UVEA Mediklinik je najmodernejšia očná klinika na Slovensku. Doktori v Martine experimentujú aj s virtuálnou realitou.
Doplnené 30. 7.: Poznáme výsledky experimentu. Očná klinika UVEA Mediklinik v Martine od marca 2015 testuje novú revolučnú liečbu tupozrakosti založenú na využití špeciálnych 3D okuliarov Oculus Rift a počítačovej hry Diplopia. Experiment má vynikajúce výsledky: 60 % pacientov dosiahlo po ukončení liečby zlepšenie videnia.
Experimentu v martinskej klinike sa zúčastnilo 15 pacientov, pričom deviati z nich dosiahli objektívne zlepšenie videnia. V priemere išlo o zlepšenie ostrosti o jeden, no v niektorých prípadoch aj o dva či tri riadky pri čítaní písmen na tabuli. „Pacienti po jednotlivých sedeniach uvádzali, že amblyopné oko majú unavené, cítili, že sa musí namáhať. Na druhej strane boli aj takí ľudia, ktorým to nepomohlo, aj keď subjektívne udávali zlepšenie. Objektívne sme však v ich videní nezaznamenali rozdiel,“ dodáva MUDr. Juraj Halička, PhD.
Liečby sa zúčastnili pacienti rôzneho veku – pár mladších adolescentov, ľudia v strednom veku (do štyridsiatky) ale aj vo vyššom veku. Z doterajších výsledkov experimentu vyplýva, že aj táto metóda účinnejšie funguje u mladších pacientov. Pri starších pacientoch liečba v dvoch prípadoch neúčinkovala a v jednom prípade mala len priemerný účinok. Pohlavie na efektivitu liečby podľa všetkého nemá vplyv.
Každý pacient podstúpil liečebnú metódu pomocou 3D okuliarov Oculus Rift celkom osemkrát. Na začiatku liečby, v jej strede a na konci liečebného procesu vykonávali odborníci z kliniky monitoring celej terapie. Niektorým pacientom klinika ponúkne, aby v liečbe pokračovali. Odborníci však budú všetkých pacientov bez rozdielu sledovať a zaznamenávať vývoj ochorenia po 3, 6 a 12 mesiacoch. UVEA Mediklinik pripravuje aj ďalšiu fázu výskumu pomocou magnetickej rezonancie, v ktorej by odborníci radi sledovali aktivity v mozgu, ktoré sa odohrali počas ôsmich terapií so zariadením Oculus Rift.
Pôvodný článok z dňa 17. marca 2015: Nenápadná moderná budova v centre Martina ukrýva najkvalitnejšie technické vybavenie, ktoré je momentálne dostupné. Špičkovým laserom sme sa však pri našej návšteve kliniky nevenovali. Prešli sme o poschodie vyššie, do útlej ordinácie, kde sa nachádza počítač, herný ovládač a helma virtuálnej reality Oculus Rift. Práve virtuálna realita sa v Martine používa na liečbu tupozrakosti.
Čo je tupozrakosť?
Tupozrakosť (amblyopia) je porucha zraku jedného oka. Postihuje 2 – 3% populácie a spôsobuje, že pacient na postihnuté oko nevidí ostro. Dôvodom je obvykle vyššia ďalekozrakosť jedného alebo oboch očí. Tie sa problém snažia kompenzovať zaostrovaním na blízko, čo spôsobuje škúlenie. Nakoľko sa oči nepozerajú na rovnaké body v priestore, do mozgu prichádzajú dva konfliktné obrazy.
Mozog na to reaguje takým spôsobom, že jeden z obrazov „vypne„. Pacient síce nevidí dvojmo, ale nevníma ani hĺbku. Svet vidí ako 2D obraz. Postihnutie je možné liečiť okluziou – zakrytím zdravého oka okluzorom (leukoplast, páska alebo kryt cez okuliare). Princíp liečby spočíva v trénovaní tupozrakého oka, pričom cieľom je zlepšenie jeho videnia.
Virtuálna realita slúži aj na zábavu. V Martine sa však využíva najmä na liečbu tupozrakosti
Virtuálna realita ako novodobá liečebná metóda
Vďaka moderným technológiám je možné liečiť tupozrakosť aj inými spôsobmi. Napríklad pomocou helmy Oculus Rift. Hoci prínos virtuálnej reality v liečebnom procese nie je 100% potvrdený, prvotné výsledky naznačujú, že liečba pozitívne vplýva na pacientov. Lekári v Martine patria medzi pár ľudí, ktorí s virtuálnou realitou otvorene experimentujú. Oculus Rift druhej generácie testujú na šiestich pacientoch. Tí sa do testovacej liečby prihlásili dobrovoľne.
Liečebný proces pozostáva z dvoch sedení týždenne. Každé sedenie trvá 40 minút a pacient tento čas trávi vo virtuálnej realite. Tupozraké oko trénuje hraním hier, ktoré sú špeciálne navrhnuté pre ľudí s týmto postihnutím. Na rozdiel od štandardnej liečby, kedy sa dominantné oko prelepí okluzorom, využíva Oculus Rift metódu „push-pull“ (vo voľnom preklade „tlačenie a ťahanie„). To znamená, že v procese liečby sú aktívne obe oči.
