarmo“. Ak ste niekedy neodolali pokušeniu a začali ste za volantom v ruke ovládať svoj telefón, zrejme viete, o akú ohromnú stratu pozornosti ide. Z tohto dôvodu je táto činnosť aj vo väčšine krajín sveta nelegálna, vrátane Slovenska.
Strata pozornosti a zníženie vášho reakčného času, ktoré v tejto súvislosti nastane, sa podobá riadeniu v opitom stave.
Je pritom absolútna hlúposť myslieť si, že dotykové displeje na palubných doskách áut sú na tom inak, len preto že ich nedržíte v ruke. Ešte donedávna sme sa ohľadom týchto vecí mohli len dohadovať, avšak tomu je už koniec. Odmerali sme si to a vieme na čom sme.
Na nasledovnom obrázku vidíte katastrofálny stav týchto riešení, v súvislosti vo svete populárnym softvérom Google Android Auto a Apple CarPlay.
Tieto výsledky pochádzajú z tohtoročnej štúdie „Interacting with Android Auto and Apple CarPlay when driving: The effect on driver performance“, ktorú vykonala britská nezávislá analytická firma TRL (Transport Research Laboratory), podieľajúca sa na výskume transportnej infraštruktúry, premávky a ľudského správania v automobiloch.
Ide o renomované laboratórium, ktoré ešte donedávna patrilo pod britskú vládu a za posledné roky vykonalo mnoho významných štúdií napríklad aj pre potreby Európskej komisie. Pokiaľ vás celá 55 stranová štúdia zaujíma podrobnejšie, je voľne k stiahnutiu.
V rámci svojich meraní štúdia jasne ukazuje, že interakcia s dotykovým displejom v rámci Android Auto a Apple CarPlay sa podieľa na vskutku masívnom zhoršení pozornosti a reakčného času vodiča. Oneskorenie oproti stavu, kedy sledujete vozovku bez rušenia, je na úrovni 53 až 57 %.
Pre porovnanie, na rozdiel od Slovenska je vo väčšine krajín povolené riadenie aj s malým množstvo alkoholu v krvi (obvykle 80 mg na 100 ml krvi, alebo 35 mg na 100 ml dychu), do čoho sa bežne vojde napríklad to, ak si dáte pri obede jednu pollitrovú dvanástku piva, či pohár vína (bežný muž v strednom veku a pri normálnej váhe).
Ak následne rovno sadnete za volant, vaše reakcie sa zhoršia v priemere o 13 %. To v porovnaní s 53 až 57 % stratou pri používaní dotykových displejov na palubných doskách vyzerá ako nič. Bledne pri tom aj riadenie pod vplyvom marihuany (21 % strata) a dokonca aj riadenie so smartfónom priamo v ruke (strata 35 až 46 %). Je to zrejme dôsledkom toho, že telefón si dávame bližšie k sebe a ovládame ho palcom, na rozdiel od palubnej dosky, ku ktorej sa načahujeme s vystretým ukazovákom.
Pokročilý automobilový simulátor, na ktorom prebiehala spomenutá štúdia /Foto: TRL/
Ako sa to v praxi v laboratóriu meralo? Ľudia si sadli za volant pokročilého simulátoru, ktorý vidíte na fotkách vyššie. Následne riadili niekoľko krát po sebe v intervaloch zhruba 15 až 20 minút v rôznych situáciách, ako je jazda na diaľnici v dohľade ďalšieho auta pred vami, jazda na preplnenej diaľnici s veľkou premávkou a jazda do ostrejších zákrut. V každej situácii sa opakovane testovala jazda bez ruchov a takisto jazda, pri ktorej mali účastníci vybrať nejakú skladbu v Spotify, zadať cieľ do navigácie, či interagovať s prichádzajúcou textovou správou alebo hovorom, cez dotykový systém auta.
V priebehu tohto času sa simulovali nečakané udalosti, reprezentované tým, že nad vozovkou pred autom sa objavil veľký jasný červený obdĺžnik, na ktorý bolo treba zareagovať. Bol široký ako samotná cesta, takže pozornosť človeka musel zákonite upútať ešte skôr, než menej jasná situácia, napríklad v prípade malej prekážky či mierneho spomalenia auta idúceho pred vami. Ide teda doslova o ideálnu situáciu z pohľadu toho, že o nebezpečenstve pred vami nemáte pochýb a ihneď reagujete.
Aj keď bolo namerané, že pri používaní dotykových displejov ľudia jazdu svojvoľne mierne spomalili, toto zmenšenie rýchlosti o pár km/h stratu pozornosti nevykompenzovalo. Pri jazde pri bežných rýchlostiach sa z dôvodu zhoršenia ich reakčného času predĺžila brzdná dráha ich vozidla o 18 až 25 m.
To, že ľudia na červený signál reagovali o 53 % (Android Auto) a 57 % (Apple CarPlay) pomalšie, ako pri sledovaní premávky pri tom ešte nebolo to najhoršie. V 14 zaznamenaných prípadoch ho premeškali aj kompletne a nezareagovali teda vôbec.
