Kúpiť nové neznamená vždy vhodné a výhodné. Veľmi dobre sú si toho vedomí CIO a majitelia firiem, ktorí riešia softvérovú licenčnú politiku. Operačné systémy a kancelárske balíky tvoria v spoločnostiach základnú sadu nutného softvéru. Nie vždy je však nutné kupovať tie najnovšie verzie. Komerčný sektor to vie a dokáže vo výdajoch ušetriť nemalé finančné prostriedky. Slovenské štátne inštitúcie však zbytočne zaostávajú, za čo môže aj ich neznalosť.
Investície do softvéru sú nemalé. Zabezpečiť stredne veľkú firmu správnym softvérovým vybavením stojí tisíce eur. A čo potom veľké firmy, úrady, školy, záchranné a ďalšie zložky, teda štátne inštitúcie. V prípade nových licencií zaťažia rozpočet na dlhé roky, pričom žiadaný efekt sa nemusí dostaviť. „Iná situácia nastáva v prípade, kedy sú využité multilicencie, a predovšetkým výhody spočívajúce v nákupe druhotných softvérových multilicencií. Použité licencie oproti novým prinášajú výraznú úsporu aj vďaka pravidlu, že čím staršia verzia sa kúpi, tým viac percent je možné ušetriť,“ približuje výhody Marián Kobzík, CEO zo spoločnosti SoftwarePro.
Nákup novej licencie a drahý downgrade
Reálnym príkladom môže byť nákup licencií kancelárskeho balíka pre 10 počítačov. V prípade nových licencií nedôjde k žiadnej finančnej úspore, avšak pri licenciách z druhej ruky je možné ušetriť takmer 40 %. Len o generáciu staršia multilicencia už prináša skoro 50% úsporu oproti predošlej verzii softvéru. O dve generácie staršia verzia rovnakého produktu potom ušetrí dokonca viac ako 70 % z firemného rozpočtu. To sa ďalej môže ešte znásobiť, ak dôjde k uzavretiu rámcovej zmluvy a predaju vo firme nepotrebného softvéru. „Kľúčom k nemalým úsporám je v tomto prípade efektívne rozpoznanie reálnej potreby používateľov počítačových programov. Nie je vždy potrebné nakupovať najnovšiu a najdrahšiu verziu, čo je priamo u distribútora výrobcu jediná možnosť,“ hovorí Marián Kobzík. Slovenský komerčný sektor si toho je vedomý a profituje nákupom o generáciu starších softvérových licencií. Štátne inštitúcie sú pozadu a veľakrát za to môže ich neznalosť v tomto odbore. Už aj tu sa však nájdu také, ktoré tento moderný spôsob a predovšetkým možnosť šetriť štátny rozpočet využívajú.
V prípade štátnych inštitúcií do hry vstupujú aj ďalšie premenné, predovšetkým nutnosť vzdelávať zamestnancov a častý výskyt starého hardvéru. Nové generácie softvéru so sebou prinášajú evolučné zmeny. Používateľov je tak nutné zaškoliť, aby s nimi vedeli adekvátne pracovať. Tí sa tomu často bránia, radi používajú skôr zažité programy, navyše to stojí ďalšie nemalé finančné prostriedky, pričom prechod na o generáciu novšiu verziu nemusí v práci priniesť žiadne veľké výhody. Nemenej podstatné je tiež brať ohľad na to, že pracovné stanice nemusia novšie verzie správne prijať, pretože nemajú dostatočný výpočtový výkon, čo je bežný prípad štátnych inštitúcií. Aj tak sa väčšinou vypisujú verejné zákazky „podľa zažitej šablóny“ a takmer vždy sa dopytujú aktuálne verzie softvéru. Po ich zakúpení sa aj z vyššie uvedených dôvodov IT oddelenia uchyľujú k tzv. downgrade-u, kedy najnovšia licencia nie je využitá, ale je inštalovaný softvér predchádzajúcej generácie, čo licencia umožňuje. Financie na nové licencie sú v konečnom dôsledku vynaložené zbytočne a profitujú z toho len ich výrobcovia.
Komerčný sektor už šetrí, štátny čaká dlhá cesta
Súkromné firmy často siahajú po o generáciu starších programoch za výhodnejšie ceny, pričom podpora od výrobcu aj bezpečnostná aktualizácia k produktom funguje rovnako. „Životný cyklus každej verzie softvéru je v závislosti od produktu približne 10 rokov, pričom nová vychádza každý rok až tri roky. Či je nutné používať najnovšie verzie softvéru, pomôže ozrejmiť odpoveď na otázku: „Sú využívané všetky funkcionality, ktoré mi prináša nová verzia?“ informuje Marián Kobzík. Štandardom je kupovať najnovšie výrobky. Idú s dobou, tým pádom majú všetky potrebné vylepšenia. Zároveň však nikto nepovedal, že sú potrebné. Je to podobné ako so smartfónom, ktorého používateľ tiež reálne nevyužíva všetky funkcie, ktoré prístroj ponúka.
Vo firmách je softvérové vybavenie potrebné hlavne kvôli spracovaniu dát, vytváraniu dokumentov či komunikáciu so zákazníkmi. Musí byť legálny, kompatibilný s hardvérovým vybavením a v neposlednom rade by mal mať aktívnu podporu výrobcu k používanej verzii. „Všetky tieto atribúty spĺňa aj použitý softvér od špecializovaného predajcu, navyše prináša úsporu, ktorú je možné investovať do ďalšieho rozvoja podnikania alebo ktorá šetrí štátnu kasu,“ dodáva Marián Kobzík z firmy patriacej k tuzemským lídrom na trhu s týmto biznisom.