Dôvodom, prečo je to možné, je samotná helma virtuálnej reality. Tá obsahuje samostatný displej pre každé oko a na každej obrazovke zobrazuje iný obraz (na jednej sa zobrazuje viac informácií, na druhej menej), čo núti obe oči spolupracovať pri vytváraní finálneho obrazu, ako ho vníma mozog. Ďalšia dôležitá súčasť liečebného procesu je vhodná aplikácia. Vývojári programu Diplopia prispôsobili zobrazenie virtuálnej reality a hier tak, aby bolo slabšie oko nútené pracovať a prispôsobovať sa dominantnejšiemu. To znamená, že nestačí dať pacientom len helmu s virtuálnou realitou.
Počas liečby sa zároveň trénuje aj priestorové videnie. Táto metóda by tak mala byť efektívnejšia v porovnaní s okluziou. Prvé dostupné výsledky to naznačujú, avšak doktor Anders Rustand Holm z Nórska, ktorý nám proces liečby vysvetľoval, nechce robiť unáhlené uzávery. Liečbu vyhodnotí na prelome apríla / mája, po tom, ako všetci pacienti absolvujú 9 sedení.
Pacient počas liečby. Všimnite si monitor, ktorý je rozdelený do dvoch častí. Presne toto vidí aj pacient vo virtuálnej realite. Dva rôzne obrazy mu splývajú do jedného, výsledného
Oculus Rift nepomôže každému
Existuje viacero stupňov tupozrakosti. Niektorí pacienti sú na tom tak zle, že tretí rozmer vôbec nevidia a tréning oka to už pravdepodobne nezmení. Doktor Holm tvrdí, že ak pacient vidí aspoň trochu do hĺbky, potom mu používanie virtuálnej reality môže pomôcť. Pacienti by nemali očakávať zázraky, ale viditeľné zlepšenie údajne pocítia. Naznačujú to aj pocity pacientov po niekoľkých sedeniach a prvotné výsledky testov.
Lekári pravidelne kontrolujú, ako pacienti vnímajú hĺbku. Využívajú k tomu pasívne 3D okuliare a knihu s 3D obrazmi. Hĺbka sa v prípade jednotlivých 3D obrázkov odlišuje. Väčšina pacientov vidí najvýraznejší 3D efekt už na začiatku liečby, avšak keď objekt vstupuje do hĺbky iba trochu, nevedia to rozpoznať. Tento test sa opakuje po každých troch sedeniach a prví pacienti dokázali rozpoznať o jeden riadok „slabšiu“ hĺbku už v úvodnej fáze liečby.
Pozitívny vplyv liečby sa prejavuje aj na počte získaných bodov pri hraní hier vo virtuálnej realite. Pacient totiž získa viac bodov, ak jeho oči dokážu lepšie spolupracovať pri vytváraní výsledného priestorového obrazu. Mimochodom, lekári sa v Martine pýtajú pacientov aj na to, ako na nich pôsobí virtuálna realita. Či nemajú závrate alebo nevoľnosti. Na negatívne vedľajšie účinky sa zatiaľ nikto nesťažoval, avšak pripomeňme, že vzorka pacientov je momentálne veľmi malá.
Táto knižka skrýva 3D obrazy. Aby ste ich videli, musíte si nasadiť 3D okuliare. Lekári takýmto spôsobom zisťujú, či sa pacient hodí na liečbu a či sa jeho stav zlepšuje
Liečiť sa budeme aj doma
Liečba pomocou virtuálnej reality pozostáva na klinike v Martine z 9 sedení. Po skončení liečby by malo byť tupozraké oko vytrénované a Holm odhaduje, že dosiahnuté zlepšenie potrvá približne 6 až 8 mesiacov. Ak sa oko nebude po určitej dobe opäť trénovať, pravdepodobne sa pacientovo videnie časom zhorší.
Na UVEA Mediklinike sa zatiaľ nerozhodli, akým spôsobom bude liečba spoplatnená. Momentálne je dostupná zadarmo a jej cenu majú navrhnúť samotní pacienti, ktorí sa experimentu zúčastňujú.
Doktor Holm je však presvedčený, že takáto forma liečby sa časom dostane aj do domácností. Hoci Oculus Rift ani aplikácia Diplopia zatiaľ nie sú dostupné pre spotrebiteľov, situácia by sa mohla zmeniť už v priebehu budúceho roka. Cena helmy nie je známa, avšak druhá generácia vývojárskej verzie sa v Amerike predáva za 350 dolárov. Vstupné náklady by teda nemali byť príliš prehnané.
Doktor Anders Rustand Holm z Nórska sa v Martine venuje liečbe pomocou virtuálnej reality. Na fotke prezentuje časť úvodného vyšetrenia, ktoré určí, či je pacient vhodný na túto liečbu alebo nie
V prospech domácej liečby hovorí aj fakt, že doktor nie je počas sedenia nevyhnutný. S výnimkou úvodnej prehliadky a pravidelných kontrol sa jeho úloha obmedzuje hlavne na vysvetlenie toho, ako virtuálna realita funguje a čo je pacientova úloha. Nakoľko je používanie technológie a programu intuitívne, pacienti sa budú môcť liečiť aj sami doma.
Mimochodom, virtuálnu realitu je možné vyžiť aj v psychiatrii. Eventuálne by mohla pomôcť pacientom s liečbou ich fóbií. Ak má napríklad niekto strach z veľa ľudí, bude mu zo začiatku čeliť vo virtuálnej realite a až potom v reálnych podmienkach. Využitie tejto technológie je teda oveľa rôznorodejšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
