Fotovoltika zažíva v Česku nebývalý boom.
V minulom roku bolo podľa Solárnej asociácie inštalovaných spolu 62 megawattov nových fotovoltických elektrární, čo je o 20,6 percenta viac ako o rok skôr. Najväčšou mierou sa na tomto náraste podieľali drobné strešné inštalácie na rodinných domoch. Súkromníkov ku kúpe panelov motivuje napríklad zvyšujúca sa cena energií či snaha zaistiť si energetickú sebestačnosť. V súvislosti s rozvojom inteligentných sietí budú navyše drobní výrobcovia môcť predávať energiu do siete, a čiastočne tak investíciu do fotovoltiky zhodnotiť.
Dotácie a rýchla návratnosť
Pri zakúpení solárnej elektrárne dnes majiteľ bežného rodinného domu zaplatí približne od 170 tisíc korún do pol milióna. Celková suma závisí najmä od požiadaviek kupujúceho. Vďaka dotačnému programu Nová zelená úsporám však je možné na túto investíciu získať podporu vo výške 40 až 200 tisíc korún. Na ešte vyšší príspevok potom môžu dosiahnuť obyvatelia Karlovarského, Ústeckého a Moravsko-sliezskeho kraja.
„Záujem o dotácie na domáce fotovoltické elektrárne (FVE) z programu Nová zelená úsporám v posledných mesiacoch výrazne rastie. Od začiatku roka sme prijali 12 tisíc žiadostí na 2,3 miliardy korún na fotovoltické systémy a prekonali tak počet žiadostí na FVE prijatých za celý minulý rok,“ uvádza Stanislava Beyerová z odboru komunikácie Štátneho fondu životného prostredia Českej republiky s tým, že priemerná výška dotácie na fotovoltické systémy má v súčasnosti hodnotu 180 tisíc korún. Návratnosť investície sa aj vďaka dotáciám pohybuje v horizonte šiestich až desiatich rokov.
Energetická sebestačnosť a minimálna údržba
Solárny panel zaisťuje domácnosti čiastočnú energetickú sebestačnosť, čo môže byť v dobe zložitej situácie na trhu ceneným pozitívom. Pre majiteľov fotovoltických elektrární je takisto priaznivou správou, že hneď ako sa zariadenie nainštaluje, nevyžaduje prakticky žiadnu špeciálnu údržbu. Na pravidelnú servisnú prehliadku obvykle stačí zavolať odborníka raz za dva roky. Výrobcovia v dnešnej dobe tiež garantujú vysokú odolnosť zariadenia proti vonkajším vplyvom a stále dlhšiu životnosť. Tá môže presiahnuť aj 30 rokov. Časom sa síce výkon panelov postupne znižuje, počas 25-ročného fungovania by však táto strata nemala prevýšiť 15 percent.
Možnosť predávať prebytočnú energiu do siete
Fotovoltické panely by navyše svojim majiteľom mohli rýchlo nielen pomôcť šetriť výdavky za elektrinu, ale aj zarábať. Vďaka modernizácii distribučných sústav budú totiž môcť ľahšie obchodovať s prípadnými prebytkami vygenerovanej energie. „Štandardy Smart Grids umožnia obojsmerný tok nielen elektrickej energie, ale aj dát nevyhnutných pre správnu a efektívnu komunikáciu celej sústavy. Cesta na trh s energiami sa tak otvorí aj pre drobných výrobcov, ktorí budú môcť napríklad v čase zvýšeného odberu predávať nadbytočnú energiu do siete,“ popisuje Miroslav Kopt, vedúci útvaru Strategických projektov EG.D.
Inteligentné distribučné sústavy takisto pomôžu k vytvoreniu podmienok pre zdieľanie energie v rámci komunít aj celých štvrtí. „Nevyhnutnou súčasťou zavádzania Smart Grids je takisto inštalácia prvkov real-time komunikácie, ako sú napríklad smart metre. Tie spotrebiteľom umožnia efektívnejšie plánovať a kontrolovať okamžitú spotrebu elektrickej energie,“ doplňuje Stanislava Sádovská, projektový manažér Západoslovenskej distribučnej (ZSD) pre implementáciu projektu ACON. Ten vzniká v cezhraničnej spolupráci ZSD a EG.D a jeho cieľom je s podporou EÚ modernizovať prenosové sústavy na distribučných územiach oboch spoločností.
Stále sa zvyšujúca efektivita
Fotovoltika je oblasťou, ktorá sa po technickej stránke neustále zdokonaľuje. Zásadným predmetom záujmu je snaha čo možno najviac zvýšiť účinnosť solárnych panelov. Tá ukazuje, koľko slnečnej energie dokáže zariadenie premeniť na elektrinu. V momente, keď svieti slnko, dopadá v Českej republike na jeden m2 približne jeden kW energie. Dnešné solárne panely dokážu zhruba 17 percent z tohto množstva premeniť na elektrinu.
Účinnosť nových fotovoltických článkov sa v posledných rokoch zvyšuje približne o 0,6 percenta ročne. Každý posun pritom znamená zlepšenie výkonu panelu, ktorý sa udáva v jednotke zvanej Watt-peak (Wp). Dnešný priemerný solárny panel disponuje výkonom asi 300 Wp, pričom pred niekoľkými rokmi išlo o zhruba 20 percent nižšiu cifru. Vedcom sa už podarilo vyrobiť fotovoltický panel s účinnosťou dokonca 25 percent. Aj toto zdokonaľovanie však má svoje medze. Fyzikálne zákonitosti totiž účinnosť solárnych panelov neumožňujú zvýšiť nad 34 percent.
Jednoduchá inštalácia prakticky kamkoľvek
Výhodou FVE riešenia je, že je ich možné nainštalovať prakticky na akúkoľvek strechu. „V našich podmienkach predstavuje optimálne miesto pre solárne elektrárne šikmá strecha so sklonom okolo 35 stupňov, ktorá je v ideálnom prípade orientovaná na juh. Celkom presne potom je možné využiteľnosť strechy spočítať pomocou analýzy oslnenia z leteckých snímok. Majitelia nehnuteľností tak presne zistia, ktorá časť strechy je na inštaláciu panelov najvhodnejšia a koľko kilowatthodín elektrickej energie na meter štvorcový na nej je možné ročne vyrobiť,“ popisuje Drahomíra Zedníčková, výkonná riaditeľka spoločnosti TopGis, ktorá sa na letecké snímkovanie a jeho analytiku špecializuje.
Spomínanú metódu na overenie vhodnosti striech na inštaláciu fotovoltiky využívajú napríklad aj české mestá. Analýzu oslnenia konkrétnych budov vo svojich majetkoch si nechali spracovať radnice v Kladne či Kuřimi. Výhodou tohto postupu je, že sa pri analýze počíta aj s tým, aký vplyv má na danú strechu okolitá zástavba. „To znamená, že sa do úvahy berie napríklad aj zatienenie okolitými budovami v priebehu dňa podľa toho, ako slnko mení svoju polohu,“ dodáva Drahomíra Zedníčková.
Šetrnosť k životnému prostrediu
Solárna energia sa radí k obnoviteľným zdrojom, ktoré sú na rozdiel od fosílnych palív šetrné voči životnému prostrediu. Nákup fotovoltickej elektrárne tak môže byť nielen pragmatickým ťahom smerovaným k úsporám a energetickej sebestačnosti, ale aj krokom k ochrane prírody a našej klímy. Solárne panely zároveň neobsahujú toxické látky a ich recyklácia je tak nenákladná a porovnateľná s likvidáciou bežného domáceho elektroodpadu.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou ACON.
