Kto z nás netúžil mať v detstve vychytávky, ktoré nám umožňovali zabudnúť na bežnú rutinu či odlíšiť sa od ostatných.
Tentokrát v TOUCHIT BEST spomíname na veci, ktoré nám zmenili detstvo, alebo o ktorých sme len v kútiku duše snívali. Uvádzame aj dobové ceny, ktoré sa s tými dnešnými nedajú ani porovnávať. Aké vychytávky sme chceli, a ktoré z nich sme naozaj mali? A aké technologické hračky ste doma mali vy?
ONDREJ MACKO
Stavebnica pre každého
Doba môjho detstva bola vyplnená českou stavebnicou Merkur. Neskôr na nej vyrastal aj môj syn a musím povedať, že napr. také modernejšie Lego sa na Merkur nechytalo ale vôbec. Možno Technic, ale to bolo nekresťansky drahé. Vždy som si prial postaviť z Merkuru ten obrovský bager zo škatule, ale nikdy sa tak nestalo – nemal som dosť súčastí.
Neskôr prišiel aj elektrický Merkur a možno Pico vláčik, ale klasický Merkur bol o skrutkách, kladkách, kolieskach a stavebných blokoch. Myslím, že táto stavebnica mi výrazne pomohla neskôr v živote a som rád, že sa dodnes predáva (ale už poriadne draho).
Cena: od 30 Kčs
Môj prvý počítač
Nikdy som to ešte nepovedal, tak asi teraz je ten čas. Mojím prvým počítačom nebol PMD-85 alebo tuzexový ZX Spectrum, ale skôr neznámy SAPI-1. Bol to produkt českých bratov Smutných a môj pochádzal z roku 1982. Bol to počítač ako sa patrí – programovanie v čistom assembleri, ľahko vyťahovacie moduly s pozlátenými konektormi, kopa trčiacich káblov a možnosť ovládania priemyselných blokov.
Bol to presne taký počítač, ako som si vtedy prial. Neskôr síce prišiel IBM PC kompatibilný stroj, ale to bolo príliš sterilné. Ten už nemal žiadny AD a DA prevodník, programovanie v jazyku Basic ako z dievčenskej školy – už to jednoducho nebol môj milovaný SAPI-1.
Cena: od 80 000 Kčs vyššie
FERO URBAN
Электроника – No počkaj, zajac!
V 80. rokoch minulého storočia bola moja srdcová počítačová záležitosť digitálna hra od sovietskej firmy Elektronika (Электроника). Dodnes vlastním variant No počkaj, zajac! (Ну, погоди!), ktorý bol kópiou zlého imperialistického Nintenda EG-26. Som si istý, že stále funguje. Vlk v ňom zbieral vajíčka do košíka, ktoré mu nezbedný zajac stále rýchlejšie posielal zo štyroch rozdielnych kurníkov.
Kamarát z dverí naproti mal dokonca dve Elektroniky, pričom jedna bola o kuchárovi, čo vyhadzoval palacinky a druhá o potápačoch, ktorí statočne kradli poklad spod chobotnice. Trávili sme u nich dlhé hodiny. Musím si do nej už kúpiť batériu. Som si úplne istý, že výrobca môjho auta zvuk gúľajúcich sa vajíčok skopíroval a použil ho na zvuk smeroviek.
Cena: od 50 Kčs
3D konzola Vodné krúžky
Možno sa vám zdá, že herné konzoly na začiatku 80. rokov mali predpotopnú plochú grafiku zloženú z niekoľkých pixelov a dnes by už nikoho nenadchli. Ach, aký omyl. Herná konzola Vodné krúžky, s ktorou som sa prvýkrát stretol v materskej škôlke, sa vyznačovala celkom realistickou grafikou, bola kompletne 3D a jej fyzikálny model bol bezchybný. Ono sa ani niet čomu čudovať. Nebola digitálna, ale fyzická. Šlo o uzavretú nádobu s vodou, v ktorej plávali malé krúžky a vašou úlohou ich bolo nasadiť na dva malé stožiare.
K dispozícii bolo jediné tlačidlo, ktoré fungovalo ako násoska a po stlačení vytváralo vodný prúd smerom dohora a pustením zas dolu. Podľa toho ako agresívne ste ho stlačili alebo pustili sa dal neviditeľný vodný prúd prispôsobovať a posielať krúžky žiadaným smerom. Problémom nebolo ich pár na stožiar dostať. Vždy sa tam dostali aj náhodne. Kumšt bol dostať tam ostatné bez toho, aby vám odplávali tie stávajúce. Nádherná záležitosť.
Cena: od 20 Kčs
MIŠO REITER
Elektronický diár
Dnes už máme smartfóny, ale pamätáte si tie staré časy, keď jediné zariadenie s displejom bola kalkulačka? Displej zložený z niekoľkých 8-segmentoviek bol vrchol. Zažil som už aj dobu diárov Casio. Tam sa dali zapisovať mená, čísla, udalosti. To bolo úžasné. Akurát, že som ho mohol obdivovať iba za výkladom elektropredajní a u spolužiakov.
Vždy som chcel niečo také do vrecka. Taký minipočítačík s displejom na pár poznámok a hranie sa. Obišlo ma to a prvú skúsenosť som mal až s HP iPaqom, ktorý mi požičal Ondrej. To bolo skvelé, keď som si mohol do neho naťukať, že mám umyť riady a ísť sa ostrihať.
Cena: asi 1000 Kčs
Hračka z východu
Sú veci, o ktorých som snívať nemusel, ale svoje sny žil. Ruský lunochod som dostal na Vianoce, keď som mal 8 rokov. Horný ovládací panel slúžil na programovanie krokov, dopredu, otočiek do strán, blikanie, svetelný efekt streľby a vypustenie vrtuľky. Hračka, ktorá prekonávala dobu. Takých bolo vtedy viac a toto je rozhodne retro, s ktorým sa dalo zahrať. Bol síce trochu hlučný, takže iba na hranie cez deň.
Cena: asi 80 Kčs
ROMAN KADLEC
Didaktik Gama
Didaktik Gama bol môj prvý počítač. Pamätám sa, ako sme s bratrancom našli starý časopis o počítačoch, kde bola stránka venovaná programovaniu. Obsahovala zdrojový kód pre hru „hádaj, pod ktorou čiapočkou je schovaná loptička“. Po hodine prepisovania sme však zistili, že sme namiesto číslice 0 písali písmeno O, takže nám kód nefungoval.
Mimochodom, hry a iné programy sa do počítača nahrávali pomocou magnetofónových pások z pripojeného prehrávača. Z dnešného pohľadu takmer neuveriteľné.
Cena: od 2000 Kčs
PolyStation
Toto bola klasika (nielen) slovenských trhov. Vždy som chcel mať PlayStation, avšak herná konzola bola v tej dobe naozaj drahá a tak mi Ježiško priniesol PolyStation, čo bola lacná fejková atrapa, ktorú vo veľkom predávali všetci na trhoch. Nesťažujem sa, zabavil som sa aj s ňou. Mal som ju v kompletnej výbave aj s dvoma ovládačmi, pištoľou a žltými kazetami.
Tie sme však museli často reklamovať na trhu, keď nefungovali správne alebo obsahovali inú hru, než aká bola zobrazená na nálepke. Konzola mala priamo v sebe nainštalovaného Super Maria a jednou z mojich TOP hier bol japonský futbal Kunio Kun no Nekketsu Soccer League, ktorý som hral v japončine, lebo angličtina nebola v ponuke.
Cena: od 1000 Sk
TOMÁŠ BURANSKÝ
Moje prvé domáce zvieratko
Kto by nepoznal Tamagotchi. Išlo o vymakanú hračku, ktorú som vždy chcel a kto ju v škole mal, bol king. Ide o malé digitálne zvieratko, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1996. Pre dnešné deti by to bolo čosi, ako obyčajná kľúčenka, no pre nás to bol malý elektronický spoločník – vlastné zvieratko. Museli sme ho kúpať, kŕmiť, nechať vykakať a dokonca sa s ním aj hrať, aby dosiahlo určitú úroveň šťastia. Inak bolo zvieratko smutné a nešťastné.
Ako každé tamagotchi zvieratko, aj to moje zomrelo. Niekoľkokrát. A s príchodom mobilov samozrejme zomrelo aj celé Tamagotchi. Stále sa však dá dostať na známom čínskom predajnom portáli.
Cena: 600 Sk
Nokia spájala ľudí, spojila aj mňa
Nokia 3310 bol môj úplne prvý telefón, ktorý mi rodičia kúpili na paušál. Nemusím hovoriť, že ide vlastne o kultovú záležitosť. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že Nokia 3310 sa vráti na predajné pulty a nájde si svojich verných používateľov. Šlo o telefón, ktorý dodnes leží u mňa v skrinke a nepochybujem, že keby som v ňom vymenil batériu, stále by bol funkčný.
Dodnes si pamätám, ako som si vyťukával vlastné melódie a cítil som sa ako hudobný skladateľ. A potom tiež asi na prvú a poslednú hru čo som kedy na mobile hral – Snake. Kto raz okúsil, vie o čom hovorím.
Cena: 8000 Sk
Tento článok vyšiel aj v tlačenom marcovom vydaní TOUCHIT č. 3/2017, preto sa niektoré skutočnosti uvedené v článku, môžu odlišovať oproti aktuálnemu dátumu publikovania.
