Prelomová technológia priamo do vašej obývačky. Atari MindLink, s ktorým už žiadna hra nebude taká ako predtým. Vstúpte do retrobudúcnosti a ovládajte hru svojimi myšlienkami.
Niekedy veci predbehnú svoju dobu. No a inokedy ju zas predbehnú len naše túžby a prehnané očakávania.
Atari MindLink vznikol vo vývojovom oddelení firmy Atari v roku 1983. Táto ikonická herná spoločnosť, ktorá v 70. a 80. rokoch minulého storočia zadefinovala éru domácich herných počítačových konzol, sa do budúcnosti rozhodla vkročiť vo veľkom. Stvorením nezvyčajného a futuristického vybavenia.
„Úplne nový a vzrušujúci spôsob ako ovládať vaše herné konzoly Atari“. Hlásala nákladná reklama v časopisoch. „Nasadíte si ho na hlavu, pomyslíte na pohyb a ten sa prenesie na obrazovku.“
Len ťažko možno očakávať, že by zariadenie, ktoré sa Atari v roku 1984 chystalo uviesť na trh za cenu, ktorú by si mohli dovoliť aj rodičia pri nakupovaní vianočných darčekov, mohlo čítať elektrické impulzy neurónov mozgu na úrovni potrebnej pre spoľahlivé ovládanie počítačov.
Nuž ale, reklamy v TV aj časopisoch to tak v základe prezentovali. Tak ako hlavný slogan kampane hovoril „The State of the Art, for the State of your Mind“, čo sa dá voľne preložiť ako: Špičkový stav vývoja technológií, pre špičkový stav vašej mysle.
Vývojári firmy Atari však prišli na „geniálny“ spôsob, ako to urobiť.
ČÍTANIE „MYŠLIENOK“ ZA STOVKU
Zariadenie MindLink sa malo stať celkom unikátnym ovládačom populárnej konzoly Atari 2600.
Tá už od konca 70. rokov valcovala trh, pričom nový myšlienkový ovládač sa mal zaradiť do veľkého zástupu jej najrôznejšieho doplnkové príslušenstva.
Konkrétne v zamýšľanej predajnej cene 100 dolárov.
MindLink bol v základe čelenka s elektródou, ktorú ste si ako správny nadšenec do aerobiku v 80. rokoch minulého storočia mali nasadiť na hlavu.
Daný elektrický senzor reagoval na záchvevy svalov na vašom čele, čo jednoduchšie povedané znamenalo, že ste hru mohli ovládať pohybom svojho obočia, respektíve „zamračením“ a rôznymi inými prejavmi tvárovej mimiky.
Pri úpenlivých pohľadoch a grimasách, ktoré ste vystrúhali v momente, ako ste sa zúfalo snažili myšlienkami ovládať hru zobrazenú na CRT televízore, zaznamenávala elektróda elektrické impulzy pohybujúcich sa svalov.
Tie boli konvertované na signály pre infračervený senzor, ktorý ste mali zavesený niekde na tele a vyslané bezdrôtovo smerom do senzoru pri konzole, kde sa signál prevtelil do pohybu herného prvku.
Pri predvádzaní prototypu MindLinku na výstave CES v roku 1983 boli používané dve hry. Prvým bol legendárny Pong, teda už vtedy značne zastaraný „paličkový tenis“ a tým druhým bol takisto nemenej legendárny Breakout, ktorý možno poznáte aj pod menom Arkanoid.
Dôvod vybratia týchto hier bolo, že v základe zariadenie zvládlo interpretovať len bipolárny pohyb doľava – doprava, alebo alternatívne pohyb hore-dole. Nič viac.
Vývojári to začali označovať ako „bang-bang“ mód, pričom behom roku 1984 začali skúšať aj metódy, ktoré by napojením na viaceré svalové partie umožnili pohyb do štyroch smerov, alebo stlačenia tlačidiel štandardného joysticku.
Časová tieseň v súvislosti s oficiálnym predstavením na CES v roku 1984, rovnako ako chystaným uvedením na trh to však už nedovolila realizovať. Zariadenie tak zostalo u bipolárneho pohybu.
Finálny predajný dizajn, ktorý sa dostal na výstavu CES 1984, nahradil pôvodnú „teplákovú gumičku“ so suchým zipsom elastickým zapínacím pásom. Krutou realitou bolo, že čelenka musela byť poriadne tesná, aby trojica kontaktných bodov elektród dobre sadla na čelo.
Aj keď celá idea ovládania hry „myšlienkami“ znela nepochybne futuristicky, samotné používanie zariadenia bolo nepohodlné nielen na nosenie, ale aj na používanie.
Po pár minútach hrania začínala ľudí bolievať hlava, pretože strúhať neprestajne grimasy niekoľko minút bolo skrátka únavné a vyčerpávajúce, hlavne ak hra s pribúdajúcimi levelmi vyžadovala čoraz rýchlejšiu reakcie.
Celkovému dojmu nepomohlo ani to, že pri predvádzaní na CES zariadenie spadlo z hlavy pri nasadzovaní aj samotnému prednášajúcemu, pričom sa rozbilo, na pobavenie všetkých divákov.
No a navyše, ľudom ktorí zariadenie na výstave začali skúšať začalo byť hneď jasné, že si ho môžu opásať nielen okolo hlavy, ale aj okolo bicepsu či stehna a ovládať hru tak, čo ideu o ovládaní počítača myšlienkami značne kazilo.
Po letnom CES bolo každopádne všetko pripravené na uvedenie na trh a začatie predajov. Podobne ako ostatný hardvér Atari tej doby, aj tento mal byť vyrábaný v Hongkongu, kde mala Atari svoj výrobný závod (Atari Wong).
V základe mali MindLink pri uvedení na trh podporovať dve ďalšie hry v podobe Bionic Breakthrough a Telepathy, pričom sa onedlho mali pridať ďalšie.
Skutočného uvedenia na trh sa však už MindLink nikdy nedočkal. Mesiac po tom, ako bol predvedený verejnosti bola firma Atari, respektíve jej divízie Atari Consumer Electronics a Home Computer z dôvodu finančných problémov odpredané firme Tramiel Technologies.
Jej riaditeľ a majiteľ Jack Tramiel nemal pre MindLink pochopenie a spoločne s plejádou ďalších rozbehnutých projektov a prototypov ho zrušil, pri reorganizácii spoločnosti, splachujúc tak milióny dolárov, ktoré stál jeho vývoj a propagácia.
Ovládanie hernej konzoly „myšlienkami“ tak upadlo do zabudnutia.
Ďalšie drobné čriepky z IT histórie hľadajte na našom webe každý štvrtok večer a takisto pod rovnomenným kľúčovým slovom.
