Na podujatí Sony World Photography Awards 2026 v Londýne ponúkla sprievodná prednáška hlbší pohľad na fotografiu ako médium aj osobnú výpoveď. Hovoril k nám fotograf Joel Meyerowitz, ktorý priblížil svoje skúsenosti, tvorivý prístup aj kľúčové momenty kariéry.

Len pripomeňme, že Joel Meyerowitz má 88 rokov, ale jeho životná energia je obdivuhodná.

Intuícia ako základ fotografie

Meyerowitz vo svojom vystúpení zdôraznil, že fotografia nevzniká primárne premýšľaním, ale reakciou. Rýchlou reakciou na aktuálny stav. Kľúčovým momentom je podľa neho tzv. gasp – okamih prekvapenia či silnej emócie, ktorý prichádza ešte pred vedomým rozhodnutím stlačiť spúšť. Práve tento impulz vedie k autentickým záberom, ktoré nesú osobný rukopis autora.

Fotograf zároveň upozornil na dôležitosť pripravenosti – momenty sú prchavé a často trvajú len zlomok sekundy. Fotograf musí byť schopný reagovať okamžite, bez váhania. Preto je potrebná mať so sebou správny fotoaparát a dôležitú úlohu tu má aj smartfón pripravený na rýchlu akciu.

Európa a fotografia z pohybu

Jedným z kľúčových momentov jeho kariéry bolo ročné cestovanie po Európe, ktoré zásadne ovplyvnilo jeho vizuálny jazyk. Po odchode z New Yorku precestoval v Európe tisíce kilometrov a začal experimentovať s fotografovaním z pohybujúceho sa auta.

Auto sa pre neho stalo akousi kamerou a jeho okno rámom obrazu. Tento prístup si vyžadoval vysokú mieru intuície a predvídania – pri rýchlostiach a krátkych expozičných časoch išlo o zachytenie presného okamihu a to bez možnosti neskoršej korekcie. Výsledkom boli dynamické, vrstvené fotografie, ktoré neskôr zaujali aj svet najlepších galérií.

Kompozícia ako vzťah, nie stred

Významnú časť prednášky venoval Meyerowitz aj kompozícii fotografie. Odmietol tradičný dôraz na centrálny objekt a namiesto toho sa sústredí na celkovú štruktúru obrazu. Sleduje vzťahy medzi prvkami – aj tými, ktoré na prvý pohľad pôsobia nesúrodo.

Takýto prístup vedie k fotografiám, ktoré zachytávajú nielen hlavnú akciu, ale aj „zvyšok života“ v obraze. Práve tieto detaily dodávajú snímkam hĺbku a story-telling rozmer.

Od street photography k veľkému formátu

V 70. rokoch sa Meyerowitz posunul k veľkoformátovej fotografii, čím zásadne zmenil svoj prístup. Kým street photography je rýchla a intuitívna, práca s veľkým formátom fotografie si vyžaduje čas, sústredenie a precízne pozorovanie.

Tento prechod mu umožnil vytvárať veľkoformátové snímky s mimoriadnym množstvom detailov. Zároveň však znamenal stratu „neviditeľnosti“ – fotograf sa totiž stal výraznou súčasťou prostredia, čo ovplyvnilo aj interakciu so subjektmi.

Ground Zero ako historický archív

Silnou kapitolou jeho kariéry je dokumentácia následkov útokov z 11. septembra v New Yorku. Meyerowitz opísal, ako sa mu podarilo získať prístup na Ground Zero napriek prísnym obmedzeniam a vytvoriť rozsiahly fotografický archív.

Jeho cieľom nebolo len dokumentovať, ale systematicky zachytiť historický moment, ktorý zásadne ovplyvnil svet. Práve skúsenosti s archívnou prácou – napríklad pri tvorbe knihy o histórii street fotografie – mu pomohli pristupovať k tejto úlohe koncepčne.

Výstava ako mapa súčasného sveta

Celkovo Výstava v Somerset House reflektuje tieto myšlienky v širšom kontexte. Je rozdelená do troch hlavných tematických okruhov – Absence, Humans in the Stories a Conflicted Territories.

Prvá skúma neprítomnosť a fragmenty reality, druhá sa zameriava na ľudské príbehy, identitu a spoločenské väzby. Tretia reflektuje prostredia poznačené konfliktmi, napätím či environmentálnymi zmenami.

Dopĺňajú ich aj technicky orientované priestory venované svetlu, kontrastu a kompozícii, ktoré ukazujú, ako fotografi aktívne formujú vizuálne vnímanie reality. Novinkou je aj sekcia pre mladých európskych autorov, ktorá prináša experimentálne prístupy a nové perspektívy.

Fotografia ako spôsob porozumenia svetu

Prednáška aj samotná výstava ukazujú SWPA fotografiu nielen ako umelecké médium, ale aj ako nástroj porozumenia. V Meyerowitzovom ponímaní ide o kombináciu intuície, skúsenosti a schopnosti vnímať svet v jeho komplexnosti.

Výsledkom sú obrazy, ktoré nielen zachytávajú okamih, ale zároveň ho interpretujú – a tým formujú spôsob, akým si pamätáme realitu.

Zdroje: vlastné, Sony