Tmavý režim sa stal mimoriadne populárny, najmä s príchodom OLED displejov a ich používaním aj v lacnejších smartfónoch.
Nástup tmavých pozadí alebo tmavých tém nezostal len pri smartfónoch, sú použité aj v operačných systémoch pre počítače. Stali sa a akýmsi módnym trendom a pre mnohých používateľov aj spôsob, ako si uľaviť od namáhania očí. Je to ale pravda, alebo ide len o mýtus?
Nepodobá sa náhodou táto situácia na falošné slnečné okuliare, ktoré vám síce vytvoria dojem, že slnko vám toľko nesvieti do očí, no vaše zornice zostávajú kvôli tmavým sklám otvorené viac, a tak do nich v skutočnosti prúdi ešte viacej ultrafialového žiarenia?
Tmavá téma ako móda?
Pozrime sa, ako to celé začalo a čo je výsledkom tmavej témy, prípadne celkového prerodu svetlých pozadí do tmavších nielen v rámci operačných systémov, ale aj jednotlivých aplikácií. Práve tie sa v posledných rokoch pýšia tým, že implementovali tmavú tému, ako keby práve na toto používatelia čakali. Mnohí na to pravdepodobne aj čakali, pretože majú operačný systém ladený do tmavej témy. Takisto aj webové prehliadače a tie sú dokonca schopné reagovať aj na nastavenia systému.
Vyskúšajte si nastaviť oficiálnu tmavú tému v operačnom systéme Windows a skúste zadať do prehliadača www.google.sk. Načíta sa vám predvolene v tmavej téme, minimálne čo sa týka výsledkov titulnej stránky a vyhľadávania. Ostatné stránky nemusia byť ladené do tmavých farieb, ak takúto funkcionalitu prostredníctvom JavaScriptu neumožňujú.
Ako sa však ukázalo, tmavá téma nemusí byť vždy to najsprávnejšie a najuniverzálnejšie. Pred niekoľkými rokmi sa skutočne vo veľkom začalo preferovať čierne pozadie a mnohí používatelia na tento spôsob zobrazenia prešli pri všetkých aplikáciách, kde to bolo možné. Grafické editory používajú už viac ako 10 rokov tmavú tému a je to z dôvodu menej rušivého dojmu na oko a lepšie sústredenie sa na finálny obrázok. V tomto prípade je to pochopiteľné a práca s grafikou alebo v prípade strihania videí je situácia iná ako pri práci s textom.
Zdroj: Android CentralNiektorí používatelia môžu veľmi citlivo vnímať biele zobrazenie textu na čiernom pozadí a jednotlivé písmená môžu na nich pôsobiť rozostrene až jemne trblietavo. Aj preto treba zdôrazniť, že čierne pozadie nie je univerzálnym receptom na všetko. S obľubou ho využívajú napríklad programátori, kde má takýto spôsob zobrazenia zmysel aj pre farebné rozlišovanie jednotlivých častí kódov alebo príkazov.
Tu nemáme žiadne výhrady. Komu sa tento spôsob zobrazenia páči a pomáha mu lepšie sa sústrediť na prácu, je namieste ho používať. Rovnako to platí aj pri práci s dokumentmi, napríklad v aplikácii Microsoft Word. Oplatí sa ale zvážiť používanie aspoň sivého pozadia namiesto kontrastnej čiernej farby a bieleho textu.
Šetrenie batérie
V súvislosti s tmavou témou sa začalo hovoriť aj o šetrení batérie. Mnohí z nás nabíjame smartfón každý deň a nie vždy máme túto možnosť počas dňa. Preto logicky chceme, aby nám batéria vydržala čo najviac. Ako to docieliť okrem toho, že smartfón nebudeme používať? Odpoveďou bola tmavá téma. Avšak podľa našich interných informácií sa to dialo len v jednom prípade, aspoň teda v takej miere, aby ste si to reálne všimli.
Najväčšiu úsporu bolo vidno na smartfóne, ktorý mal najvyšší možný jas a používal biele pozadie a zároveň mal OLED displej alebo jeho ekvivalent. V prípade, že ste znížili jas na minimálny, avšak stále ste ponechali čierne pozadie, ušetrili ste dvojnásobok času. Ak teda hovoríme o výdrži v prípade najvyššieho jasu na úrovni 5 hodín na 1 nabitie, úpravou na minimálny jas sa dalo dosiahnuť viac ako 10 hodín výdrže na 1 nabitie.
