Smartfóny sa výrazne zmenia a o desať rokov sa budeme čudovať, čo sme dnes používali. Bude to príjemná nostalgia. Niečo podobné zažívame už teraz.
Ako veľmi pritiahnutá za vlasy vám bude pripadať implantácia telefónu alebo jeho časti do ľudského tela alebo úplná zmena toho, čo dnes nazývame displejom? Premietanie na sietnicu je len časť záujmu vedecko a zatiaľ fantastickej literatúry a filmov. Tak ako bol dnešný stav v technologickom vývoji absolútnym sci-fi pred 40 rokmi.
Kedy to začalo?
iPhonom to veru nebolo, ale pripisuje sa mu prvenstvo v akejsi evanjelizácii smartfónového sveta. Vráťme sa ešte viac do minulosti, a to do roku 1970, kedy sa prvé výtvory IT firiem dali považovať za predzvesť smartfónov. Toto bolo obdobie, ktoré predchádzalo vzniku digitálnych asistentov.
Priniesť kompaktné zariadenie s displejom bol začiatok cesty a tá sa naplno prejavila až po roku 1990. To už prichádzali na rad nielen diáre s dvoj- či viacriadkovým displejom, ako ste ich možno poznali. Na trhu sa objavovali zariadenia s QWERTY klávesnicou a monochromatickým dotykovým displejom. To ešte neboli smartfóny, logicky, nedalo sa z nich telefonovať.
Psion 3a, uvedený v roku 1993, nasledovali ďalšie verzie takéhoto osobného organizéra. Tak sa zvykli zariadenia tohto typu nazývať. Nebolo to len o poznačení si telefónneho čísla, mena, adresy a ďalších údajov. Tu ste mohli prezerať excelovské tabuľky, písať si poznámky, zobraziť svetový čas, používať kalkulačku atď. S počítačom sa dal tento 16-bitový minipočítač prepojiť cez sériový port RS-232.
Možno si naň pamätáte, pripájali ste do neho myš. Keď ste to spravili za behu systému, takmer istotne nastal tvrdý reset a systém musel nabootovať znova. Éru supervybavených telefónov a osobných asistentov vtedy dobre znázorňoval model Nokia 9110 Communicator. Skladateľný telefón, ktorý pripomínal miniatúrny notebook.
Prvý iPhone prišiel v roku 2007, a to bola revolúcia. Farebný displej, dotykové zariadenie a najmä navrhnuté tak, aby ho vedela ovládať aj vaša babka. Takto sa robí marketing a Apple predbehol dobu, nebolo by to prvý raz. Toto bola éra „obrovských“ 3,5″ displejov.
Tiež vznikali zariadenia ako PDA, ktoré mali pero a bol to najlepší spôsob, ako ich ovládať. Z nich sa už dalo aj telefonovať. Áno, zároveň to bola doba, kedy ste si za konfiguráciu s Wi-Fi alebo Bluetooth museli priplatiť. Predstavte si, že by ste si dnes museli priplatiť za to, že váš smartfón bude mať Bluetooth.
Už vieme, čo je smartfón
Boli to telefóny, ktoré mali operačný systém, najčastejšie Symbian alebo Android, iOS a treba dodať, že a aj Windows Mobile. Tento systém chcel konkurovať Androidu, no bol nedopracovaný. Teda, v ére telefónov podobajúcich sa na smartfóny.
Posledných 10 rokov sa vo svete smartfónov nezmenilo nič zásadné. Vylepšenia boli veľké a dnes mobilom natočíte dobré video a nepotrebujete na to drahú kameru. Prešli sme si érou pokusu o tvorbu 3D fotiek a stále ideme systémom postupného vylepšovania.
Viac fotoaparátov, lepšie rozlíšenie, rýchlejší procesor, väčšia batéria, kvalitnejšie displeje. No stále to je len akési pozvoľné zlepšovanie. To vtedy, keď sa na to pozeráte každý rok. Teraz si predstavte prvý Psion alebo Nokiu so Symbianom a pozrite sa možno práve na váš smartfón. Rozdiel? Dramatický.
Tú placku treba zmeniť
Ohybné displeje sú tu s nami už niekoľko rokov. Priekopníkmi v oblasti smartfónov sú firmy Huawei a Samsung. Tie posledné roky ukazujú smartfóny s displejom, ktorý sa dá zohnúť. Otázka je, či to potrebujeme? No, v tejto forme úplne nie, ale je to predvoj budúceho vývoja. Vyrobiť takýto displej s parametrami plochým displejom nie je jednoduché, rozhodne je to niečo, čo si zaslúži obdiv. Ruku na srdce, toto nie je úplne tá revolúcia, ktorú akoby čakáme.
Skutočná revolúcia príde vtedy, keď smartfóny ako zariadenia budú mať úplne inú podobu. Možno prišiel čas integrovať ich do hodiniek. Nie tak ako je to teraz, ale prepojiť ich s vaším telom. Zariadenie, ktoré by síce malo podobu škatuľky, no vysielalo by vlastný obraz ako náhradu za displej. Holografický systém, ktorý by nebol závislý od veľkosti displeja.
Toto by bola revolúcia. Napojenie na sietnicu oka a len vy by ste videli obraz. Priehľadnosť by ste si mohli vyberať. Pri úplne nepriehľadnom a na maximum zväčšenom emitovaní obrazu by ste sa cítili ako v kine. Kým toto nastane, pravdepodobne si prejdeme vývojom displejov obtočiteľných okolo zápästia. Rôzne ohybných alebo naťahovacích, stále sa ale nevymaníme z tej istej podstaty. Novú éru by mohla priniesť až holografická technológia zobrazovania.
Ohybné displeje sú ešte len na začiatku a v nasledujúcich rokoch bude tento koncept pribúdať. Bude to dlhé obdobie toho, ako zväčšiť displej, ale ponechať vám menšie zariadenie, v zloženom stave. Zaujímavý je aj koncept tzv. Nokia Morph telefónu, ktorý dokonale ilustruje tému ohybných displejov.
V jednej z ďalších fáz si vieme predstaviť živé displeje, ktoré sa budú meniť na 3D a budú mať vystúpené prvky. Bude povedzme plochá zobrazovacia časť, ale tlačidlá budú z displeja vystúpené a vytvorené v nanotechnológiách. Štruktúrami, ktoré sa budú dať meniť za behu.
Vízia 3D modelovacích displejov je teraz ešte priveľmi vzdialená. Avšak to bolo prakticky všetko, keď sa ohliadnete do minulosti. Problémom by mohlo byť to, že nová technológia nebude taká vyspelá ako tie doteraz vyšperkované a postupne vyvíjané. Príkladom sú zatiaľ ohybné displeje. Sú kvalitné, no z pohľadu technologickej vyspelosti je to krok späť. Polymorfné displeje, ktoré sa budú dať tvarovať – toto by mohla byť budúcnosť v priebehu 10 až 15 rokov.
Hodinky ako telefón
Jedným z možných riešení bude zmena podstaty smartfónu ako takéto. Teda základ by mohol byť v niečom podobnom, ako sú inteligentné hodinky. To, čo budete potrebovať navyše, je displej. Ten si zrolujete alebo zložíte a bude to naozaj niečo ako monitor. Sám o sebe nič nespraví, keď ale k nemu pripojíte malú škatuľku, napríklad Raspberry pi, už získavate počítač.
Podobný koncept by sa ujal aj tu. Svet hodiniek a náramkov sa bude rozširovať čoraz viac. Súkromie, nesúkromie, raz príde doba, kedy vaše údaje budú monitorované a budete ich môcť v nejakej exportovanej forme odoslať lekárovi. Ten vás upozorní na potenciálne problémy alebo pochváli za dodržiavanie čo najdlhšie udržateľného životného štýlu.
