Drotárstvo je jedno z remesiel charakteristických pre Slovensko. Svedčí o tom aj jeho zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2017. Tradičné slovenské drotárstvo sa stalo hlavnou témou novej poštovej známky vydanej Slovenskou poštou k tohtoročnej Veľkej Noci.
Poštová známka „Veľká noc 2019: Tradičné slovenské drotárstvo“ je označená špecifickým symbolom T2 50g. Označenie zodpovedá cene, ktorá sa zhoduje s výškou ceny za odoslanie listu 2. triedou do hmotnosti 50 g v rámci Slovenska. Poštová známka má rozmery 33,9 × 26,5 mm vrátane perforácie a vychádza vo forme tlačového listu s 50 známkami. Motívom poštovej známky je kuriatko vytvorené z drôtu.
Súčasne s poštovou známkou je vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou First Day Cover (FDC) s dátumom 15. marca 2019 a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače FDC obálky je vtáčik z drôtu. Motívom FDC pečiatky je baranček, ktorý je tiež jedným zo symbolov Veľkej Noci. Autorom výtvarného návrhu je akademický maliar Vladislav Rostoka. Autorkou drôtených predlôh na známke je Lucia Čertíková.
Spolu s poštovou známkou vydáva Slovenska pošta aj celinovú pohľadnicu s natlačenou známkou na adresnej strane. Motívom obrazovej časti celinovej pohľadnice sú drôtom opletené kraslice, ktorých autorkou je Mgr. Ľubica Kullová. Autorom grafickej úpravy celinovej pohľadnice je akademický maliar Vladislav Rostoka. Cena celinovej pohľadnice je 0,90 €.
Drotárstvo na Slovensku
Drotárstvo je jedinečný fenomén charakteristický pre našu krajinu. Svedčí o tom aj jeho zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v roku 2017. Vďaka svojim špecifickým črtám sa nielen odlišovalo od ostatných remesiel, ale v osobitnej podobe pretrvalo až do súčasnosti a stalo sa neoddeliteľnou zložkou národnej kultúry a umenia. Vzniklo ako doplnkové zamestnanie obyvateľov neúrodných oblastí severozápadného Slovenska pred viac ako 300 rokmi. Prešlo zložitým vývojom, ktorý sa odrazil nielen v spôsobe využitia drôtu a neskôr aj plechu, ale tiež v samotnom postavení jeho nositeľov. Hoci sa v počiatočnom období rozvíjalo ako vandrovné remeslo, z mnohých chudobných drotárov sa stali úspešní podnikatelia, ktorí zakladali prosperujúce dielne po celom svete. Prví drotári opravovali poškodený hlinený riad či poľnohospodárske náradie. Neskôr z tvrdého drôtu zhotovovali aj jednoduché úžitkové predmety ako pasce na myši, šparáky do fajok, naberačky, podložky pod hrnce a žehličky, misky, vešiaky a veľa ďalších praktických výrobkov. Drôt si vďaka svojej dostupnosti a výborným úžitkovým vlastnostiam získaval čoraz väčšiu obľubu. Počet drotárov narastal a teritórium ich pôsobenia sa rozširovalo na všetky kontinenty, kde celkovo založili viac ako 320 dielní a manufaktúr a 6 veľkých tovární. Tie produkovali nesmierne široký sortiment úžitkových predmetov z drôtu a plechu. Ďalší rozvoj drotárstva prerušila prvá svetová vojna a revolúcia v Rusku. Väčšina dielní zanikla a drotári sa vrátili do vlasti. Proces postupného úpadku remesla definitívne ukončila druhá svetová vojna. Ako výtvarný materiál bol drôt prvýkrát použitý až v rokoch 1940 – 1942, keď vznikli prvé drôtené plastiky pre potreby vznikajúceho Mestského múzea v Žiline. Od 60. rokov 20. storočia sa stal drôt trvalou súčasťou tvorby mnohých výtvarníkov a remeselníkov, ktorí nadväzujú na tradičné drotárske postupy a obohacujú ich o moderné technológie.