V posledných týždňoch viacero politikov vo verejných diskusiách deklarovalo, že by boli za ukončenie anonymných internetových diskusií na Slovensku. Zrealizovať tento krok však bude zložité, ak nie priamo nemožné.
Ako prvá tento krok avizovala vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) v relácii RTVS Sobotné dialógy. „Anonymné diskusie pod článkami by sa mohli uzavrieť. Ja nevidím absolútne žiadny prínos, aby si ľudia pod článkami išli ventilovať svoje nenávistné prejavy voči akejkoľvek komunite,“ poznamenala Remišová, podľa ktorej by každý človek mal niesť za svoje výroky na internete zodpovednosť.
Dodala, že v súčasnosti síce majú sťaženú situáciu tým, že sú menšinovou vládou, ale mali zákon na postihovanie „hate speech“, teda nenávistných prejavov aj na základe európskej legislatívy.
Zhoda koalície a opozície
S týmto konkrétnym vyjadrením súhlasil jej spoludiskutujúci v relácii, poslanec Národnej rady SR za stranu Smer – sociálna demokracia Ladislav Kamenický. „Ja som proti tomu, aby boli anonymné diskusie na Facebooku, alebo na nejakých iných sociálnych sieťach. Čiže, aby sa každý podpísal, keď niekto má nejaký názor. Ja som verejne činná osoba, ja keď ho poviem, každý vie, že som to ja,“ konštatoval Kamenický.
Len o deň neskôr sa na túto tému vyjadril aj podpredseda strany Hlas – sociálna demokracia Richard Raši v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo. Podčiarkol, že mnohé osobnosti verejného života sa stávajú terčmi nenávistných statusov, ktoré ľudia píšu pod prezývkami a falošnými identitami.
„Možno pri takýchto prejavoch by bolo hodno rozmýšľať o tom, či človek, ktorý komunikuje na internete, by nemal byť identifikovateľný. Možno by tak ľudia zvažovali, čo napíšu,“ podotkol Raši.
Ani v tomto prípade mu jeho diskusný partner, ktorým bol minister životného prostredia Ján Budaj (OľaNO), neoponoval a sám poukázal na prednosti a negatíva sociálnych sietí. „Ukázali aj veľké dobrodenie, máme medzi sebou úžasnú komunikáciu, sme schopní vedieť o svojich blízkych. Ako každá technológia to má ale aj druhú hrozivú stránku,“ povedal Budaj, podľa ktorého ide napríklad o islamský terorizmus, ale aj komunikáciu neonacistov.
Za úpravu komunikácie na internete a sociálnych sieťach je aj poslanec NR SR Erik Tomáš (Hlas-SD), keďže v súčasnosti ju považuje za príliš benevolentnú. „Keď to poviem zjednodušene, tak také isté pravidlá, aké platia pre komunikáciu vo virtuálnom svete, by mali platiť aj pre virtuálny, teda digitálny svet,“ načrtol Tomáš v Sobotných dialógoch s tým, že rovnako by mala platiť aj trestnoprávna zodpovednosť za prípadné podnecovanie k násiliu, alebo za šírenie rôznych radikálnych informácií.
„Každý, kto diskuje, by mal diskutovať pod svojím pravým menom. Žiadne prezývky, žiadne nicky, alebo niečo podobné. Vtedy by ste videli, koľko hrdinov spred klávesníc by zrazu zmizlo,“ zdôraznil poslanec s tým, že v politickom spektre nepočul hlas, ktorý by bol proti takejto zmene.
Aj Tomášov spoludiskutujúci, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) uviedol, že v zásade plne podporuje takýto návrh. Považuje za absolútne nevyhnutné, aby na sociálnych sieťach a fórach mohli diskutovať len ľudia, ktorí sa podpíšu.
„Aby si jednoducho aj oni sami uvedomovali, že nesú zodpovednosť rovnako, ako keď vynadajú niekomu v krčme. Mali by niesť zodpovednosť aj za sociálne siete,“ konkretizoval minister.
Konkrétnosti zatiaľ taja
Ako vidieť z vyjadrení politikov, pri tejto téme panuje medzi koalíciou a opozíciou vzácna zhoda. Nejde o citlivú hodnotovú tému, ktorá by rozdeľovala a preto by mala mať širokú podporu. Oslovili sme teda Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), ktorého sme sa pýtali, či už boli v tomto smere podniknuté reálne kroky a či má vypracovaný nejaký reálny koncept či dokonca návrh zákona.