Zaujímavosťou ale je, že ak ste použili maximálny jas a mali čierne pozadie na smartfóne, dostali ste sa výdržou nad 10 hodín. V prípade, že použili minimálny jas, paradoxne výdrž o niekoľko minút poklesla. Môže ísť o chybu merania alebo jemnú odchýlku, avšak tu je jasne vidieť, že úpravou jasu nedosiahnete žiadaný výsledok pri použití tmavej témy. Najväčší zmysel teda má korigovanie jasu pri svetlej téme. Dobrou správou však je, že aj pri maximálnom jase s tmavým pozadím získate rovnako dobrý výsledok ako pri použití minimálneho jasu a bieleho pozadia.
Zdroj: Android CentralŠetrenie očí
Ďalšia súvislosť, ktorá sa objavuje a vo veľkom sa aj propaguje, je šetrenie očí tým, že sa nebudete pozerať na biele kontrastné pozadie alebo príliš svetlé farby. Stále hovoríme o OLED displejoch, pretože v prípade, že máte IPS displej alebo iný typ displeja, ktorý nepodporuje zhasínanie pixelov, dochádza len k vyššie uvedenému efektu so slnečnými okuliarmi.
Napriek tomu rozumieme, že mnohí používatelia sa môžu cítiť príjemnejšie pri pozeraní sa na tmavšie časti obrazovky a jas nebude v takom prípade ťahať oči. Zároveň ale treba uviesť fakt, že ide o klam, pretože jas môže rovnako ťahať oči, avšak používateľ si to nebude priamo uvedomovať. Vo výsledku môžete mať rovnaké bolesti hlavy ako pri použití bielej témy a viac vnímaného priameho jasu zo svetlých odtieňov farieb.
To zaujímavé, k čomu sa chceme dostať, je takzvaná modulácia šírky impulzu alebo PWM (pulse width modulation). Jeden z problémov zvýšenej únavy očí je fakt, že vývojári aplikácií používajú nesprávne „zhasnuté“ režimy. Namiesto svetlých farieb nahradia napríklad pozadie tmavosivou farbou alebo tmavšou verziou doteraz používanej farby. Tá však stále udržuje displej rozsvietený a sabotuje sa tým vlastne účel samotného tmavého režimu. Stále hovoríme o tom, že potrebujete OLED displej, prípadne AMOLED. S IPS displejmi toto neviete logicky dosiahnuť, keďže ich podsvietenie nefunguje pre každý pixel samostatne.
Zdroj: Android CentralNa rad ale prichádzajú výrobcovia displejov a mnohé z nich používajú takzvané blikanie, čo znamená, že v tmavom režime displej bliká viac, ako keď používa svetlý režim. To môže niektorým používateľom spôsobovať bolesť hlavy alebo nadmernú únavu očí. A deje sa to najmä vtedy, ak používate tmavý režim v tmavej miestnosti.
Čo znamená to, že v smartfónoch sa namiesto poklesu napätia na jednotlivých pixeloch displej zapína a vypína niekoľko 100-krát za sekundu? Týmto spôsobom sa dá mozog oklamať, aby pre nás displej pôsobil jasnejší alebo tmavší. Displej teda v skutočnosti bliká aj naďalej, no človek vidí len rozdiel v jase, hoci blikanie registruje. Avšak nie priamo a práve to spôsobuje bolesti hlavy.
Tento jav je známy aj ako časová modulácia svetla a jeho účinky boli zdokumentované vo viacerých štúdiách. Frekvenciu PWM sa vám podarí zachytiť, ak sa budete snažiť snímať fotografiu displeja, a to pri vysokej rýchlosti uzávierky, napríklad 1/6000. S PWM zachytením ste sa mohli stretnúť aj pri bežnom fotení displeja smartfónu iným smartfónom alebo fotoaparátom. Nepotrebujete na to žiadnu špeciálnu techniku. Cez displej boli vidieť hrubšie tmavé čiary, a tak sa vám nepodarilo displej korektne odfotiť. Je to vidno aj na obrázkoch v článku.
Takisto je na obrázku vidieť, že tu výrobca použil správne stmievanie jednosmerným prúdom a efekt je ten, ktorým chcete docieliť tmavé farby. Ide konkrétne o model Motorola Edge z roku 2023. Displeje vyžarujú menej svetla namiesto toho, aby blikali ešte rýchlejšie a vytvorili vám ilúziu tmavšej alebo zhasnutej farby. Presne takto by mali vyzerať displeje, respektíve mali by sa správať pri plne funkčnom tmavom režime, tak ako ho mnohí dnes propagujú.
S podobným efektom, teda správnym zobrazením PWM sa môžete stretnúť aj pri displejoch od Samsungu. Stále sa však nerieši problém blikajúcich displejov pre ľudí, ktorí sú citlivejší práve na preblikávajúci obsah. A to najmä vtedy, keď na pohľad nemusí byť priamo vnímaný.
Zdroj: Android Central, vlastné
Prečítajte si aj:
