Budovanie inteligentných sietí, takzvaných Smart Grids, je jedným z kľúčových krokov k naplneniu klimaticko-energetických cieľov mnohých krajín a medzinárodných organizácií. Lídrom v oblasti ich budovania je dlhodobo Severná Amerika. Podľa štúdie Smart Grid Index ju však v minulom roku z hľadiska rýchlosti rozvoja predstihla Európa. V rámci Česka a Slovenska sa môžeme stretnúť s trojicou cezhraničných projektov, ktoré sa vývojom inteligentných distribučných systémov zaoberajú.
Odvetvie energetiky sa v nasledujúcich dekádach výrazne zmení. Plánovaná dekarbonizácia, decentralizácia, digitalizácia a väčšie zapojenie obnoviteľných zdrojov energie, rovnako ako rastúci počet inteligentných zariadení pripojených do siete či elektromobilov si totiž žiada zásadnú modernizáciu distribučných sústav. Odpoveďou na tieto požiadavky sú inteligentné siete – Smart Grids.
V celosvetovom meradle sa inteligentnými sieťami od roku 2018 detailne zaoberá Smart Grid Index, ktorý zostavuje singapurská SP Group. V roku 2020 hodnotil 85 projektov z 35 krajín severoamerického, ázijsko-pacifického a európskeho regiónu. Inteligentnú infraštruktúru hodnotil v siedmich kategóriách, napríklad z hľadiska spoľahlivosti dodávok, monitoringu a kontroly, zelenej energie či kyberbezpečnosti a dátovej analytiky.
V rámci celých regiónov index vyhodnotil ako technologického lídra v oblasti inteligentných sietí Severnú Ameriku. Tá je podľa jeho tvorcov na špici vďaka tomu, že s budovaním inteligentných sietí začala veľmi skoro. Ázijsko-pacifický región vlani dosiahol významné vylepšenie v oblasti dátovej analytiky. „V porovnaní so zvyškom sveta sa Európa zlepšila najviac. Platí to najmä pre oblasť analýzy dát, integráciu DER (distribuovaných zdrojov energie), zelenej energie a bezpečnosti,“ uvádza SP Group v resumé.
Najlepšie hodnotenie v celom Smart Grid Indexe dosiahol britský operátor UK Power Network, v rebríčku mala Veľká Británia ešte ďalších šesť zástupcov. Z ďalších európskych krajín sa v ňom objavilo Taliansko, Holandsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko, Dánsko, Fínsko či Írsko.
Európska únia podporuje cezhraničné projekty
Budovaním inteligentných sietí sa v Európe nezaoberajú len prevádzkovatelia distribučných sústav. Vzhľadom na ciele, ktoré si v energetike a ochrane klímy stanovila, ich podporuje aj Európska únia. Tá v posledných rokoch umožňuje takzvaným projektom spoločného záujmu (PCI projekty) uchádzať sa o spolufinancovanie z Nástroja na prepojenie Európy (CEF). Podporu už získalo viacero takýchto projektov.
„Úplne prvým PCI Smart Grid projektom, ktorý z európskych prostriedkov získal vyše 92 miliónov eur, bol projekt inteligentných distribučných sústav ACON, ktorý vzniká v cezhraničnej spolupráci EG.D a Západoslovenskej distribučnej (ZSD). Modernizácia existujúcej infraštruktúry na oboch distribučných územiach zahŕňajúca implementáciu radu inteligentných prvkov prispeje k stabilite dodávok elektrickej energie a bude vo všetkých aspektoch zodpovedať nárokom ďalších desaťročí,“ hovorí Miroslav Kopt, vedúci útvaru Strategických projektov EG.D.
Ďalším PCI projektom, ktorý potvrdil svoje postavenie ako dôležitého nástroja pri budovaní modernej a inteligentnej sústavy, je Danube INGRID. Danube INGRID získal európske spolufinancovanie vo výške 102 miliónov eur, pričom na jeho realizácii sa podieľa Západoslovenská distribučná, Slovenská elektrizačná prenosová sústava a maďarský E.ON. „Hlavným cieľom projektu je vybudovanie inteligentnej siete v regióne západného Slovenska a severozápadného Maďarska. Dôležitým aspektom je rozsiahlejšia integrácia obnoviteľných zdrojov energie a udržanie vysokej kvality a bezpečnosti dodávok energie,“ uvádza Tomáš Šipoš zo ZSD.
Na dvojicu projektov v regióne strednej Európy by mohol navyše čoskoro nadviazať tretí. „O umiestnení na zoznam projektov spoločného záujmu sa uchádza tiež projekt Gabreta Smart Grids, na ktorom EG.D pracuje spoločne s nemeckým Bayernwerkom. Inteligentné distribučné sústavy nadviažu na sústavy budované v rámci projektov ACON a Danube InGrid a vznikne tak v rámci Európy úplne unikátna sieť,“ dodáva Tomáš Manosoglu, projektový manažér Gabreta Smart Grids za EG.D.
Z ďalších projektov, ktoré sa v Európe zaoberajú budovaním Smart Grids, podporila Európska únia napríklad projekt SINCRO.GRID, ktorý vzniká v chorvátsko-slovinskej kooperácii. Na prvú fázu, ktorá by mala skončiť v tomto roku, realizátori získali dotáciu vo výške 40,5 milióna eur. Medzi PCI projekty bol zaradený aj francúzsko-nemecký projekt The Smart Border Initiative, estónsko-fínsky cezhraničný projekt Cross border flexibility project či projekt zameraný na prácu s dátami v rámci inteligentných sietí, na ktorom sa podieľa šesť krajín – Estónsko, Litva, Lotyšsko, Dánsko, Fínsko a Francúzsko.
Autor článku: ACON
Titulný obrázok: ZSE
