Drvivá väčšina mladých ľudí zo Slovenska (78 %) a Česka (71 %) si myslí, že demokracia je najlepší politický systém pre ich krajinu. Len približne polovica má však pocit, že rozumie, ako funguje politika a spoločnosť, pričom najmenej zorientované sa cítia byť mladé ženy a najviac členovia mládežníckych organizácií. Popri tom, každý tretí mladý človek v oboch krajinách považuje voľby za plytvanie časom, to všetko v atmosfére prevládajúcej nedôvery v politické strany, väčšinu inštitúcií a vlastné okolie. Mládež na Slovensku najviac dôveruje prezidentke (70 %).
Vyplynulo to z reprezentatívneho výskumu Hodnoty mladých podporeného z programu Erasmus+. Na začiatku leta tohto roku ho realizovala Rada mládeže Slovenska (RmS) a Česká rada dětí a mládeže (ČRDM) na vzorke 3008 mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov (1500 v SR a 1508 v ČR).
Rebríček inštitúcií
Politickým stranám na Slovensku dôveruje len 27 percent mladých ľudí, v Česku len štvrtina. Nedôvera v politiku je fenoménom postkomunistických krajín a týka sa celej populácie.
„Dospelí sú podobne skeptickí ako mladí. Štátnym inštitúciám Slováci veria o niečo viac ako po páde komunizmu, ale Česi zostali na podobnej úrovni ako v roku 1991. Vidíme teda, že ani mladá generácia sa vo vnímaní štátnych inštitúcií neposunula. Svoje názory preberá od rodiny a blízkych a je ovplyvnená už aj ich osobnými skúsenosťami a nie je pozitívnejšie ako v 90. rokoch,“ povedala sociologička a výskumníčka RmS Veronika Fishbone Vlčková.
Podľa prieskumu najviac mladých ľudí na Slovensku dôveruje prezidentke (70 %), iniciatívam študentov a mladých ľudí (70 %) a Európskej únii (62 %). Zatiaľ čo názor na mládežnícke iniciatívy a EÚ je medzi mladými ľuďmi z oboch skúmaných krajín podobný, polícii, NATO a súdom viac dôverujú v Česku. V oboch krajinách sa potom okrem politických strán najnižšej dôvere teší parlament a vláda, teda tradičné inštitúcie verejnej moci.
Zlom v dôvere
Mladí ľudia v oboch krajinách sú voči svojmu okoliu prevažne nedôverčiví. Až 80 percent z nich je pri styku s cudzími ľuďmi opatrných a len každý piaty mladý človek si myslí, že väčšine ľudí je možné dôverovať. Najoptimistickejšia je až štvrtina mladých ľudí na Slovensku vo veku od 19 do 24 rokov, no potom až do tridsiatky táto dôvera klesá na 16 percent, čo je najnižšia hodnota z celej skúmanej vzorky.
„V Česku sme takýto skok nespozorovali. Okrem rôznych partnerských a životných sklamaní si tento špecifický zlom v dôvere v okolie vysvetľujeme aj vysokou neistotou na trhu práce. Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov je v porovnaní Českom na Slovensku dlhodobo vyššia, aktuálne sa pohybuje na úrovni približne 20 percent. Nižšia dostupnosť dobrého a stabilného zamestnania a nízke nástupné platy spolu s ťažko dostupným samostatným bývaním potom pochopiteľne vedú k dezilúzii zo sveta dospelých,“ vysvetľuje sociologička a výskumníčka RmS Katarína Čavojská.
Viera vo vlastnú politickú účinnosť
Mladí ľudia na Slovensku si myslia, že ich vplyv v oblasti politiky je väčší, ako to pociťujú rovesníci v Česku. Avšak viac ako polovica (56 % v SR a 65 % v ČR) má pocit, že politike skôr nerozumie, nemá názory, ktoré treba počuť a zároveň má malý alebo žiaden vplyv. Z toho viac ako štvrtina (ČR) a pätina mladých (SR) si myslí, že nemá vôbec žiaden vplyv, nemá názory, ktoré stoja za to a nerozumie politike.
„Je podľa mňa alarmujúce mať to takto čierne na bielom, aj keď v práci s mládežou to počúvame často. Na jednej strane očakávame, že mladí dovŕšením veku 18 rokov budú hotoví občania a budú sa vedieť kvalifikovane a dobre rozhodnúť, koho voliť. Ale dovtedy im dávame pocit, že na ich názore nezáleží a nedávame im dosť príležitostí si v bezpečnej zóne trénovať, aké to je mať práva a povinnosti, ktoré prináša dospelosť,“ hovorí Veronika Fishbone Vlčková.
Z prieskumu totiž vyplynulo, že miera sebavedomia v to, že vlastný názor má váhu a že mám vplyv na politické dianie, a viera v porozumenie, ako funguje politika a spoločnosť, výrazne stúpa, ak je mladý človek členom mládežníckej organizácie.
„Myslíme si, že je dôležité sa týmto témam venovať už na úrovni základných škôl a aj v stredných odborných školách, prípadne v mimoškolských aktivitách. Vidíme napríklad, že členovia mládežníckych organizácií veria, že majú lepší prehľad, dokážu sa zorientovať a vedia ovplyvniť dianie okolo seba,“ vysvetľuje Katarína Čavojská.
Chlapci a dievčatá
Celkovo tiež platí, že menej sebadôvery vo vlastnú schopnosť porozumieť politike a spoločenským procesom a schopnosť v spoločnosti niečo zmeniť majú v oboch krajinách mladé ženy. „Výskumy, ktoré sa venujú vlastnej účinnosti, teda schopnosti ovplyvniť veci okolo seba, ukazujú, že dievčatá si celkovo menej veria. Preto neprekvapí ani naše zistenie, že v oblasti politiky je to tak tiež. Tradične je politika doménou mužov, čo vidíme aj na počte žien v parlamente či vo vláde. Je ich tam žalostne málo.“
Projekt Hodnoty mladých je projektom strategického partnerstva medzi RmS, ČRDM a členskými organizáciami. Bol podporený z programu Erasmus+. Pri príprave a testovaní dotazníka a analýze dát sme spolupracovali s Institutem pro výzkum dětí, mládeže a rodiny Masarykovy univerzity v Brne a ďalšími odborníkmi zo Slovenska a Česka a agentúrami Kantar CZ a Focus na Slovensku. Pri príprave reportov aj s agentúrou 2Muse.
Rada mládeže Slovenska je nezisková organizácia združujúca 27 mládežníckych organizácií s približne 65-tisíc členmi po celom Slovensku, ktoré pravidelne alebo nepravidelne pracujú s približne 300-tisíc mladými ľuďmi. Viac sa dozviete na webovej stránke www.mladez.sk.