Tento článok je tlačová správa a je publikovaný bez redakčných úprav.

Obhajujeme spoločné záujmy Vyšehradskej štvorky v Európskej únii. Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií Veronika Remišová sa dnes zúčastnila v Budapešti na summite krajín V4 zodpovedných za politiku súdržnosti. Hlavnou témou rokovania ministrov Slovenska, Maďarska, Česka a Poľska boli eurofondy.

„Krajiny Vyšehradskej štvorky musia pokračovať pri presadzovaní spoločných záujmov v Európskej únii. Po takmer dvoch desaťročiach členstva v EÚ naše krajiny stále nie sú na tom tak dobre ako staré členské štáty a stále sú tu veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi,“ upozornila vicepremiérka Remišová.

„Naším cieľom je, aby sme na riešenie súčasných problémov spôsobených pandémiou mohli v čo najväčšej miere využívať eurofondy. V tomto smere však krajiny V4 potrebujú cítiť aj väčšiu ústretovosť Európskej komisie,“ zdôraznila po rokovaní so svojimi partnermi – ministrami Gergelym Gulyásom (HU), Grzegorzom Pudom (PL) a námestníčkou ministra pre miestny rozvoj Danielou Grabmüllerovou (CZ).

Podľa Remišovej je dobrým príkladom, že spoločný ťah na bránu sa vypláca, reakcia EK na pôvodnú iniciatívu Slovenska, aby sa predĺžila flexibilita pre eurofondy až do júla 2022. V praxi by to znamenalo, že pri výdavkoch deklarovaných v eurofondových projektoch do júla tohto roku by  nebolo nutné národné spolufinancovanie.

„Spolu s našimi partnermi sme vyzvali Komisiu, aby urýchlila proces schvaľovania programových dokumentov pre čerpanie nových eurofondov na roky 2021 – 2027. Slovensko aj naši partneri teraz rokujú s EK o svojich programoch pre nové eurofondy a je v našom záujme, aby sme prostriedky mohli začať čerpať čím skôr,“ povedala Remišová po summite a pripomenula, že Slovensko práve vedie náročné rokovania o Partnerskej dohode aj Programe Slovensko, na základe ktorých bude môcť investovať takmer 13 miliárd eur.  „Ide nám o to, aby sme si obhájili naše národné investičné priority – pretože ťažko dobehneme bohatšie krajiny Európy, keď zostávajú neopravené cesty, 450 obcí nemá prístup k pitnej vode, stovky obcí sú bez kanalizácie… Je to dedičstvo po predošlých vládach, ktoré neboli schopné prinášať reálne riešenia pre lepší život ľudí v regiónoch.“

Podľa ministerky sa treba sústrediť aj na využitie eurofondov, ktoré musíme investovať ešte do konca roka 2023. „Po vyše šiestich rokoch prešľapovania na mieste, kedy minulé vlády nevyčerpali ani tretinu, sme zaviedli zmeny a opatrenia, vďaka ktorým sa Slovensko v čerpaní eurofondov od marca 2020 výrazne posunulo vpred. Z 27. miesta v rámci EÚ sme poskočili na 22. priečku a čerpanie sme zlepšili o vyše 3 miliardy eur,“ uviedla Remišová, ktorej ministerstvo presadilo v eurofondoch už 5 antibyrokratických balíčkov, čo prinieslo zásadné zjednodušenie  procesov. „Zbytočnú byrokraciou však musí okresať aj Európsky parlament a Komisia, pretože dnes má legislatíva k eurofondom vyše 800 strán,“ pripomenula.

Summit ministrov V4 bol podľa Remišovej pre Slovensko dôležitý aj z toho dôvodu, že práve naša krajina prevezme v júli ročné predsedníctvo toho významného regionálneho zoskupenia. Druhý polrok tohto roka sa bude naše predsedníctvo V4 kryť s predsedníctvom Českej republiky v Rade EÚ.

„Je to jedinečná príležitosť, aby náš hlas znel silnejšie. Vyšehradská štvorka za tri desaťročia svojej existencie ukázala svoj zmysel. S Českom, Maďarskom a Poľskom  máme spoločné záujmy vo viacerých oblastiach – máme spoločné dedičstvo totalitnej minulosti, spoločnú cestu k demokracii a otvorenej ekonomike, spoločné problémy spojené s ťažkým priemyslom či životným prostredím. V týchto témach je dobre, že sme jednotní,“ dodala podpredsedníčka vlády Remišová.

Značky:

Máte pripomienku alebo otázku k článku? Napíšte nám na redakcia@touchit.sk alebo priamo autorovi článku. Ďakujeme.