Pri vývoji produktov sa v IT firmách čoraz častejšie implementujú agilné metódy. Aj keď sa agile môže zdať ako súčasný trend, jeho základné princípy boli spísané v roku 2001 v Agile Manifesto. V čom tkvie hlavný benefit agile a prečo po ňom spoločnosti siahajú?
Lukas Sendrei
Aj na tieto otázky odpovedal Lukáš Sendrei (LS), agile coach a ambasádor tejto témy z Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia.
Ako by ste definovali pojem agile?
LS: Agile v sebe zahŕňa viacero oblastí. Prvou je nastavenie mysle, teda mindset, ktorý potrebujeme zmeniť, aby sme následne mohli meniť riadenie tímu, projektov či celej firmy. Agilita zároveň označuje súbor metód, nástrojov či rámcov, ktoré konkrétne popisujú, ako agilne pristupovať k riadeniu tímu či projektu, napríklad Scrum či Kanban.
Agile stojí na 4 princípoch, ako vyzerajú aplikované v praxi?
LS: Tieto princípy menia spôsob práce v tíme či vo firme. Prvým je dôraz na individualitu a interakciu medzi ľuďmi, ktoré sú dôležitejšie než nastavenie procesov a nástrojov vo firme. Ak sa totiž budú ľudia vo firme cítiť dobre, budú motivovaní, kreatívni a budú prinášať pridanú hodnotu. Druhý princíp sa zameriava na fungujúci softvér či produkt a nie na množstvo dokumentácie. Agile sa tak chce dostať najprv k jednoduchej aktivite, ktorá ukáže, či ideme dobrým smerom.
Tretím princípom je spolupráca so zákazníkom – pochopenie jeho potrieb, ktoré chcem vyriešiť. Posledný princíp je reakcia na zmeny namiesto slepého sledovania plánu. Príkladom je aktuálna pandemická situácia, kedy sme skrátka museli reagovať a prejsť na prácu z domu. V praxi sa zas môžeme sťažovať, že zákazník požaduje neustále zmeny a novinky, ale práve dopyt po nových riešeniach je hybnou silou IT.
Prečo je podľa vás agile aktuálnou témou?
LS: Je to späté s potrebou efektívne reagovať na dnešný rýchlo sa meniaci svet. Firmy sa preto potrebujú transformovať, podobne ako táto transformácia prebieha v Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia v posledných rokoch. Ako som už spomínal, v súvislosti s pandémiou ide o reakciu na zmeny aj ešte väčší dôraz na medziľudské interakcie, aj keď len v online prostredí.
Aj samotné agilné metodiky a tréningy sa zo dňa na deň transformovali do online sveta, adaptovali sa na nové prostredie aj obsahovo. Treba však povedať, že agile nie je všeliek, ktorý zachráni všetko. Aj pri klasickom projektovom riadení, aj pri agile, v konečnom dôsledku prídete k očakávanému výstupu. Agilita by však mala byť prítomná pri vývoji produktov či servise, kde sa očakávajú časté zmeny, nové požiadavky a teda je potrebná efektívnejšia reakcia na zmeny.
Akú agilnú metódu by ste odporučili tímu, ktorý pracuje na vývoji produktu?
LS: Tím môže začať niekoľkými rôznymi spôsobmi, najjednoduchšia metóda je Kanban – forma vizualizácie toku práce, ktorá ho vie posunúť k agilite a zrýchliť ho. Kanban dodržiava pravidlá, určité fázy pracovného toku sa zobrazia a tím vie identifikovať svoje silné a slabé stránky.
Z Kanbanu potom vie tím prejsť na Scrum, pri ktorom si naplánuje cyklus, od týždňa až po mesiac, pracuje, demonštruje svoj výsledok, retrospektívne hodnotí prácu a identifikuje možnosti na zlepšenia. Musím však podotknúť, že nejde o lineárny prechod od Kanbanu ku Scrumu. Kanban sa odporúča pri projektoch, kde nie je možné plánovať predvídateľne. Pri Scrume si však už určité kroky musím vedieť dopredu plánovať.
A ak sa pozrieme na agilné metódy pre riadenie firmy?
LS: Pri agilnej transformácii všetkých tímov spoločnosti, spolu s riadením portfólia, finančným oddelením, HR či marketingom, sú najviac zaužívané 2 metódy – SAFe (z angl. Scaled Agile Framework for Lean Enterprises) a LeSS (z angl. Large Scale Scrum).