Koľko alkoholu potrebujete mať v krvi na podobný stav? Jedno pivo sa k tomu absolútne nepribližovalo (strata 13%), takže koľkými by sme to vyrovnali? Treba tri pollitre a k tomu dva poldecáky rumu? Toto považujeme všetci za normálne?
JA NIČ, JA MUZIKANT A MŇA SA TOTO PREDSA NETÝKA
Viete čo je ale ešte veľmi zvláštne a zaujímavé? Po konkrétnych úlohách sa výskumníci pýtali jednotlivých účastníkov na to, koľko sekúnd sa pri tej či onej úlohe pozerali na displej a na aký čas teda spustili oči z cesty.
Odpovede vychádzajúce z ich pocitov sa pri tom značne líšili od reality. V aute simulátoru bola totiž kamera, ktoré snímala pohyby ich očí a merala koľko krát sa na displej pozerali a na ako dlho.
Časový paradox našich dotýkacích pocitov /Ilustrácia: Daniel Stolle/
Napríklad pri zadávaní navigačného cieľa ľudia reportovali, že sa na dotykový displej pozerali asi 5 sekúnd, ale v skutočnosti to bolo dvojnásobok (10 s). Pri vyberaní pesničiek na Spotify cítili, že oči spustili z cesty zhruba na 5 sekúnd, ale v realite do bolo trojnásobok (15 s). V prípade čítania prijatej textovej správy a uskutočňovania telefonického hovoru cez dotykový systém auta mali pocit, že pozornosť strácali na 7 sekúnd, ale v realite situáciu na ceste nevnímali štvornásobne dlhšie (29 sekúnd).
Inak povedané, naše vlastné pocity o tom, že ovládanie dotykového displeja nás príliš nerozptyľuje, alebo rozptyľuje len trošku, sú falošné. A pri čítaní týchto riadkov si prosím uvedomte, že tí ľudia čo sa testu zúčastnili neboli mimozemšťania. Neboli to nejakí „oni“, ale ľudia ako ste vy, ja a mi všetci.
Sú to reakcie, vlastnosti a pocity, ktoré máme ako ľudia spoločné a s ktorými sedíme skrátka za volantom. Ak nemáte auto s dotykovým displejom a namiesto toho si na palubnú dosku vešiate tablet či telefón, je to totožné.
Strata pozornosti, ktorú pri ovládaní týchto zariadení vy sami cítite a ktorej sa možno aj oprávnene obávate, je obvykle dvojnásobne až štvornásobne menšia, ako v realite je. Buďte si vedomí, ako veľmi vás ovládanie dotykových displejov za jazdy ovplyvňuje. Robí vás poriadne opitým, aj keď to vôbec necítite.
Poďte s nami do moderného sveta auto dotyku. V hornej časti displeja si môžete prečítať varovanie, aby ste sa nenechali displejom rozptýliť. Ako vtip každopádne dobré. /Foto: Mercedes/
A čo výrobcovia vozidiel? No čoby. Veď stačí, keď v manuáli auta, ktorý si po návrate z autosalónu raz za život doma na gauči otvoríte, nájdete napísané hrubým čiernym písmom, aby ste dotykový displej nikdy nepoužívali počas jazdy. Tým je to vlastne vybavené.
Výrobca auta odporučí ako alternatívu hlasové ovládanie, pri ktorom sa cítite ako blázon rozprávajúci sa sám so sebou, alebo vám poradí aby ste pred ovládaním displeja skrátka vždy zastavili a nenechali sa ním rozptyľovať za jazdy. Hotovo.
Je to ten istý príbeh, ako keď výrobca smarthodiniek, ktoré sa očividne prezentujú a propagujú ako nástroj na meranie dát súvisiacich so zdravím, oficiálne vyjadrí, že na tento účel vôbec neslúžia. Oni sa to len tak dajú používať a každý ich tak používa, ale tvrďme, že by oficiálne nemal. Žmurk, žmurk.
A KVÔLI ČOMU TO VLASTNE VŠETKO ROBÍME?
Dotyková éra, do ktorej sme vošli s boomom smartfónov za poslednú dekádu, nenechala kameň na kameni. Zmenilo sa rozhranie programov, vzhľad webu a prístup k dizajnu. Výrobcovia áut majú pocit, že bez dotykového displeja auto nemôže byť moderné.
Ide však o hlúpu ilúziu. Pekný farebný a veľký displej, na ktorom sa ukazuje mnoho údajov o vozidle, navigácia, informácie o prehrávaných pesničkách, či čokoľvek iné, nemusí byť vôbec nutné ovládať len dotykom.
Toto nie je výzva, aby sa autá stali menej „počítačové“. Koniec koncov, taký moderný televízor má takisto mnoho nastavení a ovládame ho tlačidlovým ovládačom. Áno, v nastaveniach sa musíte pretlačítkovať hlboko, avšak keď už je všetko hotové, potom už len ležíme na gauči, prepíname programy, zvyšujeme hlasitosť a na ovládač sa už skoro ani nepozeráme. Všetko robíme po hmate.