Oddelenie displeja by bol takisto jedným z možných a zaujímavých smerov. Najviac sa tomu dnes môžu podobať náramky a inteligentné hodinky. Načo vymýšľať ďalšiu vec, ktorú musíte na sebe nosiť, keď už tu jedna je. A na Casio hodinky s kalkulačkou z 90. rokov si spomenú mnohí z nás.
Nabíjanie a oprava
Ďalšia vízia v živých či akýchsi polymorfných displejoch by sa mohla premietnuť do opraviteľných zariadení. Škrabancom sa kedysi pokúšal odolať smartfón LG G Flex a po ňom aj druhá verzia Flex 2. Mal mierne zakrivený displej a vyzeralo to vynikajúco. Veľmi sa ale neujal. Nie je to o technológii, je to skôr o značke.
Ak by s takým niečím prišiel Apple alebo Samsung, ostatní výrobcovia by sa rýchlo spamätali a prišli by s niečím podobným. Nateraz nás opíjajú oku lahodiacimi odleskami na zadnom kryte. Úžitková hodnota je ale nulová. Telefóny, ktoré sa samé opravia, to by bol evolučný skok naviazaný na nanotechnológie. Mal by zo začiatku svoje hranice a na „tekutého Terminátora“ si ešte musíme počkať.
Ak vôbec, možno to nebude dávať zmysel, keď sa zmení princíp smartfónu ako takého. Tu prichádza na rad aj otázka poškriabaných displejov. Bude ich treba opravovať alebo pôjde technológia holografickým smerom a samoopraviteľné displeje by boli slepou vetvou? Možno vidiaca na jedno oko, nakoľko takéto technológie by sa dali využiť v inom aspekte života, napríklad oprava budov. Tie by sa rekonštruovali samé. Nakoniec, 3D displeje sa ukázali ako zbytočné a nikto ich nechcel, teda nie v tej podobe, ktorá tu bola pred desiatimi rokmi.
Xiaomi 11T Pro nabije svoju 5000 mAh batériu so 120 W nabíjačkou za 17 minút. Tento čas by sa mohol skrátiť na jednu minútu. Stačilo by telefón niekam pripojiť, na chvíľu ho „zacvaknúť“ do nabíjacieho zariadenia a po menej ako minúte vybrať s úplne nabitou batériou. To by bola naozaj revolúcia.
Sledujte vesmír
Nakoniec, naše vízie nesmerujú len do vesmíru, ale vracajú sa na zem. Kozmický výskum nie je dôležitý len z pohľadu kolonizácie ďalšej planéty, ale výskumu dejúceho sa v tejto oblasti. Už teraz používate hliníkové telo na smartfónoch alebo notebookoch, ktorého istú fázu vývoja započalo letectvo. Investície smerované do vesmírneho výskumu nerobia technologické firmy len preto, aby podporili nové objavy.
Vedia, že získané poznatky sa im niekoľkonásobne vráti. Oficiálne európske orgány hovoria o tom, že je tu sedemnásobná návratnosť. Napríklad technológia použitá v Hublovom teleskope mala za následok rozvoj mamografie pri skorom zachytení rakoviny prsníka u žien. Žiadne rezanie ale neinvazívne zisťovanie. „Len“ na základe toho, že ak vieme sledovať vzdialené objekty, nešlo by upraviť takéto niečo aj v prípade prístroja v medicínskej oblasti?
Množstvo technológií musí vzniknúť v správnom čase. To je jeden z faktorov a nástup by mal byť postupný. Aj dobré nápady nemusia nakoniec ľudia prijať. A možno to rýchle nabíjanie nebude niečo, čo tak nutne potrebujeme vo svete smartfónov, avšak tento výskum sa môže uplatniť v inej oblasti. Všetko je previazané.