Zo psychologického a marketingového hľadiska ľudí viac zaujme metóda SAFe – keďže chcú byť viac safe ako less 😊 Aj momentálny vývoj ukazuje, že SAFe je viac využívaná metóda. Jej výhodou je naozaj široké portfólio školení, návodov a nástrojov, ktoré vie firma používať a uviesť agilitu do praxe aj bez predchádzajúcich skúseností. LeSS sa, naopak, začína používať práve vtedy, ak ste už zdatní v agilných metódach ako Scrum či Kanban. Nie je taká deskriptívna a umožňuje viac voľnosti. Dáva určitý návod a smerovanie, ale neodpovedá na všetky otázky pri zavedení alebo samotnom prevedení.
Viete priblížiť zo svojej praxe pozitívny vplyv agilných metód v tíme?
LS: Samozrejme, šlo o projekt, ktorý sa zameriaval na produkt pre projektových manažérov na riadenie projektov. Na Slovensko bol prenesený z Nemecka, v danej chvíli bola vysoká fluktuácia ľudí, ktorí sa projektu venovali a nejako ustalo šírenie informácií. S tým bol problém na strane zákazníka, ktorý bol nespokojný, rovnako bol frustrovaný tím, keďže svoju prácu nevedel v daných podmienkach vykonávať lepšie. Zavedením agilných metód – pravidelných šprintov, teda časových úsekov s vyhodnocovaním, sme postupne zvyšovali informovanosť aj získavali spätnú väzbu od zákazníka. Tím možno prišiel o čas, ktorý strávil stretnutiami so zákazníkom, vďaka informovanosti však pracoval efektívnejšie aj s väčšou angažovanosťou.
Existuje nejaký overený spôsob, ako sa transformovať a byť agilným?
LS: Je dôležité povedať, že agilná transformácia nekončí. Ak si niekto povie, že je na 100 % agilný, tak určite nie je, pretože agilita nie je fáza či méta. Príkladom je nová edícia Scrum Guide, ktorá vyšla 18. novembra 2020 po 3 rokoch. Ide o dokument, ktorý definuje Scrum ako taký. Oproti pôvodným 19 stranám sa zredukoval na 13 len so základnými mantinelmi. Presadenie Scrumu v každodennom živote je už na tímoch a firmách tak, aby sa sústredili na vývoj servisov a produktov v spolupráci so zákazníkom. Dá sa povedať, že samotná agilita odbúrava nepotrebné prvky, aby bolo viac času na zákazníka a prácu ako takú.
Aby bol tím či firma agilná, je potrebná kombinácia viacerých aspektov. Musí byť pripravený manažment a poznať riziko, do ktorého ide – zabehnuté a fungujúce tímy budú meniť svoj mechanizmus fungovania. Na strane zamestnancov či tímu je dôležité hlavne byť otvorený – nevnímať zmenu ako koniec sveta.
Ako ste sa k agile dostali vy?
LS: V minulosti som pracoval ako System Engineer pre amerického zákazníka, pôsobil som v Los Angeles. Po zmenách vo firme sa začalo meniť klasické projektové riadenie na agilné, odvtedy som sa o túto oblasť zaujímal. Keď som sa usadil v Košiciach a nastúpil do Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia ako projektový manažér, po krátkej dobe som sa začal interne venovať agile coachingu, tvorbe tréningov a vytváraniu podmienok pre transformáciu vo firme. V súčasnosti figurujem ako konzultant na projektoch, venujem sa školeniam, nastavovaniu pracovných rámcov, prevedeniu mítingov.
Čo je podľa vás najväčší prínos agile?
LS: Agilita má za cieľ posúvať firmu dopredu. Skracuje tzv. time to market, vie dosiahnuť vyššiu efektivitu, keďže sa venujeme tomu, čo má prioritu, a posúva vpred ľudí, keďže na pravidelnej báze vyhodnocujeme odvedenú prácu. Vďaka tomu si môžeme uvedomiť, že naozaj každý zamestnanec svojou prácou ovplyvňuje chod firmy a nie je iba nejaké identifikačné číslo.
Reaguje agile teda dostatočne rýchlo na súčasný svet?
LS: Agile samotné áno, ale základom sú to ľudia, ktorí musia na zmeny reagovať. Nestačí si dať štítok, že som agilný, všetko je to o ľuďoch, o ich otvorenosti k zmenám a ich dynamike. Také rýchle sú potom aj agilné metódy.