Tak sme to odjakživa robili aj v autách. Treba pustiť kúrenie alebo klimatizáciu, prepnúť rádio, preskočiť na ďalšiu skladbu na CD, či dokonca pretočiť pásku magnetofónovej kazety? Stačilo sa načiahnuť rukou, nahmatať na slepo páčku či gombík a nespúšťať oči z cesty.
Akékoľvek iné, aj tie veľmi komplexné stroje, ovládame fyzickými tlačidlami dlhodobo a nič neprirodzené na tom nie je. Práve naopak. Koniec koncov, veď aj klasické počítače v podobe notebookov a desktopov ovládame prioritne myšou a klávesnicou, pričom viac ako jednej miliarde ľudí, ktorá ich používa každý deň, dotykový displej nijako nechýba.
Dotykový displej na palubnej doske Audi Q3 /Foto: Whatcar/
Je až k plaču, že integrácia dotykových displejov do áut je nielen tragická z hľadiska bezpečnosti a ohrozenia života účastníkov premávky, ale dokonca aj z hľadiska pohodlia.
Britský automobilový magazín WhatCar.com sa v apríli tohto roku pozrel podrobnejšie na dotykové displeje nových vozidiel, pričom meral koľko času zaberie jeho skúseným používateľom nastavenie niektorých vlastností auta.
Zistil pri tom, že nastavenie teploty je na dotykovom displeji rôznych vozidiel výrazne náročnejšia úloha, ktorá zaberie vodičovi dvojnásobok času, oproti vodičovi s fyzickým tlačidlom/kolieskom.
V prípade iných úloh, ako zoomovania na mape v rámci navigácie, alebo vyberanie rádia v zozname staníc, je na tom dotykový displej ešte horšie a vodič strávi ovládacou činnosťou často až osemnásobok času, oproti kolegovi s fyzickým prepínačom a tlačidlami.
To je až absurdné a keby to nebolo také nebezpečné a otravné, tak sa teraz všetci asi od smiechu plieskame do kolien.
Dotykový displej pri prepínaní staníc rádia na aute Lexus RX /Foto: Whatcar/
A to všetko len kvôli hlúpej ilúzii, že dotykový displej vyzerá moderne. Prehliadaná tragédia pri tom je, že v mnohých prípadoch ide o absolútne príšerný a celkom nevhodný typ ovládania elektroniky a iných zariadení.
To, že je mimoriadne vhodný a dobrý na smartfónoch neznamená, že je vhodný všade. Papuče sú tiež vhodné a pohodlné domov do obývačky, ale už nie na túru do Tatier.
Pripomína mi to príbuzný horor, s ktorým pravidelne prichádzam do styku proti svojej vôli v kuchyni, kde je osadená elektrická varná doska s dotykovým displejom a ovládaním, pretože ako inak by to mohlo byť. Ovládanie funguje dobre a bleskovo na každý dotyk, ale iba za ideálnych podmienok. Ako náhle je niečo inak, tak beda. Napríklad ak mám mokré prsty, čo je v kuchyni pravdaže veľmi nezvyčajné a skoro nikdy sa to nikomu nestáva, tak už musím prst na mieste držať pár sekúnd, aby displej zareagoval.
Paradoxne, ak sa displeja náhodou na pár sekúnd dotkne kus papieru, ako napríklad kuchynský obrúsok, ktorý sa mierne odmotá z kotúča vedľa, displej začne blikať a varovať o chybe. To isté sa stane, ak tam spadne malý kúsok jedla z hrnca, či vyprskne von trochu omáčky. A to ani nehovorím o tom, že pri dlhom varení sa displej tak rozpáli, že ho musím ovládať už lyžičkou. Nepraktické, ale za to pekné. Možno.
Jasné, ide očividne o nejaké lacné riešenie. Ale keby tam bolo klasické fyzické tlačidlo, pokojne aj s gumovou krytkou, ani jeden z týchto problémov by sa nevyskytoval. Výrobca by dokonca ešte na ňom aj ušetril. Ale nebolo by to moderné…
Hurá do budúcnosti /Foto: Mercedes/
Dotykový displej a rozhranie musíme skrátka tlačiť všade a to hlavne do áut. Lebo keby nie, tak by nás mohol niekto obviniť z toho, že sme nebodaj za zenitom alebo čo.
Takže sa len dotýkajme rovnej a hladkej plochy, na ktorú sa treba nevyhnutne pozerať. Predierajme sa zbytočným vizuálnym rozhraním ako blázni, aj keď to nie je treba. Trávme triviálnymi a opakujúcimi sa úlohami dvakrát alebo osemkrát viac času, aby sme si mohli zagratulovať, aký sme „in“.
A tie autá riaďme rovno ožratí ako prasce. Lebo však už sme sa asi načisto pomiatli.
Nedeľník TOUCHIT hľadajte na našom webe ako inak než v nedeľu. Ak ste predchádzajúce zmeškali, nájdete ich všetky pod rovnomenným kľúčovým slovom.