Zaujímalo nás tiež, čo konkrétne podľa ministerky znamená uzavretie anonymných diskusií pod článkami. Teda, či by to napríklad prikázal štát médiám legislatívne. V Sobotných dialógoch totiž spomenula, že sa to nedá spraviť násilným zásahom štátu, čo je v kontexte jej predchádzajúcich viet trochu zmätočné vyjadrenie.
Pýtali sme sa aj, ako konkrétne by bolo overovanie totožnosti pri registráciách a v diskusiách realizované a ako mieni MIRRI zamedziť vytváraniu falošných identít na internete.
Bohužiaľ, rezort na naše otázky vôbec neodpovedal a poskytol nám len stručné všeobecné stanovisko.„Návrh vicepremiérky Veroniky Remišovej je stále predmetom rokovania koaličnej rady. O znení návrhu bude z jej strany verejnosť informovaná potom, ako dôjde k dohode na úrovni koalície,“ odpovedal nám odbor komunikácie MIRRI.
Nebude to také ľahké
Ako bolo spomenuté, k návrhu ukončiť anonymné internetové diskusie sa okrem koaličných strán prikláňa aj opozícia. Preto by nemalo byť ťažké získať preň hlasy aj v súčasnej situácii, keď má koalícia v parlamente menšinu. To je však len politická stránka veci. Presadiť koniec anonymných diskusií z praktickej stránky totiž môže byť zložité, ak nie nemožné.
Takýto krok je v zásade možný dvomi spôsobmi. Prvým, veľmi radikálnym, je uzavretie všetkých diskusií pod článkami na internetových portáloch. Niektoré médiá už k takémuto kroku pristúpili, keďže sa v nich objavovalo mnoho nenávistných komentárov, osobných útokov aj iných neželaných vyjadrení a nechceli či nemali kapacity na ich kontrolu a moderovanie. Ďalšie médiá zase vypínajú diskusie pod článkami s citlivou tematikou.
Nevýhodou tohto riešenia je, že by skončili diskusie ako také, pričom v niektorých prípadoch môžu byť prospešné, obohacovať a rozširovať tému článku, prípadne autora upozorniť na nejaké nepresnosti a chyby. Diskusie sa ale dnes nevedú len pod článkami, ale i na sociálnych sieťach, kde by sa tieto diskusie museli takisto uzatvárať.
Druhým krokom, ktorý zrejme mala väčšina politikov na mysli, je diskusie ponechať, ale umožniť v nich diskutovať len ľuďom s overenou totožnosťou. No a práve to je kameň úrazu, keďže nie je jasné, ako by toto overenie bolo zabezpečené.
Na overenie totožnosti totiž podľa zákona slúži len občiansky preukaz, prípadne cestovný pas. Diskutujúci by sa teda pri registrácii musel preukázať jedným z týchto dokladov. To, ako by celý proces prebiehal, teda či by bol nutnosťou elektronický občiansky preukaz, či by sa konto dalo vytvoriť online, alebo by občan musel pri registrácii absolvovať nejaký byrokratický proces, to si ani netrúfame odhadovať a vydalo by to na samostatný článok.
Ešte väčší problém sú však sociálne siete. Napríklad na Facebooku je veľmi ľahké vytvoriť si falošné konto a sociálna sieť nielenže nevyžaduje preukaz totožnosti, ale ani telefónne číslo či fotografiu. V jej podmienkach používania sa síce uvádza, že každý člen má vystupovať pod reálnym menom, ale v praxi túto povinnosť nevymáha. Pozrite sa napríklad do okruhu svojich známych, koľkí z nich používajú rôzne prezývky a namiesto reálnych fotiek majú snímky mačičiek či kvetiniek.
S facebookovým kontom sa navyše dá diskutovať aj v mnohých diskusiách priamo pod článkami na internetových portáloch, takže sa opäť vraciame k samotnej podstate problému. Nezdá sa pravdepodobné, že by slovenská vláda dokázala donútiť Facebook k zmene registračnej procedúry a tento krok by musela vyžadovať aj od iných sociálnych sietí či platforiem ako je Disqus.
Zhrnuté a podčiarknuté, ide o návrh, ktorý sa politikom dobre a ľúbivo prezentuje, ale podľa nás vôbec nemajú premyslenú jeho realizáciu v praxi. Sme presvedčení, že ak sa vláda napokon aj pokúsi presadiť koniec anonymných diskusií na internete, nepodarí sa jej to v plnom rozsahu a pôjde o značne oklieštenú podobu toho, čo politici prezentujú v diskusiách.
Zdroj: vlastné, Sobotné dialógy, Na telo, ilustračné foto
Prečítajte si tiež:
