To znie zaujímavo, to chceme vyskúšať. Začalo to tým, že sme dostali od spoločnosti Probugas ponuku na otestovanie automobilu, ktorý je prerobený z pôvodne benzínového pohonu na kombináciu benzín/plyn. S ponukou sme súhlasili, vždy chceme vyskúšať niečo nové. Čakal tak na nás Opel Insignia s kompletným prerobením na plyn a začali sme ho testovať.

Za tri dni sme s ním urobili okolo 650 km a testovali sme ho v Bratislave, ale aj na cestách po Slovensku. Boli to diaľnice, cesty prvej aj druhej triedy. Počasie „január 2017“, teda extrémna zima, typicky -10°C.

Prvé dojmy?

No, na všetko nové si treba zvyknúť a to platilo aj pre tento prípad. Predovšetkým, hneď po naštartovaní idete na benzínový pohon, teda klasicky a nie je to žiadna zmena. Pri januárových mínusových teplotách nám trvalo tak dve minúty, kým blikanie na tlačidle LPG ostalo svietiť trvalo na zeleno. Bol to signál, že teraz už ideme naozaj na plyn.

K autu sme dostali aj kartu Probucard, ktorou sa dalo bezhotovostne platiť za plyn na staniciach, ktoré sú zaradené v partnerom programe tejto firmy. O tom ale neskôr. Samotná jazdy na plyn sa líši od jazdy na benzín podľa našich skúseností len nepatrne. Prechod benzín-plyn sprevádza maličké trhnutie, prechod plyn-benzín je celkom plynulý. Na plyn bol Opel Insignia možno o chlp menej dynamický, ale tento efekt bol minimálny. Jazdili sme po diaľnici maximálkou 130 km/h, s touto rýchlosťou nebol na plyn žiadny problém.

„Tankujeme“

No, toto bol zo začiatku trochu oriešok. Cez deň sme pracovali, jazdili a na to, aby sme zašli na čerpaciu stanicu neostával veľmi čas. Ale večer to už bolo treba riešiť, alebo teda jazdiť na benzín. Ak chcete v Bratislave natankovať plyn zo siete Probucard, tak ideálne do 17 hodiny. Jedna z troch staníc v hlavnom meste je síce otvorená non-stop, ale musíte si k nej zájsť.

Dá sa to, len musíte mať tieto partnerské stanice akosi v oku a mierne tomu prispôsobiť svoj program. Napr. dobre dostupná stanica na adrese Vajnorská 135 je v skutočnosti za závorami, ktoré sa dajú prejsť, ale musíte si zobrať lístok a túto stanicu nájsť úplne v zadnej časti tohto areálu. Nie je to totiž typická čerpacia stanica pre autá s benzínovým či naftovým pohonom. Je to miesto, kde si chodíte aj vymieňať plynovú bombu. Tankovali sme aj v Pezinku a v Leviciach, obe miesta boli zároveň aj čerpacou stanicou pre autá čisto na benzín a naftu. V Pezinku je partnerská stanica Probucard umiestnená pri hlavnej ceste smerom na Senec, v Leviciach je dosť ukrytá v zastavanom priestore. Ale ako sme už spomenuli, toto treba mať v oku a vedieť, kde sú tieto stanice. Samozrejme, natankovať plyn môžete do takto prestavaného auta aj inde, sieť LPG je dostatočne široká na Slovensku. Akurát tu nebudete môcť použiť kartu Probucard na bezhotovostnú platbu a tiež Probugas negarantuje kvalitu takto natankovaného plynu. Na to si Probugas dáva pozor, siete partnerských staníc prechádzajú certifikáciou. Mali by ste tak natankovať vždy kvalitné LPG a tak znížiť riziko poškodenia motora. Nekvalitný plyn by pritom mohol motor poškodiť a to by ste veľa neušetrili. Ako sa píše na webovej stránke Probucard: „Aby sme zvýšili Vaše pohodlie, stále pracujeme na rozširovaní siete čerpacích staníc. Oslovujeme partnerov, ktorí budú schopní poskytovať najlepší servis a nachádzajú sa v blízkosti Vášho okolia“. Túto snahu oceňujeme a určite chceme partnerskú stanicu na D1 v smere od Bratislavy na Trnavu. Na všetkých troch nami navštívených staniciach bol veľmi ochotný personál. Pri úplne prvej návšteve sme nevedeli, že na tankovanie je potrebné mať špeciálnu redukciu medzi hadicou a ventilom. Obsluha mala niečo podobné, ale s iným rozmerom ventilu. Po istom čase sme v aute našli túto redukciu a mohli sme natankovať pekne doplna. Objem nádrže na plyn bol v našom prípade 40 litrov. V Pezinku sme k tankovaniu dostali aj energetický nápoj zdarma.

Na čom vlastne šetrím?

Šetríme na tom, že cena plynu je zhruba polovičná voči tomu, čo stojí benzín. Spotreba na plyn je o niečo väčšia ako na benzín, ale veľmi zhruba sa dá počítať s polovičnými nákladmi na dopravu autom v porovnaní s čisto benzínovým.

My sme to testovali jednoducho. Na čerpacej stanici v Leviciach sme natankovali plyn úplne doplna a vyrazili do Bratislavy. Na čerpacej stanici v Bratislave na Vajnorskej 135 sme natankovali opäť doplna a to za cenu 5,29 Eur. Táto stanica bola najbližšie k našej redakcii na Račianskej ulici. Prešli sme za túto sumu presne 138 km. Spálili sme 10,81 litra plynu v cene 0,489 Eur/liter plynu. Cesta nám trvala 1 hodinu a 28 minút. Cesta z Levíc do Bratislavy rýchlikom druhej triedy na stanicu Vinohrady (najbližšie k našej redakcii) je za 6,38 Eur a trvá 1 hodinu a 47 minút (podľa cestovného poriadku). Prestavbou sme sa tak dostali k stavu, kedy je jazda autom v prvom priblížení lacnejšia ako cesta vlakom. Tu však ešte treba počítať aj so sumou za údržbu vozidla, tiež s jeho amortizáciou, poplatkami za diaľničnú známku a možno aj cestnou daňou. Zhruba povedané, čo za vlak, to za auto.

Kto zaplatí prestavbu?

To je dôležitý bod, lebo prestavba niečo stojí a treba to zohľadniť pri celkovom šetrení. Cena prestavby je tak 1100 Eur a to nie je málo. Na prestavbu však dostanete v Probucard pôžičku. Túto pôžičku budete splácať z už ušetrených peňazí, teda postupne ako jazdíte. Je jasné, že čím viac jazdíte, tým skôr sa dostanete do stavu nula a začnete „zarábať“ – lepšie povedané platiť menej, ako by ste mali v prípade čisto benzínového pohonu. Ako presne? Na to je na stránke Probucard pekná Kalkulačka úspory, kde zadávate svoje parametre a zistíte, koľko ušetríte.

Nevýhody?

No máme, samozrejme, ako pri všetkom. Predovšetkým ako sme už vysvetlili, treba počítať s existujúcou sieťou partnerských čerpacích staníc. Tá je síce po celom Slovensku, ale nie je takpovediac na každom kroku. Keďže spotreba je na plyn o niečo vyššia ako na benzín, potrebujete svoju stanicu navštevovať častejšie. Tiež treba povedať, že hlavne tie stanice, ktoré sú typické napĺňače plynových bômb nie sú doplnkovým tovarom vybavené tak, ako tradičné stanice. Že by ste tu v noci kupovali čerstvé kvety pre partnerku, treba radšej zabudnúť. Tiež tieto stanice ľahko spoznáte podľa typického zápachu.

A potom je tu nevýhoda, ktorá sa prejavuje hlavne v Bratislave a iných veľkých mestách s obchodnými centrami. S autom na plynový pohon by ste nemali parkovať v podzemných garážach. Naše auto bolo vybavení nálepkou, že je to auto na plynový pohon, a preto sa dá celkom ľahko rozpoznať. Takže sme museli parkovať mimo. No, ale zaparovať napr. v obchodnom centre Eurovea bez toho, aby ste použili podzemnú garáž, to je celkom výkon. Našťastie, niektoré centrá majú aj parkovanie na streche (Polus) a tam s autom na plynový pohon nie je problém. Update: Aj Eurovea má už vonkajšie parkovisko s kapacitou 320 miest, takže s LPG vozidlom môžete zaparkovať aj tu. Toto parkovisko je umiestnené za budovou kina. Či je na tento krok nejaký rozumný dôvod, tu nebudeme rozoberať. Jednoducho značka zákazu LPG do podzemných garáží tu je a treba ju rešpektovať. Ako potenciálni majitelia auta s prestavbou na LPG by sme si však želali zmenu tohto stavu.

Verdikt

Tak ako? Prestavba či neprestavba? Pre šetrných ľudí, ktorí sa vedia prispôsobiť, je to výhodné riešenie. Z nášho testu vyplynulo, že sa dá takto evidentne ušetriť. Pripomíname, že sme mali auto požičané tri dni a za tento časový úsek nemôžeme hodnotiť, ako sa prejaví v dlhodobom meradle na aute to, že pohonnou látkou je plyn. Z toho, čo sme si vypočuli u vypožičiavateľa vyplýva, že ak to bude naozaj kvalitný plyn, nemali by tu byť žiadne negatívne dôsledky. Ostáva tomu len veriť.

Zhruba za 2 roky prevádzky auta s najazdenými 40 000 km na plyn by sme mali pocítiť reálnu úsporu. Údajne je pritom prevádzka auta na plyn aj menej škodlivá voči prírode, ako je to v porovnaní s čisto benzínovým motorom.